
Obeta svätej omše je vskutku obetou zmierenia
16. marca 2025
Pokladnica viery
Ježiš nás skrze svätú omšu nechce ešte raz vykúpiť, ale chce Boha Otca pohnúť, aby nám i skutočne doprial a dal odpustenie a milosť, ktorú nám on na kríži zaslúžil. Náš božský Vykupiteľ pri svätej omši takrečeno ukazuje svojmu nebeskému Otcovi svoje za nás ukrižované telo a svoju za nás preliatu krv a hovorí: „Hľa, Otče, i pre týchto, ktorí sú pri svätej obete prítomní, som všetko toto trpel, za nich ti obetujem svoje Telo i svoju Krv, svoj život i svoju smrť, aby si sa nad nimi zmiloval a dal im odpustenie a milosť.“
Teda námietka, že nepotrebujeme obety zmierenia je celkom neodôvodnená. Tridentský koncil právom učí, že „obeta svätej omše je vskutku obetou zmierenia, ktorá môže byť prinášaná za živých i mŕtvych, za hriechy i pokuty, zadosťučinenia i za iné potreby“.
Inoverci sa na svoju obranu síce odvolávajú na Sv. Písmo, v ktorom o Kristovi Pánovi stojí, že „nepotrebuje obetovať obetu každý deň ako kňazi, najprv za svoje hriechy, potom za hriechy ľudu, lebo to urobil raz obetovaním seba samého“. Ale nepomyslia na to, že v tom istom liste Židom, z ktorého tieto slová berú, stojí i toto: „Máme oltár, z ktorého nemajú moc jesť tí, ktorí slúžia stánku.“ Kde je oltár, tam musí byť i obeta.
P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!