EÚ nás vyzýva k obetiam: Sloboda nie je zadarmo! Otázka však znie: Sloboda pre koho, kto to bude platiť a hlavne – kto sú tí, čo nám to odporúčajú?

Branislav Michalka
24. februára 2024   Politika   Komentár

V súvislosti s výrazným poklesom západných šancí na víťazstvo vo vojenskom pokri, ktorý sa pokúsila EÚ hrať so súčasným euro-strašidlom číslo 1 – bakaným Putlerom, sa spustila a zrejme bude gradovať vysvetľovacia a propagandistická formačná kampaň, ktorá má nabudiť Európanov na uvedomelé uťahovanie si opaskov. Reči o ruskej armáde, ktorá má jedlo a náboje len na tri dni, evidentne už nie sú v kurze.

Apropo, kdeže sú všetci tí znalci Ruska, geopolitickí analytici a gaučoví stratégovia, ktorí nás v roku 2022 zasypávali svojimi suverénnymi analýzami o ruskej vojenskej úbohosti? Nevypisujú náhodou teraz s rovnakou suverénnosťou o priebehu vojny na Ukrajine v štýle nadporučíka Duba: „O tom ja som hovoril s naším okresným hajtmanom už dávno pred vojnou…“? Rovnako, ako teraz pri prevalení sa škandálov okolo pandemických mRNA vakcín, akosi zabudli na to, čo vypisovali o vakcínkach a očkovaní ešte v januári 2022? My nezabúdame…

Ukážkový uťahovač (našich) opaskov

Ale späť k sladkej slobode. Aj na portáli Euractiv.com (avšak nielen tam), ktorý verne odráža myslenie a dogmatiku euro-globalistických byrokratov, už planú výzvy na uťahovanie opaskov v mene údajnej „slobody“ . Nabáda nás k tomu žurnalista a šéfredaktor Euractiv.com so zaujímavým životopisom – Grigori Gotev v článku nazvanom bodro – Stručne: Sloboda nie je zadarmo! V ňom nám vysvetľuje, že Ukrajina musí zvíťaziť, USA nám po víťazstve Trumpa vo voľbách peniaze nedá a tak budeme musieť v EÚ zbrojiť. No a zadarmo to nebude:

„Naša Európska únia príliš dlho úprimne verila, že jej „mäkká sila“ stačí a odmietala míňať peniaze EÚ (aha, takže to asi nebudú naše peniaze, pozn. red.) na smrtiace zbrane. Príliš dlho na seba uvalila zvieraciu kazajku 3-percentného rozpočtového deficitu, ktorý nepriamo obmedzuje výdavky na obranu. … Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, aby Európa v roku 2024 úplne nahradila americkú vojenskú pomoc, musela by zdvojnásobiť svoju súčasnú úroveň a tempo zbrojnej pomoci, čo sa zdá byť náročné. … Najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell tento týždeň vyzval krajiny EÚ, aby našli spôsoby, ako zvýšiť podporu Ukrajine, najmä dodávky munície. Ak to EÚ myslí so svojím odhodlaním nedopriať Putinovi víťazstvo na Ukrajine vážne, mala by tieto posolstvá dôkladne analyzovať a prijať príslušné rozhodnutie, pretože včasné zaslanie potrebnej munície na Ukrajinu je prvoradé.“ https://www.euractiv.com/section/defence-and-security/opinion/the-brief-freedom-isnt-free/

Možno si poviete: „To je ale obetavý pán, hotový Cato Starší. Za rímsku vlasť aj do ohňa.“ Avšak skôr než si začneme s nadšením hľadať na opasku vzdialené dierky, pozrime sa radšej najprv na jeho pozoruhodný životopis:

https://be.linkedin.com/in/georgi-gotev-4294186

Grigori Gotev pochádza z Bulharska a jeho kariéra je skutočne pestrá. Siaha totiž hlboko za rok 1990, keď ešte vo východnej Európe prevládalo štátom odporúčané nadšenie z budovania socializmu a podobné uťahovanie opaskov, aké nám súdruh Gotev odporúča dnes z Bruselu. Už v júni 1980 bol súdruh Gotev členom bulharského Ministerstva zahraničných vecí a v rokoch 1984 – 1986 dokonca členom bulharskej delegácie na Konferencii o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti v Európe, ktorá zasadala v Štokholme. Budovanie dôvery mu zjavne išlo, pretože dôveru, ktorú vzbudil ako aparátčik komunistického ministerstva v západných súdruhoch, dokonale zúročil v budúcej kariére.

