Dočkáme sa nakoniec sakralizácie svätej Pandémie a bude pani ministerka zdravotníctva veľkňažkou nového kultu?

Branislav Michalka
22. júna 2024   Politika   Komentár

Zdá sa, že posvätná pandémia, ktorá nás opustila tak náhle a za záhadných okolností po eskalácii ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, bude nakoniec povýšená na novodobý sekulárno-liberálny oltár. Už počas jej života vyvolávala akákoľvek kritika a spochybňovanie jej posvätnosti nevôľu na tvárach pokrokových a slušných občanov-odborníkov, avšak teraz všetko nasvedčuje tomu, že samotné úmrtie pacientov na následky svätej Pandémie, má byť predmetom štátom posvätenej úcty.

Aspoň tak by sa to mohlo javiť podľa reakcie ministerky zdravotníctva na slová vládneho splnomocnenca pre vyšetrovanie manažmentu pandémie Covid-19, Petra Kotlára (SNS), ktorý tento týždeň na mimoriadnom zdravotníckom výbore uviedol, že v septembri predstaví výsledky svojho vyšetrovania, v ktorých sa podľa neho nachádza „aj jasný dôkaz toho, že na Slovensku pandémia nebola z hľadiska toho, čo pandémia znamená, z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov“.

Ministerka Dolinková, aby osvedčila konečne svoju toľko a tak ťažko dezolátnymi kolegami skúšanú pokrokovú orientáciu, okamžite posvätným médiám predhodila upokojujúcu kosť a vyriekla zaklínadlo:

„Akékoľvek spochybňovanie pandémie je neúctou k pozostalým!“

To je výrok, ktorý musí každého milovníka surrealizmu priviesť do stavu blaženosti končiacej v nirváne. Čo z neho totiž vyplýva? Nič menej a nič viac, než to, že pokiaľ by sa aplikoval v medicínskom priestore všeobecne, tak by sme mohli zavrieť univerzity. Spochybňovanie nejakej odbornej diagnózy je prejavom neúcty k pozostalým??? Pane, buď milosrdný nám i budúcim a zachovaj nás pri rozume…

To znamená, že ak nejaký lekár napíše do úmrtného listu môjho príbuzného, že ten zomrel na rakovinu a iný lekár, alebo aj laik to spochybní a povie, že zomrel na tropickú horúčku, tak ten druhý lekár/laik tým prejavuje voči mne ako pozostalému neúctu? Dá sa toto vôbec vymyslieť hlavou?

Je snáď úmrtie na pandémiu Covid-19 nejakou zvláštnou poctou a bohumilou smrťou, odlišnou od úmrtia na rakovinu, úplavicu, poštípania muchou tse-tse či na starobu? Sú pozostalí po údajných obetiach pandémie niekým viac hodným úcty, ako pozostalí po zomrelých na iné choroby?

Pokiaľ Peter Kotlár tvrdí, že rozsah pandémie Covid-19 nespĺňa parametre, ktoré boli stanovené pred veľkým pandemickým cvičením na definíciu pandémie a teda, logicky, že množstvo údajných úmrtí na chorobu Covid-19 bolo pravdepodobne účelovo a z politických dôvodov manipulovaných, pričom úmrtia nastali z iných príčin a chorôb, dopúšťa sa tým nejakej neúcty? Tvrdí snáď, že to pozostalí majú nejakú vinu na tom úmrtí, aby ich to mohlo urážať?

Tu zlyháva akákoľvek elementárna logika a čo viac, akákoľvek súvislosť a hľadanie kauzality medzi konštatovaním, že niekto umrel na inú chorobu, než aká je uvedená v úmrtnom liste a údajným ignorovaním morálnej satisfakcie pre pozostalých. Čo má druh choroby spoločné s pietou nad mŕtvym a jeho pozostalými?

V skutočnosti tu samozrejme vôbec nejde o nejakú pietu voči pozostalým. Ako viem z konkrétnych svedectiev pozostalých, práve počas veľkého pandemického cvičenia sa k nim nejeden člen zdravotníckeho personálu správal pozoruhodne odťažito, chladne až arogantne, pričom akékoľvek dožadovanie sa podrobností o príčinách úmrtia ignoroval a používal čarovnú mantru – Covid-19. To, o čo tu v skutočnosti beží je zabezpečenie beztrestnosti a povinnej úcty voči všetkým tým „odborníkom“, politikom, žurnalistom, mimovládnym gastarbeitrom a angažovaným slniečkárom, ktorí tu tri roky terorizovali dezolátov a postsedliakov svojimi pandemickými opatreniami.

