Quattrocchiovci – blahoslavený taliansky manželský pár, ktorý s Kristom prekonal všetky životné ťažkosti ukázal, že kresťanské manželstvo môže byť nasledovaniahodnou spoločnou cestou k svätosti

Branislav Krasnovský
28. novembra 2023   Cirkev

V dnešnej dobe, ktorú charakterizuje kríza viery i kríza rodiny by som rád predstavil taliansky manželský pár, ktorý bol ako prvý manželský pár blahorečený v októbri 2001 v Ríme pápežom sv. Jánom Pavlom II. Manželia stáli neochvejne bok po boku počas celého svojho neľahkého života, boli jeden pre druhého oporou a spolu vychovali štyri vydarené deti, ktoré voviedli do katolíckeho života. Po celý svoj život zostali verní Kristovi a manželskú sviatosť vnímali nesmierne zodpovedne.

Luigi Beltrame Quattrocchia a Mária Corsiniová boli už od detstva zbožnými katolíkmi

Luigi Beltrame sa narodil 12. januára 1880 v sicílskom mestečku Catania, kde bol jeho otec policajným úradníkom. Rodina Beltramovcov bola prísne veriaca, známa svojimi pevnými morálnymi zásadami, čo bolo zároveň zárukou, že všetky štyri deti dostali katolícku výchovu. Boli však tiež veľmi chudobní, takže mladého Luigiho si adoptovali bezdetný strýko Luigi s tetou Stefaniou Quattrocchiovcami.

Strýko financoval Luigimu štúdium práva na univerzite v Ríme, za čo sa mu adoptívny syn odvďačil jeho úspešným ukončením. V roku 1902 sa stal advokátom, nehanbiacim sa za svoje katolícke presvedčenie, so schopnosťou nesebecky pomáhať chudobným ľuďom, ktorí potrebovali právnu pomoc. Rimania ho nielen milovali, ale i rešpektovali a ctili si ho, pretože vedeli, že ich ochráni pred zlovôľou mocných.

Ako právnik bol Luigi Beltrame Quattrocchi nesmierne šikovný a vďaka tejto šikovnosti sa dokázal uplatniť aj ako právnik v známej a prestížnej Talianskej banke (Bank of Italy).

Budúca manželka Luigiho Beltrama Quattrocchia, Mária Corsiniová, sa narodila 24. júna 1884 v talianskej Florencii. Jej otec pochádzal zo šľachtického rodu Corsiniovcov, bol vojenským dôstojníkom (kapitán granátnikov) a tiež talianskym patriotom, ktorý velil viacerým talianskym vojenským jednotkám. Rodina sa preto pomerne často sťahovala medzi mestami Pistoia, Florencia, Arezzo a Rím.

Mária bola už od útlej mladosti známa svojou živou vierou, poslušnosťou a príkladnou katolíckou morálkou. Spočiatku študovala v známom súkromnom inštitúte, vedenom mníškami. Keď sa však jedna miestna učiteľka niekoľkokrát negatívne vyjadrila o talianskom kráľovi, rozhorčená Mária odišla z tejto súkromnej školy a začala radšej navštevovať obyčajné lýceum. Okrem vyššie uvedených kladných povahových čŕt sa u nej objavilo aj literárne nadanie, ktoré si všimol kňaz v chráme, do ktorého Mária chodievala na sv. omšu už od detstva. Pod vedením tohto kňaza si zlepšila gramatiku, štylistiku a napísala prvé dve poviedky, ktoré jej získali popularitu.

Budúci manželia sa zoznámili na sv. omši v Ríme v roku 1901 a už od prvého stretnutia pocítili nesmierne vzájomné sympatie. V roku 1905 sa zasnúbili a v tom istom roku sa 25. novembra v kaplnke sv. Kataríny v bazilike Santa Maria Maggiore aj zosobášili. Po svadbe bývali spoločne s Máriinmi rodičmi a prarodičmi v centre Ríma – v jednom dome tak v katolíckej svornosti žili štyri generácie verných katolíkov. Už od prvého dňa svojho manželstva chodievali každodenne na sväté omše a na sv. prijímanie a ďalej rozvíjali svoj vzťah k Panne Márii. Obaja manželia sa každodenne modlievali modlitbu svätého ruženca.

Manželstvo Quattrochiovcov bolo Bohom požehnané štyrmi nádhernými deťmi

Milostivý Boh požehnal manželstvo Quattrochiovcov štyrmi nádhernými deťmi:

– synom Filippom (15. október 1906 – 20. február 2003), benediktínskym kňaz, známym ako don Tarcisio;

– dcérou Stefaniou (9. marca 1908 – 1. marca 1993), benediktínskou mníškou;

– synom Cesarem (27. novembra 1909 – 31. decembra 2008), trapistickým mníchom, známym ako otec Paolino;

– a druhou dcérou, Henriettou (6. apríla 1914 – 16. júna 2012), ktorá sa dožila beatifikácie svojich rodičov.

Štvrté dieťa, dievčatko Henrietta, bolo podľa výsledkov vyšetrení lekárov nesmierne choré ešte počas prenatálneho obdobia, takže títo presvedčení, že dieťa sa nedožije svojho narodenia, odporúčali jeho matke, Márii, aby podstúpila interrupciu. Hrozilo totiž, že v priebehu rizikového tehotenstva alebo pri pôrode umrie nielen dieťa, ale aj jeho matka. Lekári, dávajúc jej 5 – 10 % nádej, že prežije; sústavne naliehali na Máriu, trpiacu vážnou anémiou, aby podstúpila interrupčný zákrok, ona však bola rozhodnutá svoje dieťa vynosiť a priviesť na svet.