Ale nezabúdajme na podstatné: kým si bulharskí družstevníci a úderníci uťahovali doma opasky, v zhoršujúcej sa realite balkánskeho budovania socializmu, tak súdruh Gotev pravdepodobne v Štokholme papal na konferencii kaviár. To by malo byť pre nás poučením ohľadom toho – čo a koho má na mysli, keď nás napomína, že sloboda nie je zadarmo a niekto si zrejme bude musieť utiahnuť opasky. Je možné, že seba ani nie…

V rokoch po zamatovom a nežnom prevrate 1990 – 1992, už bol súdruh Gotev druhým tajomníkom bulharského Ministerstva zahraničných vecí. Po roku 1993 už bol prvým tajomníkom.

Po roku 2005 sa dal na euro-žurnalistiku, zrejme pochopiac, že je lepšie byť v Bruseli pri zdrojovej cisterne, ako v Bulharsku až na konci bruselského „peňazovodu“. Najprv sa stal zástupcom šéfredaktora Standart Daily a ako sa píše v jeho curriculum vitae: „V tejto funkcii bol zodpovedný za riadenie a finančné plánovanie externého oddelenia médií a aktivít, vrátane množstva projektov EÚ.“

No a od 1. apríla (?!) 2008 je šéfredaktorom portálu Euractiv.com. Celkom slušná kariéra. Tak trochu v štýle slovenských Leškov, Feldekov, Strasserov, Kiskov, Kukanov, Budajov a podobných bojovníkov za slobodu, akým je aj súdruh Gotev v Bruseli. No a teraz nám píše o tom, ako budeme musieť za tú bruselskú slobodienku prinášať obete. Je skrátka, skvelá, jedinečná…

Avšak mi poznáme tú sladkú euro-slobodu trochu inak, súdruh Gotev. Blokujú sa v nej alternatívne médiá, naháňajú všadeprítomní „extrémisti“, za politicky nekorektné texty sa ide pred súdy, v rámci pandemických cvičení sa zavádzajú očkovacie preukazy, obmedzuje sa pohyb a základné občianske slobody, zakazujú sa nepohodlné politické strany, direktívne sa zavádza úchylná sexuálna výchova do škôl, treba v nej špeciálne povolenie na chov sliepok a na pílenie vlastnoručne zasadeného stromu. No a za tento ideál sa máme podľa súdruha Goteva obetovať. My, samozrejme…

Plejáda obetavcov

O akú slobodu pre nás asi pôjde, tomu nasvedčuje napríklad fakt, že heslo Sloboda nie je zadarmo, je aj ústredným sloganom slovenskej internetovej stránky a rovnomennej kampane proti tzv. dezinformáciám, ako sa dnes eufemisticky nazývajú pre systém nepohodlné alternatívne informácie:

https://www.4ka.sk/fix/blog/sloboda-nie-je-zadarmo-ako-sa-chranit-pred-nastrahami-internetu/

https://www.omediach.com/strucne/25699-sloboda-nie-je-zadarmo-ako-sa-chranit-pred-nastrahami-internetu

Nie je zaiste náhoda, že ešte aj počas najaktívnejšieho covidového dusenia občanov hlaholila EÚ heslá o slobode s rovnakým podtónom, evokujúcim prinášanie obetí v jej mene:

https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/sloboda-nie-je-samozrejmost-2022-11-30_sk

Áno, sloboda skutočne nie je samozrejmosť. To sme vtedy markantne cítili. Vďaka hygienickej šikane výrazne stratila na samozrejmosti. Ale takto to asi nemysleli…

Za špecifický európsky druh slobody, ktorá nie je zadarmo a je zbavená všetkých dezinformácií bojuje aj europoslanec Ivan Štefanec, o ktorého oddanosti voči EÚ a ochote uťahovať Európanom opasky v záujme víťazstva na Ukrajine, tiež asi nikto nepochybuje:

https://www.facebook.com/krestanskidemokrati/posts/sloboda-nie-je-zadarmosloboda-nie-je-zadarmo-treba-o-%C5%88u-z%C3%A1pasi%C5%A5-pred-p%C3%A4%C5%A5desiatim/10156824078723291/

No nie je sám. Keď už je na programe dňa obetovanie sa za slobodu a demokraciu, uťahovanie opaskov, a predovšetkým boj proti dezinformáciám, ako by pri ňom mohla chýbať pani prezidentka Čaputová. Tá vie, že za slobodu treba priniesť aj obeť najvyššiu. A už ju aj vidím, ako živú, ako sa vrhá pod tank v prešívanej bunde, opásaná granátmi a s výkrikom: Nech žije Európska únia!:

https://domov.sme.sk/c/23072304/ak-o-slobodu-prideme-mozeme-ju-ziskat-spat-len-za-cenu-obeti-varovala-prezidentka.html

https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/13386-caputova-sloboda-a-demokracia-nie-je-samozrejmostou

