Ježiš Kristus je naším Kráľom

2. júna 2024   Cirkev

„Hľa, váš kráľ!“
(Jn 19,14)

Dejiny ľudského pokolenia môžeme rozdeliť na dve veľké doby. Prvá trvá od pádu našich prarodičov až po Krista Pána. Druhá od Krista Pána až po naše časy. Skúmajme priebeh tak prvej, ako i druhej doby.

Za starodávnych čias ľudia viedli ošklivý život. Všade sa ozýval bôľny nárek miliónov otrokov. Bedákanie ľudí hodených pred divú zver splynulo s rykom vyhladovaných dravcov. V šialených vojnách potokmi tiekla ľudská krv. Svojho Boha opustivší človek v každom kúte zeme nastaval modiel, ktoré kŕmil mäsom zabitých dietok. Medzitým už začalo svitať; ďaleko na Východe prišiel na svet Syn Boží. Začína sa druhá doba, kráľovstvo Kristovo. Zrazu sa zmení všetko. Dobrodenia tichého Srdca Kristovho okúsilo celé ľudské pokolenie. Kristus založil, apoštoli rozširovali Jeho kráľovstvo, svätú Cirkev; pohanom do srdca zaštepili kresťanské mravy, surové násilie bolo zmenené v milosrdnú lásku. Jedným z najväčších Kristových zázrakov je bezpochyby založenie tohto kráľovstva lásky. Ľudskú silu prevyšujúcim zjavom je toto kráľovstvo lásky, ktoré Kristus náš Kráľ priniesol medzi nás, ktoré železný zub času zničiť nemôže. Kristovo kráľovstvo je večné, preto hlásame a svätíme spoločenské kráľovstvo Ježiša Krista.

1. Právom plynúcim zo stvorenia, ale ešte viac z vykúpenia Kristus je opravdivým Kráľom, dve tisíc rokov panuje nad všetkými národmi sveta. Preto náš Svätý Otec, pápež Pius XI. 11. decembra 1925 vo svojom okružnom liste, ktorý začína sa slovami: „Quas primas“ rozkázal, aby sme následne každoročne v poslednú nedeľu mesiaca októbra zasvätili Kristovo kráľovstvo, tzn. sviatok Krista Kráľa.

S Pilátom Pontským by sme sa mohli pýtať Pána Ježiša: „Si ty kráľ?“ Či viete, čo odpovedal Ježiš Pilátovi na túto otázku? „Sám hovoríš, že som kráľ; lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ (Jn 18,36–37)

Z ústneho podania vieme, že pri meste Nazaret pod horou hrala sa skupina veselých detí: sem a ta behali, postávali si do kolesa a krútili sa, vrteli. Nazaretský Ježiško sediac pod stromom díval sa na tieto deti. Ktorési spomedzi hrajúcich sa detí zvolalo: „Zvoľme si kráľa!“ Deti súhlasne rúčkami zatlieskali, zhŕkli a radili sa, kto má byť ich kráľom. Ich pohľad padol na Ježiška sediaceho pod stromom, akoby na čarovný povel sa zhŕkli okolo Neho, zo sto hrdiel ozýva sa, sto úst volá:

„Ježiško bude kráľom!“ Na kráľovu hlavu patrí koruna. Netreba ju ďaleko hľadať, blízko sa vypína ružový ker. Nalámali z neho vetvičiek s ružami, z nich uvili veniec a tento ako korunu položili Ježiškovi na hlavu. Sťa štebotajúce vtáčky kričali tie deti. Zo sto hrdiel ozýva sa, sto ústočiek volá: „Ježiš je kráľom!“

Plynú desaťročia, z hrajúcich sa detí vyrástli muži, keď sa opäť stretáme s Ježišom, nie však v Nazarete, lež v Jeruzaleme, nie pod horou, lež pred súdnou stolicou Piláta. Na hlave má nie ružový veniec, ale z najpichľavejších bodliakov upletenú korunu. Nevíta ho skupina veselých detí, lež krvilačný zástup, ktorý, keď im Ho Pilát predstavil: „Hľa, váš kráľ!“ divoko reval: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ (Jn 19,14–15)

2. Toto sa udialo pred dvetisíc rokmi. A my vieme, že Kristus je Kráľom, vidíme, že Jeho kráľovstvo jestvuje po dnes. Jeho ríša nemá hraníc. Jeho kráľovská berla spája mnohé národy pod svojou mocou, ktoré Ho tisícorakým jazykom zvelebujú. Precestujme celým svetom, vojdime do ktoréhokoľvek zákutia zeme: všade nájdeme menšiu-väčšiu budovu, ktorú Božím domom nazývajú, v každej sa zhromažďujú ľudia, ich spoločná modlitba zhrňuje sa do týchto slov: „Ježišu Kriste, Ty si náš Boh, Ty si náš Kráľ!“

