Šialenstvo pokračuje: Taliansky biskup tvrdí, že svätý Alojz Gonzaga „bol homosexuál“!!!

6. novembra 2024   Krátke správy

Ako píše portál La Nuova Bussola Quotidiana „ofenzíva LGBT neo-cirkvi má za cieľ vyrobiť nejakého svojho homosexuálneho svätca“. Zrejme v snahe naplniť túto kvótu, rozhodol sa biskup Mons. Andrea Turazzi zo San Marína zalobovať v Nebi a vyhlásil svätého Alojza Gonzagu za homosexuála!

Jeho Excelencia, ktorá si už teraz užíva jeseň emeritúry, na to išla s pravou synodálnou otvorenosťou a rovno vytiahla najväčší trumf súčasných progresívnych katolíkov – rozriedený pojem všetko prijímajúcej „lásky“:

„Aj v našich rodinách máme syna alebo vnuka, ktorí sa oddelili, alebo som mal aj vo farnosti niekoľko homosexuálnych chlapcov a dievčat. A sú milovaní Bohom. Ale viete, že svätý Alojz Gonzaga, ako hovoria vedci (!!!), bol homosexuál? A bol svätcom čistoty! Preto pred Bohom niet nikoho, kto by nebol nežne milovaný a každý má svoju vlastnú cestu.“

https://lanuovabq.it/it/san-luigi-era-gay-vescovo-smentito-dal-discendente-illazioni

Vskutku, koľko zaujímavých námetov na katolícky plač hneď v niekoľkých vetách:

1) fetišizmus „vedcov“ a „odborníkov“

– každý, kto si čo i len trochu čuchol k dejinám a vedám o histórii vie, aké nehorázne bľabotanie, ideologicky motivované prekrúcanie a krkolomné konštrukcie dokážu vygenerovať tzv. seriózni historici. Už tvrdenia o homosexualite kráľa Richarda Levie Srdce, Torqata Tassa, Michaelangela a ďalších, sú kojené z prsta a pri hlbšom skúmaní iní historici zistili, že neexistujú žiadne pramenné dôkazy ohľadom týchto tvrdení. Piers Paul Read napríklad zistil, že tvrdenia o homosexualite Richarda Levie Srdce sa začínajú objavovať až koncom 19. a začiatkom 20. storočia, v špecificky pokrokovej historiografii, a to bez akéhokoľvek odvolania sa na pramene.

2) súčasní homosexuáli a čistota

– biskup sa tvári, akoby súčasní homosexuáli, voľne žijúci v sodomskom hriechu a najnovšie aj Cirkvou požehnávaní v pároch, boli nejakými svätými hľadačmi pohlavnej zachovalosti a čistoty! Dáva ich do paralely so svätým Alojzom, akoby existovalo v súčasnosti nejaké znamienko rovnosti medzi homosexualitou a čistotou! Pritom všetci LGBT lobisti v Cirkvi, počnúc P. Jamesom Martinom SJ, čerstvým kardinálom Timothy Radcliffom OP a sestrou Jeannine Gramickovou z New Way Ministry končiac, za výdatnej asistencie vysokých prelátov (Marx, Hollerich, Zuppi, Grech, Fernández, etc.) a samotného pápeža Františka, vôbec na nejakú čistotu pri stretnutiach a práci s LGBT komunitami neapelujú.

3) každý má svoju vlastnú cestu

– áno, ale v tom ako bude dodržiavať Božie prikázania, vieru a morálne učenie Cirkvi. Niekto ich plní ako laik, iný ako zasvätená osoba, niekto ako matka, iný ako starý mládenec, v rôznych stavovských pozíciach a podľa rôznych Cirkvou uznávaných učiteľov. Ale rozhodne nemá „vlastnú cestou“ vlastnej morálky, vlastných pravidiel a vlastnej vierouky.

4) pred Bohom niet nikoho, kto by nebol nežne milovaný

– nepochybne, ale zároveň aj spravodlivo trestaný. Od jednotlivcov, až po národy. Inak môžeme rovno cenzurovať celé kapitoly zo Svätého písma.

Súčasný člen rodu Gonzagovcov, princ Maurizio na biskupovu fantazmagóriu reagoval pre portál LNBQ nasledovne:

„Musím povedať, že túto fámu som už v minulosti počul, ale neexistuje žiadny dôkaz z dokumentov alebo listov. Listy, ktoré svätý napísal svojim rodičom, sú skutočne tými najpravdivejšími dokumentmi, ktoré máme k dispozícii, aby načrtli jeho svätosť. Nič také z nich však nevyplýva. Vieme, že ako dieťa zložil sľub čistoty Panne Márii Zvestovania (Madonna dell’Annunciata) vo Florencii. Sľub, ktorý zopakoval v podobe sľubu čistoty ako mladík a ktorý dodržal celý život.“

Komisia, ktorá skúmala jeho život a dôkazy o jeho svätosti konštatovala v roku 1617, teda necelých 30 rokov po jeho smrti, keď žilo viac pamätníkov ako dnes a boli dostupné viaceré materiály, že „blahoslavený muž nikdy nemal pokušenie telesných, alebo lascívnych myšlienok“.

Ako na základe takéhoto tvrdenia komisie, ktorá hodnotila v 17. storočí potenciálnych svätcov podstatne prísnejšie ako dnešné uvoľnené a rozriedené cirkevné pravidlá na svätorečenie, dokázala Jeho Excelencia vyvodiť záver, že sv. Alojz bol homosexuál, to zostáva záhadou.

Portál LNBQ píše:

„Stručne povedané, pripisovanie homosexuálnej tendencie svätému Alojzovi je okrem hagiografickej beštiality ešte aj senzáciechtivým historickým klamstvom, ktoré nenachádza potvrdenie v žiadnom z dokumentov, ktoré máme k dispozícii a z ktorých ak niečo vyplýva, tak úplne iné fakty: „Život darovaný v čistote a v službe chudobným“.

Biskup Turazzi, ktorého portál LNBQ kontaktoval, sa najprv zdráhal poskytnúť rozhovor, avšak na otázky, od ktorého „vedca“ má podobné vedomosti nakoniec z Jeho Excelencie vypadlo:

„Jezuitský kňaz, ktorý je grafológom (!), mi to spomenul. Podľa neho bol homosexuál, ale zjavne nie aktívny.“

Veda kráča vpred. Takže už ani nie popletený historik, ale priam bádateľ v rukopise. Vskutku, kam sa podelo ono osvietenské bazírovanie na exaktnosti? Názor jedného jezuitského školometa na rukopis spred viac ako 400 rokov je dôkazom (!) o sexuálnej orientácii!

Pre svätého Alojza musí byť obzvlášť bolestivé, že podobné nezmysly prichádzajú na svet práve v reholi, ktorej bol členom – v Spoločnosti Ježišovej.

Svätý Ignác z Loyoly – oroduj za nás!

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)