Portál Katholisch.de píše kladne o novej knihe starších textov Leva XIV.: Pápež bol už v ranom veku ovplyvnený Teológiou oslobodenia
6. mája 2026
Cirkev
Cirkevná kríza, Neomarxizmus
Nemecký portál Katholisch.de, ktorý je skutočným priezorom do myslenia cirkevného progresivizmu (dnes už oficiálneho) a je v tomto zmysle hojne využívaný ako zdroj konzervatívcami z celého sveta, priniesol v pondelok informáciu o čerstvo publikovanej knihe starších textov pápeža Leva XIV.
https://katholisch.de/artikel/68411-buch-zeigt-papst-leo-xiv-frueh-von-befreiungstheologie-gepraegt
zdroj: flickr.com
Traja augustiniánski kňazi: Rocco Ronzani, Miguel Ángel Martín Juárez a Michael Di Gregorio spoločne vydali túto knihu za prispenia oficiálneho vatikánskeho vydavateľstva. Jej taliansky názov znie Liberi sotto la grazia (Slobodní pod milosťou). Publikácia má byť následne vydaná aj vo viacerých svetových jazykoch a v pondelok z nej uverejnili niektoré talianske noviny úryvky. Portál Katholisch.de ich komentuje jednoznačne:
„Ponúkajú nahliadnutie do teologického, ako aj politického a cirkevného myslenia budúceho pápeža. To jasne demonštruje zhodu s kľúčovými myšlienkami jeho predchodcu Františka (2013 – 2025). Rovnako ako on, aj Prevost sa stavia proti „egoistickej Cirkvi“ a proti lipnutiu na štruktúrach. Zároveň sa zasadzuje za „radikálnu chudobu“ a otvorenosť Cirkvi všetkým ľuďom. V článku z roku 2012 Prevost uviedol, že Božie kráľovstvo je „dynamický, nie statický koncept“. Tvrdil tiež, že človek musí „nájsť spôsoby, ako osloviť každého, privítať každého, začať s každým skutočný dialóg“. Pápež František neskôr vyjadril podobné názory pri viacerých príležitostiach.“
V kontexte teologického vývoja Latinskej Ameriky a jeho infiltrácie ľavicovými a marxistickými prúdmi nie je žiadnym tvrdým orieškom ani pre portál Katholisch.de, aby rozpoznal, kde sa nachádza ideový prameň tohto spôsobu myslenia:
„Súčasný pápež Lev XIV. bol zrejme kedysi vo svojom myslení silne ovplyvnený myšlienkami a konceptmi latinskoamerickej Teológie oslobodenia. Je to zrejmé zo starších prejavov, ktoré boli teraz publikované v knihe, ktorá vyšla v pondelok.“
Pre tých, ktorý sú mladší alebo pre tých starších, ktorí trpia selektívnymi výpadkami pamäte: Teológia oslobodenia je tá heterodoxná teológia latinskoamerického pôvodu, ktorú kritizovali a potláčali tak pápež Ján Pavol II., ako aj jeho prefekt Kongeregácie pre náuku viery, kardinál Ratzinger, a ktorá bola najmä vo východnej Európe, zažívajúcej útlak a nakoniec oslobodenie spod komunistickej kvázi utópie, u prelátov a kňazov hojne opovrhovaná ako symbol marxistickej a ľavicovej infiltrácie v Cirkvi.