Tento Ježiš ako Kráľ požaduje, aby Ho každý človek miloval. Čo otec od syna, manžel od manželky mnohokrát márne žiada: On žiada naše srdce. To požaduje a dosahuje. Celý svet Ho miluje a ctí. Sotva zomrel na kríži a položený bol do hrobu, nad Jeho hrobom vzplanula láska. Jeho kríž je obsypaný bozkami. Muži, ženy, mladí i starí plápolajúc láskou volajú: Nikdy nám nič nevytrhne zo srdca lásku k Ježišovi Kristovi.

Po svetovej vojne v Európe nastali veľké zmeny, prevraty, ale jedno sa nezmenilo, a síce: kráľovstvo Kristovo. Podkopávajú ho síce slobodomurári, komunisti, sociálni demokrati, boľševici, kacíri, avšak Kristovu Cirkev ani pekelné brány nepremôžu, Kristovo kráľovstvo z duší vytrhnúť nemôžu.

3. Ale to ešte nie je dosť, že Kristus žije, Kristus panuje v duši jednotlivcov, k tomu je ešte potrebné, aby Kristus bol Kráľom i v občianskej spoločnosti, aj v živote štátu. Lebo sú pochabí ľudia, ktorí sa nachádzajú v bludisku svojho slabého rozumu. Hľadajú pravdu a čím viac ju hľadajú, tým viac sa od nej vzďaľujú. Po bludných cestách chodia slobodomurári, novodobí pokrokári. Hlásajú slobodu a kráľovskú hodnosť Krista Pána popierajú, radi by zničili katolícku Cirkev, ktorá je Kristovým kráľovstvom na zemi. Hlásajú rovnosť a radi by prekazili vzdávanie verejnej úcty Kristovi. Hlásajú bratstvo a nepriateľmi sú Ježišovi, ktorý dvetisíc rokov učí, že všetci sme deťmi jedného Nebeského Otca, teda sme všetci navzájom bratia.

Po bludných cestách chodia i sociálni demokrati. Hovoria, že sú nepriateľmi funkcií a titulov, no a zavrhujú katolícke náboženstvo, v ktorom sa nazývame bratmi a sestrami v Kristu. Nárokujú si práva a chcú zničiť katolícku vieru, ktorá už takmer dvetisíc rokov hlása, že sme všetci občanmi Neba a spoluobčania anjelov. Požadujú spravodlivú mzdu pre robotníkov a nevolajú na pomoc katolícku Cirkev, ktorá dvetisíc rokov medzi do Neba volajúcimi hriechmi ráta zadržiavanie zaslúženej mzdy robotníkov a služobníctva.

Keby štáty uznali Kristovo kráľovstvo a zachovali Jeho zákony, prestala by choroba spoločnosti. Vyzývam vladárov tohto sveta: Zaveďte späť do štátov Kristovo kráľovstvo. Kristovými zákonmi nech sa riadia vlády a vrchnosti svoju moc. Kristovo evanjelium nech vedie poslancov v národných zhromaždeniach; potom sa nebude búriť robotníctvo, nebude počúvať hlasy provokatérov, ale nájde svoje šťastie v Kristovom kráľovstve, ktorého členmi je veľká väčšina občanov nášho štátu.

Toto nám kladie na srdce pápež Pius XI. uvedením sviatku Krista Kráľa.

Kráľovstvo Ježiša Krista nie je prázdnym slovom alebo namýšľaním si, ale živou, svätou skutočnosťou. Lebo Kristus Kráľ skutočne žije medzi nami, s nami prebýva v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. I dnes sme sa tu preto zhromaždili, aby sme vykonali svedectvo o tejto svojej viere.

Ježišu Kriste, Ty si naším kráľom. Uzavierame Ťa do svojho srdca, Tebe prisaháme vernosť, Tebe porúčame svoje rodiny. Ty panuj nad naším milým slovenským národom. Do svojej ochrany vezmi našu drahú vlasť. Priviň nás všetkých k sebe tak pevne, aby sme sa od Teba nikdy neodtrhli. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, IV. zväzok, ktorú napísal Jozef Baráczius, farár v obci Maklár (Hevešská župa, dnešné Maďarsko), knihu preložil do slovenčiny slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1929; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

***

PDF (formát pre tlač)