A čo sa týka definícií pandémie, veľmi by ma zaujímalo, kam zmizli verejne prístupné dokumenty, ktoré som si poľahky vyhľadal na internete vo februári roku 2020, týždeň po vypuknutí pandemických opatrení. Tieto dokumenty ministerstva zdravotníctva definovali v tabuľkách aké počty úmrtí na počet obyvateľstva zakladajú dôvod na označenie šírenia nejakej choroby ako pandémie.

Tieto tabuľky a spätná rekapitulácia novinových článkov o prasacej chrípke, ktorá „zúrila“ vo svete desať rokov pred pandémiou Covid-19 a ktoré akoby z oka vypadli tým aktuálnym, vzbudili už po prvých dňoch v mojej dezolátnej duši isté pochybnosti. Počet údajných úmrtí následkom Covid-19 na Slovensku sa až do jesene 2020 ani len nepribližoval tomu, čo bolo v tabuľkách vyhradené pre označenie pandémia.

Potom, na jeseň 2020 prišiel priamy „odborný“ apel, aby už konečne skončila zastaralá klasifikácia, metodika výpočtu a určovanie úmrtí na Covid-19 a odborníci otvorene uviedli, že nízky počet evidovaných úmrtí tu môže byť práve kvôli „nesprávnej“ metodike.

O tom, že Slovensko malo ešte v roku 2020 ten „nesprávny“, čiže zrejme nekompatibilný s vyspelým a pokrokovým svetom, systém určovania úmrtia svedčí aj tento dobový vládny dokument, ktorý konštatuje, že v roku 2020 umrelo na Covid-19 na Slovensku oproti iným štátom akosi menej ľudí:

https://isa.gov.sk/wp-content/uploads/2023/08/7834_smrt-a-covid-19-final.pdf?csrt=1365101852707908882

V dokumente (odporúčam stiahnuť si, kým „nezmizne“; pozn. aut.), sa ako naznačená výstraha dokonca hneď na prvej strane uvádza:

„Nízka smrtnosť zaznamenaná v našej krajine sa dostala do popredia záujmu aj v zahraničných médiách.“

Nesúlad medzi globálnymi číslami a malou úmrtnosťou na Slovensku trápili všetkých „odborníkov“, ktorí publikovali v pokrokových médiách. Napríklad v tomto článku však už dopredu tušili, že napriek tomu „táto pandémia ešte prinesie štatistické prekvapenia“:

https://dennikn.sk/1856903/umrtia-na-koronavirus-ako-cisla-obcas-podcenujeme-ale-aj-precenujeme/

Ešte koncom augusta 2020 považovalo ministerstvo zdravotníctva takéto počty nakazených za „rekordné“:

https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/232191/na-slovensku-pribudol-rekordny-pocet-nakazenych

Na jeseň 2020, po zmene metodiky určovania úmrtí na Covid-19 však začali počty úmrtí na túto médiami a globálnymi organizáciami zhusta propagovanú chorobu na Slovensku narastať a postupne sme sa aj my dotiahli na svetový štandard.

Nech už to však bolo spôsobené čímkoľvek, nič to nemení na tom, že medzi tým, ako sa niekto stavia k vierohodnosti úmrtia na Covid-19 a zármutkom pozostalých, nie je žiadna taká logická súvislosť, ktorá by umožňovala obviniť ho z neúcty k nim.

Nenapadlo pani ministerke a všetkým bývalým do slniečkova opáleným a angažovaným covid-komsomolcom (aj cirkevným, samozrejme), že práve snaha dopátrať sa pravdy v súvislosti s úmrtiami môže byť prejavom tej pravej úcty k pozostalým?

Určite väčšej ako budovanie sekulárneho kultu svätej Pandémie. Tá sa môže nakoniec ukázať, po podrobnom skúmaní nielen na Slovensku, ale aj vo svete, len ako príslovečná posvätná krava, ležiaca na koľajniciach medzi Bombajom a Dillí a bránica vlaku v ceste.

PDF (formát pre tlač)