Náhle však, keď sa stal pápežom prelát z Latinskej Ameriky a v podstate ďalší ho nasleduje, pretože severoamerický pôvod pápeža Leva XIV. je len kurióznou margináliou, nemajúcou žiaden vplyv na jeho latinskoamerické uvažovanie, nastal zázračný obrat u východoeurópskych mužov stavu klerického a to, za čo by si dali kedysi ruky utrhnúť: antimarxistické a protiľavicové názory pápeža Jána Pavla II., item Josepha Ratzingera ohľadom Teológie oslobodenia, bolo potichu odložené do almary a naftalínu. Nikto sa už nepozastavuje nad tým, že poslední dvaja pápeži vychádzajú z teológie a aj ju legitimizujú, o ktorej Kongregácia pre náuku viery ešte v roku 1984, v Libertas nuntius – Inštrukcii o niektorých aspektoch Teológie oslobodenia píše nasledovné:
„ Ale „teológie oslobodenia“, ktoré si pripisujú zásluhy za obnovenie čestného zástoja veľkých textov prorokov a evanjelia v obrane chudobných, prinášajú katastrofálne zmätenie medzi pojmami „chudobní“ v Písme a „proletariát“ u Marxa. Týmto spôsobom prekrúcajú kresťanský význam chudobných a premieňajú boj za práva chudobných na boj v ideologickej perspektíve triedneho boja. Pre nich „Cirkev chudobných“ znamená Cirkev triedy, ktorá si uvedomila požiadavky revolučného boja ako krok k oslobodeniu a ktorá toto oslobodenie oslavuje vo svojej liturgii.“
V ďalšom opise podstaty Teológie oslobodenia z pera kardinála Ratzingera ľahko rozpoznáme metódy, postupy a ideologické premisy, ktoré Cirkev zažíva a používa na svojom novom synodálnom putovaní:
„Títo teológovia totiž vychádzajú z myšlienky, viac či menej vedome, že pohľad utláčanej a revolučnej triedy, ktorý je ich vlastným, je jediným pravým uhlom pohľadu. Teologické kritériá pravdy sú teda relativizované a podriadené imperatívom triedneho boja. V tejto perspektíve je „ortodoxia“ alebo správne pravidlo viery nahradené pojmom „ortopraxia“ ako kritériom pravdy. V tejto súvislosti je dôležité nezamieňať si praktickú orientáciu, ktorá je vlastná tradičnej teológii rovnako ako špekulatívna orientácia, s nimi vyznávanou a privilegovanou prioritou, priradenou k určitému typu „praxe“. Pre nich je táto prax revolučnou „praxou“, ktorá sa následne stáva najvyšším kritériom teologickej pravdy. Zdravá teologická metóda nepochybne vždy vezme do úvahy „prax“ Cirkvi a nájde v nej jeden zo svojich základov, ale to preto, že táto prax vychádza z viery a je jej živým vyjadrením.“
Na podobné kritické tóny však už nikto v hierarchii (ani slovenskej) príliš nereaguje a Teológia oslobodenia sa stala doslova integrálnou súčasťou oslavných tirád na predchádzajúci aj súčasný pontifikát. Ešte v roku 2007 referovala TK KBS v správe z návštevy Benedikta XVI. v Brazílii o Teológii oslobodenia s kritickým odstupom:
„Na stránkach denníka O Estado do Sao Paulo sa objavil titulok „Benedikta XVI. znepokojuje teológia oslobodenia“. Vychádza z postojov teológa Sobrina, ktoré sú interpretované ako posolstvo pre laikov, rehoľníkov a biskupov, ktorí sa držia línie teológie oslobodenia na latinskoamerickom kontinente. Denník ďalej pripomína, že teológovia oslobodenia sa stretnú na sympóziu, ktoré bude prebiehať neďaleko Aparecidy v rovnakom čase, ako návšteva Benedikta XVI.“
Na teológa Sobrina aj Teológiu oslobodenia reagoval na Slovensku príspevok na vedeckej konferencii s názvom Systematická teológia v službe dobra človeka, kde, ako informuje TK KBS: „ThDr. Alojz Frankovský, PhD., predstavil notifikáciu Kongregácie pre náuku viery k dielam P. Jon Sobrino SJ z roku 2006. Vysvetlil niektoré nesprávne vieroučné tvrdenia tohto autora, ale aj tzv. teológie oslobodenia.“
