Slovenskí katolícki kňazi v službách národa (VI. časť): Zachariáš (Rohožník) Mošovský, nitriansky biskup a zostavovateľ zbierky zákonov Corpus Iuris Hungarici

Branislav Michalka
17. apríla 2026   Slovensko   Slovenské dejiny, Slovenské osobnosti

Katolícky kňaz slovenského pôvodu, biskup a kodifikátor prvého uhorského zákonníka Zachariáš (Rohožník) Mošovský sa narodil 12. mája roku 1542 v Mošovciach, časť Považany (iný zdroj uvádza Bratislavu) v Turčianskej stolici, ktorá bola vždy známa zemianstvom hlásiacim sa k slovenskému pôvodu. K jednému z takýchto slovenských rodov patril aj katolícky biskup Zachariáš (Rohožník) Mošovský, ktorého otec sa volal Ladislav Mošovský a jeho neskorším otčimom bol pravdepodobne Melicher Rohožník, ktorý je však niekedy uvádzaný aj ako jeho otec. Zachariášova matka sa volala Dorota Čierna. Už vzhľadom na ich mená je nepochybné, akého etnického pôvodu boli.

Prídomok „Mošovský“, ktorý si budúci biskup písal v rôznych variantoch (Moschoci, Moschocj, Moschoczi, Mosotci, Mossowczi, Mossoczius a Moshoczius) bol buď len uvedením lokality, z ktorej pochádzal, čo bolo v danej dobe častým postupom, alebo priamo rodovým menom. Všetko sa odvíja od toho, či bol jeho otcom Ladislav Mošovský, kráľovský hlavný pokladník vykonávajúci svoj úrad v Bratislave (niektoré zdroje uvádzajú, že sa aj Zachariáš narodil v Bratislave počas pobytu rodičov vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska) alebo Melicher Rohožník.

V každom prípade, ďalšie údaje sú už jasnejšie. Základné štúdium ukončil Mošovský v Trnave s výborným prospechom, za ktorý obdržal čestný vavrínový veniec. Teologické štúdia absolvoval v Nitre. Ako mimoriadne talentovaný študent sa rýchlo dostával na stále vyššie pozície v cirkevnej hierarchii. Už ako 20-ročný sa stal kanonikom a čoskoro postúpil na vikára. V roku 1572 ho cisár Maximilián I. vymenoval za titulárneho biskupa v chorvátskom Knine (lat. Tinin).

Jeho láska ku knihám a vzdelaniu bola povestná, ako aj to, že značnú časť svojich financií míňa na nákup kníh. Mošovského knižnica sa čoskoro stala povestnou a bola jednou z najväčších v Uhorsku. Obsahovala diela tlačené aj rukopisné, knihy grécke, latinské, turecké, hebrejské, francúzske, chaldejské, poľské, české, maďarské a maďarský historik Béla Iványi v Mošovského životopise z roku 1926 uvádza, že aj slovenské. Podľa inventúry z roku 1587 knižnica obsahovala na tú dobu pozoruhodný počet 936 zväzkov.

V roku 1573 bol Mošovský vymenovaný za kráľovského radcu a pracoval v Bratislave na kráľovskom miestodržiteľskom úrade. V tom čase už boli Budín aj Pešť obsadené (od roku 1541) tureckými okupantmi, Ostrihom padol v roku 1543.

V druhej polovici 16. storočia vyvstala v Uhorsku potreba lepšej kodifikácie zákonov, vzhľadom na to, že Werbőczyho Tripartitum z roku 1517 sa ukázalo ako nedostatočné. Mošovský sa v jednom svojom liste sťažuje:

„U Rimanov len vojaci, ženy a sediaci nemuseli beztrestne poznať právo, ale v tejto krajine nielen vojaci, ženy a sedliaci, ale na veľkú škodu stránok, ani advokáti, ba ešte ani pravde prisluhujúci sudcovia nepoznajú krajinské právo.“

Biskup Mošovský sa preto rozhodol, že tento stav napraví a začal postupne zhromažďovať všetky dovtedy vydané a písané zákony v Uhorsku, aby ich mohol sumarizovať. Nachádzali sa medzi nimi aj také spisy, ktoré sú dnes už neznáme.

Po niekoľkoročnej namáhavej práci išla v roku 1584 do tlače v Trnave objemná kniha s názvom Corpus Iuris Hungarici, prvá sumarizujúca zbierka zákonov v Uhorskom kráľovstve. V koľkých exemplároch bola kniha vytlačená nie je známe, ale keď v roku 1586 zomrel Mikuláš Telegdy, administrátor Ostrihomského arcibiskupstva, Mošovského priateľ, ktorý mal na starosti tlač publikácie, našlo sa na sklade 400 kusov. Avšak o rok neskoršie, keď zomrel Zachariáš Mošovský, bolo na sklade už len 20 kusov. Druhé vydanie zborníka vyšlo v roku 1628 vo Viedni, nákladom arcibiskupa Petra Pázmáňa. Publikácia obsahovala aj životopisy uhorských kráľov a nitrianskych biskupov.

Cirkevná kariéra Zachariáša Mošovského bola počas jeho života, ktorý trval len 45 rokov skutočne závratná. V roku 1578 sa stal titulárnym biskupov vo Vacove a zároveň pilišským a ludanským opátom.

Ako horlivý bojovník proti protestantskej heréze vykonal v rokoch 1568, 1570 a 1580 kánonické vizitácie v Nitrianskej diecéze, aby sa osobne presvedčil o aplikácii ustanovení Tridentského koncilu a o rekatolizácii jemu zverených oblastí. Záväzne nariadil používanie gregoriánskeho kalendára.

V roku 1580 sa uprázdnilo Nitrianske biskupstvo a s ním spojené hlavné županstvo. V roku 1582 bol Mošovský vymenovaný do oboch funkcií. Na Mošovského žiadosť cisár Rudolf II. potvrdil v roku 1583 privilégiá Nitrianskej župy.

Funkcia župana pôsobila Mošovskému veľké starosti. Musel sa starať o organizovanie a vyzbrojenie vojska v boji proti osmanským Turkom, ako aj o výber daní. Následný pracovný a zrejme aj psychický tlak spôsobil Mošovskému ustavičné choroby a zrejme tušiac svoj skorý koniec, dal si krátko po štyridsiatom roku svojho života vyhotoviť náhrobok. Jeho odhad bol, žiaľ, správny a čoskoro nato mohli kamenári vytesať do jeho náhrobku dátum 22. júl 1587. Zomrel vo Viedni. Svoju pozoruhodnú knižnicu odkázal svojmu príbuznému, lekárovi Andrejovi Kecskésovi.

Hoci sa dožil len 45 rokov, stihol vykonať viac ako iní za sto rokov a predstavuje ďalšiu z postáv strednej Európy, na ktorú by Slováci nemali zabúdať. Nielen preto, že bol slovenského pôvodu, ale tiež preto, že výrazne zasiahol do dejín Uhorského kráľovstva, ktoré bol vlasťou aj našich predkov.

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)