A aby sme nezabudli, pre koho a akú chce pani prezidentka slobodu:

https://dennikn.sk/minuta/3093875/

https://standard.sk/558812/caputova-v-stanforde-v-digitalnom-priestore-sa-sloboda-prejavu-zneuziva-na-sirenie-klamstiev-a-paniky

Aha, tak „klamstiev a paniky“… Žeby myslela pandemické cvičenie 2020 – 2022?

A čo ďalší obetavec, nehynúci génius Eduard Heger, najzúfalejší premiér v krátkych dejinách Slovenska:

https://www.ta3.com/clanok/251534/demokracia-je-privilegium-sloboda-nie-je-samozrejmost-povedal-heger

Dokonca niečo hovoril aj o nasadzovaní „vlastného života“. Našťastie, osud nám ho zachoval:

https://www.postoj.sk/75955/sloboda-nie-je-samozrejmost-niekedy-si-vyzaduje-aj-nasadenie-vlastneho-zivota?page=9758

Apropo, kto to tam vtedy nasadzoval tie životy? Neboli to náhodou vojaci komunistickej Červenej armády, ktorej maniere, ako nepolepšiteľné, teraz vyčítajú armáde zlého Putlera? Takže, čo to tam vlastne súdruh Heger oslavoval?

Alebo ďalší liberálno demokratický Edko, britský spisovateľ Edward Lucas, kandidát na poslanca za Liberálno-demokratickú stranu a obľúbený autor bojovníkov z Denníka N. Ten tiež volá po uťahovaní opaskov:

https://dennikn.sk/3609535/za-slobodu-treba-aj-platit/

Nuž ale veď to je samozrejmé. Keď bude tým poslancom, tak utiahne opasky všetkým kolegom a ešte aj lordom v Hornej snemovni. Sebe najviac.

Nezabúdajme na pokrokového kandidáta PS za europoslanca a úradníckeho premiéra Ódora. Aj on vytiahol účtovnú knihu demokracie a slobody:

„Demokracia, právo na sebaurčenie, základné práva a slobody bohužiaľ nie sú zadarmo.“

Teraz už zostáva len dohodnúť sa, ako si rozdelíme v tejto svätej borbe za euro-slobodu úlohy. Kto bude platiť a kto si bude užívať slobodu. Keďže každý musí dostať slobodu a povinnosti, spravodlivé riešenie môže byť len jedno: každému iný druh slobody a iný druh uťahovania opaskov.

Zatiaľ čo pre svojich občanov má EÚ nachystanú anti-dezinformačnú, zeleno-údelovú, migrantmi obohatenú, energie a autá vypínajúcu slobodu, tak pre tých, ktorí nás na uťahovanie opaskov vyzývajú, či už vo vládnom alebo mimovládnom sektore, má EÚ pripravený iný druh slobody: slobodu dotácií, výletov za peniaze daňových poplatníkov, rezidencií mimo migrantské getá, neohraničených sexuálnych radovánok a exkluzívnej zdravotnej starostlivosti.

Samozrejme o tom, ako si budú europapaláši v záujme víťazstva na Ukrajine uťahovať opasky, si každý podľa sily vlastnej fantázie môže predstavovať čo chce. To je tá sloboda. Možno Ursula nekúpi deťom nového poníka, keď toho starého už zožrali vlci, ktorí zrejme nepochopili eurodirektívu, že majú žrať ovce salašníkom na východe Európy a nie poníky v Bruseli, alebo Emmanuel Macron bude jazdiť do práce na bicykli, prezidentka Čaputová odmietne doživotný prezidentský dôchodok, alebo Jacques Borell spraví zo svojej vily výcvikové stredisko pre ukrajinských dobrovoľníkov. Fantázii sa medze nekladú. Ako sa spievalo v jednej slovenskej infantilnej odrhovačke: Kým vieš snívať, tak máš nádej…

Pre tých, ktorí už snívať o EÚ a jej milovníkoch správne informovanej slobody nepotrebujú, je tu klasické riešenie, chápanie a varovanie post-sedliackeho rozumu:

Nezabúdajme, že tá sloboda, ktorá nie je zadarmo a pre ktorú si treba utiahnuť opasok znamená – slobodu pre nich a uťahovanie opaskov pre nás.

PDF (formát pre tlač)