O ďalšej konferencii, na ktorej sa preberala aj Teológia oslobodenia referuje tiež TK KBS:
„Mons. prof. Tadeusz Zasępa, PhD. pripravil spolu s PhDr. Ondrejom Štefaňákom, PhD. veľmi pútavú prednášku na aktuálnu tému spájania kresťanstva s marxizmom poukázaním na jej jednu časť, ktorá silne rezonovala zvlášť v Latinskej Amerike pod názvom Teológia oslobodenia.“
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20070509016
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20101129019
Po nástupe pápeža Františka sa „paradigma“ ohľadom Teológie oslobodenia začala pozoruhodne otáčať, až dospela do tohto štádia:
„Včera v noci, v utorok 22. októbra, zomrel v kláštore svätého Dominika v Lime (Peru) Gustavo Gutiérrez, dominikánsky teológ a rehoľník považovaný za „otca“ teológie oslobodenia. Mal 96 rokov, bol to dlhý život, ktorý strávil štúdiom, premýšľaním, úvahami, rozhovormi a často aj bojmi. Bojoval za teologické myslenie, ktoré bolo niekedy kritizované alebo vnímané s podozrením, ale ktoré, ako sám tvrdil, nemá korene v ničom inom ako v evanjeliu. Tá dobrá zvesť a jej rušivé posolstvo, že na prvom mieste sú chudobní, poslední, jednoduchí. … K 90. narodeninám rehoľníka, ktorý sa narodil v roku 1928 v Lime, mu pápež František poslal list, v ktorom vyzdvihol jeho „teologickú službu“ a poďakoval mu za jeho „prácu“ a spôsob „spytovania svedomia každého človeka, aby nikto nezostal ľahostajný voči dráme chudoby a vylúčenia“.“
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20241023025
Podobný posun môžeme pozorovať aj v iných kresťanských médiách. Zatiaľ čo v minulosti prišiel portál Postoj s článkom Bývalý komunistický špión: Teológiu oslobodenia vytvorila KGB:
https://www.postoj.sk/4392/byvaly-komunisticky-spion-teologiu-oslobodenia-vytvorila-kgb
alebo s týmto článkom
https://www.postoj.sk/351/vatikan-odmietol-diela-teologa-oslobodenia-jona-sobrina
tak neskôr už nastupuje podstatne zmierlivejší tón:
Ako pozoruhodné kuriózum môžeme ešte zmieniť rozhovor slovenskej rehoľnej sestry pre denník SME, v ktorom sa vyznáva zo sympatii k Teológii oslobodenia a používa zvyčajnú ľavicovú terminológiu, Cirkev označuje za pravičiarsku a skostnatenú. Z toho si môžeme vytvoriť obraz o tom, ako asi funguje súčasnými cirkevnými štruktúrami nefiltrovaný naratív skutočnej Teológie oslobodenia:
Rozhovor prevzal pre je údernosť aj feministický časopis Aspekt:
https://www.aspekt.sk/aspektin/vsetko/zivot-ide-casto-proti-prudu-cirkvi
Z horeuvedeného je zrejmé, že ani zistenie o previazanosti myslenia pápeža Leva XIV. s Teológiou oslobodenia nebude kriticky komentované. Bude potichu pozametané pod koberec rovnako ako jeho účasť na kontroverzných šamanských obradoch k Pachamame v rámci ekoteológie, alebo účasť na demonštrácii organizovanej Talianskou komunistickou stranou v Ríme:
To zapadá plne do zmätku súčasného cirkevného diania, v rámci ktorého portál Katholisch.de nakoniec pokojne konštatuje:
„Teológia oslobodenia je teologické hnutie, ktoré vzniklo predovšetkým v Latinskej Amerike v poslednej tretine 20. storočia. Vyzýva Cirkev, aby aktívne pracovala na prekonaní chudoby a nespravodlivosti. V 80. rokoch 20. storočia sa Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery a neskôr pápež Benedikt XVI., vyslovil proti niektorým požiadavkám teológie oslobodenia, ktoré považoval za ovplyvnené marxizmom.“
– Takže, v podstate on to bol nakoniec len taký osobný názor kardinála Ratzingera…
Branislav Michalka
Zdroj: Katholisch.sk, Life Site News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
