Fiasko súčasného katolicizmu: Zakladajúci kláštor trapistickej rehole, opátstvo La Trappe v Normandii, sa bude zatvárať

9. marca 2026   Aktuality   Cirkevná kríza

Jeden zo symbolov prísneho kontemplatívneho rehoľného života končí. Opátstvo La Trappe vo francúzskej Normandii, ktorého história siaha až do 12. storočia, sa bude zatvárať. Rehoľníci plánujú opustiť lokalitu a odsťahovať sa do roku 2028, citujú francúzske náboženské médiá z nedeľného vyhlásenia rádu. Uvedenými dôvodmi sú nedostatočná ziskovosť, nedostatok nových členov a starnúca mníšska populácia.

https://katholisch.de/artikel/67583-gruendungskloster-der-trappisten-steht-vor-dem-aus

Iniciatíva na záchranu opátstva už predtým zlyhala. Obnova historických budov, odhadovaná na dvanásť miliónov eur, stroskotala pre nedostatok finančných prostriedkov. Najnovšie mali verejné prehliadky kláštora vzbudiť záujem mladých mužov o veľmi prísny spôsob života trapistických mníchov. Ako sa však ukázalo, súčasná synodálna mentalita akosi mladých ľudí neformuje spôsobom, ktorý by ich nabádal k podobnému sebatrýznivému spôsobu života

Odchod zo zakladajúceho kláštora bude ďalšou veľkou ranou pre trapistický rád, ktorý bol po stáročia v Európe etablovaný. V poslednom čase už musel zatvoriť viacero opátstiev, vrátane Notre-Dame Port-du-Salut a Oelenbergu v Alsasku (obe v roku 2024), ako aj Bellefontaine v roku 2026. Taktiež aj jediné trapistické kláštory v Nemecku a Rakúsku – Mariawald v regióne Eifel (2018) a Engelszell (2025). Podobný osud postihol aj holandský kláštor v opátstve Marie Toevlucht, kedysi preslávený výrobou piva. Dôvod je všade rovnaký – nedostatok povolaní, prestarnutí rehoľníci, úbytok počtu.

Trapisti, „cisterciáni prísnej obediencie“, patria medzi najprísnejšie rády katolíckej Cirkvi. Ich reformné počiatky, keď došlo v La Trappe vo Francúzsku k mimoriadnemu sprísneniu rehole, siahajú do 17. storočia, krátko po tom čo sa jeho vedenia ujal šľachtic Armand Jean Le Bouthillier de Rance (1626 – 1700), ktorého kráľ vymenoval za opáta. Ten žil predtým životom svetáka, avšak nakoniec sa obrátil a vstúpil do cisterciánskej rehole.

Samotné opátstvo začalo svoju existenciu ako malá kaplnka postavená na počesť Panny Márie, ktorú v roku 1122 postavil Rotrou III., gróf z Perche, ako pamiatku na svoju manželku Matildu FitzRoyoveú, grófku z Perche. O niekoľko rokov neskôr Rotrou postavil vedľa kaplnky kláštor, ktorý daroval mníchom z opátstva Le Breuil-Benoît neďaleko Dreux. Tamojší mnísi boli v tom čase vysoko rešpektovaní pre svoju horlivosť a svätosť.

V roku 1140 bol kláštor La Trappe povýšený na opátstvo a v roku 1147 bolo opátstvo so všetkými pridruženými kláštormi pripojené k cisterciánskemu rádu. Odvtedy bolo La Trappe cisterciánskym opátstvom, bezprostredne podriadeným opátovi z Clairvaux.

Štrnásty opát v poradí, Armand Jean le Bouthillier de Rance, ustanovený v roku 1662 a krstný syn kardinála Richelieua, sa ukázal byť najzdatnejším a najslávnejším predstaveným opátstva v La Trappe. De Rance prežil náboženské obrátenie, ktoré bolo predpokladom k tomu, aby bral svoje povinnosti opáta mimoriadne vážne. Stal sa opátom nielen oficiálne, ale aj srdcom a začal reformovať tamojší spôsob života. Od roku 1664 bolo opátstvo La Trappe centrom dôkladnej reformy cisterciánskeho rádu, ktorú viedol de Rance a čoskoro si získalo celonárodnú povesť. Samotné reformné hnutie prijalo meno opátstva a stalo sa známym ako špeciálna rehoľa.

Opátstvo sa tešilo priazni mnohých slávnych osobností. Biskup Bossuet, priateľ de Ranceho, bol častým návštevníkom v La Trappe a anglický kráľ Jakub II. Stuart sem prišiel ako utečenec do francúzskeho exilu.

Opátstvo sa nevyhlo osudu ostatných rehoľných domov počas Francúzskej revolúcie. Na základe dekrétu z 13. februára 1790 proti rehoľným rádom vo Francúzsku, bolo opátstvo zrušené. Niektorí mnísi boli umučení, iní, pod vedením novicmajstra, Doma Augustina de Lestrange, odišli do exilu. Po Bourbonovskej reštaurácii ho v roku 1815 kúpil de Lestrange späť od štátu. Keď sa rehoľná komunita vrátila, bratia našli priestory v dezolátnom stave. Kláštor kompletne prestavali a nový kostol bol vysvätený 30. augusta 1832.

Povesť opátstva ako miesta duchovného ústrania pretrvávala. Prilákalo grófa z Artois, ktorý sa neskôr stal kráľom Karolom X. aj jeho súpera, kráľa Ľudovíta Filipa I. V roku 1880 boli trapisti z Francúzska vyhostení na základe sekularizačných a proticirkevných zákonov, ale po niekoľkých rokoch im bolo dovolené sa vrátiť.

Nakoniec sa však zdá, že to čo nezvládla Francúzska revolúcia a slobodomurárska Republika, sa podarilo vnútrocirkevnému progresivizmu a liberalizmu. Kláštor sa teraz po takmer 900-ročnej histórii zavrie a ktovie, možno sa v ňom nakoniec otvorí aj nejaká krásna a tolerantná reštaurácia alebo budhistické meditačné centrum.

Branislav Michalka

Zdroj: Katholish.de, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)