Svätý Štefan – vzor pre každého katolíckeho kresťana

Branislav Michalka
26. decembra 2024   Cirkev Spoločnosť

Svätý Štefan je vzorom pre každého katolíckeho kresťana. Tento muž, o ktorom nevieme mnoho a v podstate poznáme len posledný deň jeho života, je skutočným pravzorom tisícov umučených kresťanov, známych len Bohu, prichádzajúcich z neznáma a odchádzajúcich k Bohu bez toho, aby ich životy vyplnili strany hrubých foliantov.

Päť strán Skutkov apoštolských nám ukazuje posledné chvíle človeka mimoriadne obdarovaného. Už pri jeho voľbe za diakona a vysvätení sa spomína ako „muž plný viery a Ducha Svätého“. Avšak v rozpore s predstavami moderných katolíkov, okolo svätého Štefana, tak nadaného a obdarovaného skvelými vlastnosťami, nevíria úsmevy tolerantného sveta a nepriatelia Ježiša Krista si s ním nepodávajú ruky v „otvorenom dialógu“.

Skutky apoštolské nám presne ukazujú aké reakcie vyvolával svojím vystupovaním: „keď to počuli, pukali od hnevu“. Inými slovami: išlo ich roztrhnúť od zúrivosti.

Ako to? Či to neboli jeho ľudskí bratia? Prečo s nimi nenadviazal „otvorený dialóg“, prečo ich dráždil a dokonca im nadával: „Vy, tvrdošijní a neobrezaní, čo do sŕdc a uší, vždy sa protivíte Duchu Svätému, ako vaši otcovia, tak aj vy!“

Dokážeme si predstaviť, čo to znamenalo pre Žida, keď mu niekto povedal, že je „neobrezaný“. Išlo o jednu z najhorších urážok. Svätý Štefan však ide ešte ďalej – začína urážať aj ich predkov! A neustále svoje urážky stupňuje, nazývajúc ich zradcami a vrahmi:

„Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, ktorého zradcami a vrahmi ste sa teraz stali vy. Vy, čo ste dostali Zákon na rozkaz Anjelov, no nezachovávali ste ho.“

Vieme si dokonale predstaviť nasledujúci výbuch orientálnej zúrivosti. Pokiaľ autor Skutkov apoštolských píše, že pukali od hnevu, tak určite nepreháňa. A vtedy, keď tento jediný skutočný a nefalšovaný „dialóg“, aký vie svet viesť s nasledovníkmi Syna Božieho už vyzeral ako vrcholiaci, povedal svätý Štefan tri vety, ktoré ešte viac urazili a ponížili Židov až do nepríčetnosti.

Stojac v búrke ich nenávisti už na nich nereaguje, ignoruje ich hnev, ukazujúc, že nad ním nemajú skutočnú moc (čím ich ďalej v ich očiach uráža) nehľadí na nich, hladí do neba a volá:

„Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť na pravici Božej!“

Všetko čo malo ruky a nohy ho neroztrhalo na mieste len preto, že zákon im prikazoval kameňovať. Vytiahli ho za mesto, lebo posvätná pôda nemala byť poškvrnená nečistou krvou. Vtedy im dáva Štefan predposledný úder – prosí Ježiša Krista ako skutočného Boha, čím musel ich zúrivosť výdatne posilniť:

„Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“

Potom klesnúc pod údermi povedal vetu poslednú, ktorá zabila akýkoľvek „dialóg“ a učinila svätého Štefana pre nich nedosiahnuteľným napriek pevnému uchopeniu. Povýšila ho nad možnosti ich chápania a tým z nich, ktorí boli schopní vďaka Božej milosti pochopiť jej význam, otvorila bránu do sveta dovtedy skrytého:

„Pane, nemaj im to za hriech!“

Čo by mu mohli na to povedať? Aké múdro sveta by mohli postaviť proti tejto vete? Aký dialóg tu prichádza do úvahy, aké opozitum voči tejto vete, ktorej sila musela pováľať diablov rozradostených prebiehajúcou akciou v širokom okolí od miesta činu?

Tí, čo nič nepochopili ho dorazili, tí čo pochopili, onemeli.

Zistenie, že za všetkými tými urážkami, nadávaním a obviňovaním sa ukrýva nadľudská náklonnosť voči nim, ktorá prevyšuje všetko ich chápanie, ktorá odpúšťa podľa vzoru Nášho Spasiteľa aj vlastným vrahom a ktorá sa za nich dokonca modlí, čiže túži, aby sa dostali do Neba pred trón a slávu Všemohúceho Boha spolu s ňou, muselo jeho vrahov duchovne doraziť v rovnakej chvíli, keď oni dorážali jeho.

Aj tí, ktorí nič nepochopili ju museli nakoniec vziať ako posledný a najkrutejší výsmech ich rozhorčeniu a potvrdenie svojej tušenej bezmocnosti.

O skutočnom víťazovi sporu zrejme nikto nepochyboval. Zachovanie jeho slov medzi kresťanmi, vzhľadom na to, že v tom vražednom víre, z pochopiteľných dôvodov, asi neboli okrem svätého Štefana iní veriaci kresťania, ale len tí jeho vrahovia, ktorí sa neskôr obrátili, ako napríklad svätý Pavol, svedčí o tom, že účinok slov na nich musel byť ohromujúci a trvalý. A dobre si ich zapamätali.

Koľko takých slov sme počuli z katolíckych úst dnes?

Svätý Štefan, náš vzor, nám preto ukazuje štyri pravdy o vzťahu kresťana a sveta, pravdy na ktoré by dnes katolíci radi zabudli a oplatí sa ich vždy zopakovať:

Kresťan nevedie dialóg so svetom, ale ohlasuje a dosvedčuje Evanjelium.

Ohlasovanie pravej viery vyvoláva hnev, zúrivosť a nenávisť u nepriateľov Syna Božieho.

Kresťan má povinnosť napomínať, usvedčovať a modliť sa za deti sveta.

Kresťan musí počítať s násilnou smrťou.

Svätý Štefan, oroduj za nás!

PDF (formát pre tlač)