Manželia sa odovzdali do Božích rúk – vrúcne modlili a každodenne chodievali na sväté prijímanie. Vážne chorej matke pomáhali ženy z rodiny, ako aj zdravotné sestry a lekári. 6. apríla sa narodila malá Hernrietta a ukázalo sa, že všetky predchádzajúce prognózy lekárov boli nesprávne. Henriettta sa dožila 98 rokov a spoločne so svojimi dvoma bratmi sa dožila procesu blahorečenia svojich rodičov.

Manželia Quattrochiovci žili aktívnym katolíckym apoštolským životom

Vo veriacej rodine prišlo k veľkému rozmnoženiu Božej milosti. Rodičia boli príkladom pre svoje deti v náboženskej, morálnej, citovej, občianskej i vlasteneckej oblasti. Boli príkladom nielen pre svoje deti, ale aj svojich kolegov a priateľov.

Luigi Quattrocchi, ako vzdelaný právnik, začal navštevovať aj večerné teologické kurzy na Gregoriánskej univerzite. Kolegovia ho vnímali ako nesmierne dobrého človeka, ktorý im pomáhal s poznávaním Kristovho učenia. Mnohí vďaka nemu opäť našli cestu do katolíckej Cirkvi, ktorú v mladosti opustili, mnohí neveriaci sa obrátili a zmenili svoj život.

Luigi Beltrame Quattrocchi sa venoval aj výchove mladých v Talianskom katolíckom skautingu, pričom bol na jeho čele až do roku 1927, kedy Mussoliniho režim katolícky skauting v Taliansku zakázal a nahradil ho Ballilou a Čiernymi košeľami.

Mária Corsiniová viedla v Ríme katechézy pre ženy. Organizovala pomoc pre chudobných, usilovne navštevovala chorých a opustených. Počas I. svetovej vojny pôsobila v Ríme ako dobrovoľná ošetrovateľka v rímskych nemocniciach, pričom naďalej zvládala aj starostlivosť o svoju rodinu. Neskôr absolvovala „paramedický kurz“, získala vodičský preukaz a jazdila s pojazdnou ambulanciou. Od roku 1917 bola františkánskou terciárkou a od roku 1920 sa stala dôležitou funkcionárkou talianskej Katolíckej akcie. Od roku 1936 pomáhala financovať a organizovať púte chorých Talianov do Lúrd a do Loreta.

Počas II. svetovej vojny pomáhali manželia v Ríme každému, kto sa ocitol v ťažkej životnej situácii, nielen finančnej – pomáhali aj ľuďom prenasledovaným talianskymi fašistickými úradmi a po roku 1943 najmä nemeckými jednotkami Waffen SS a Gestapom.

Po skončení II. svetovej vojny pomáhali manželia obyvateľom Ríma, ktorí sa po mnohých bombardovania ocitli doslova na ulici. Luigi viedol „Hnutie katolíckej renesancie“ a aktívne pomáhal manželke, ktorá sa stala vysokou funkcionárkou Ľudového frontu v Taliansku. Obaja sa spoločne zapojili do práce hnutia „Rinascita Cristiana i Fronte delia Famiglia“ – hnutia, ktoré si kládlo za cieľ obnoviť kresťanské znovuzrodenie talianskych rodín ohrozených ľavicovým a boľševickým vplyvom (po II. svetovej vojne bol komunistický vplyv v Taliansku a Francúzsku veľmi silný).

Kardinál Jose Saraiva Martin poznamenal, že „Quattrocchiovci urobili zo svojej rodiny skutočnú apoštolskú rodinu, otvorenú katolíckej viere, Evanjeliu, sociálnemu apoštolátu, solidarite s chudobnými a priateľstvu… Dôverne zjednotení v láske a kresťanských ideáloch kráčali spolu na ceste svätosti.“

Manželia stáli verne bok po boku až do smrti. Každodenne navštevovali svätú omšu, modlili sa svätý ruženec, každý deň pomáhali ľuďom vo svojom okolí. Luigi zomrel náhle, 9. novembra 1951 na infarkt v Ríme, Mária prežila svojho muža o 14 rokov. Zomrela tiež v Ríme, obaja sú pochovaní v krypte Santuario della Madonna del Divino Amore v Ríme. Manželia ukázali svojím prístupom a manželskou láskou, že kresťanské manželstvo môže byť nasledovaniahodnou spoločnou cestou k svätosti. Beatifikačný proces sa začal 18. októbra 1994, čo umožnilo obom udeliť titul Boží služobník a vyvrcholil v októbri 2001. Dnes sa pripravuje proces ich svätorečenia.

Počas blahorečenia, 21. októbra 2001, pápež Ján Pavol II. pri zhrnutí ich života povedal:

„Manželia Quattrochiovci prežívali svoju manželskú lásku a službu životu vo svetle evanjelia a s nesmiernou ľudskosťou. S plnou zodpovednosťou prijali úlohu spolupráce s Bohom v darovaní života a veľkodušne sa venovali deťom. Vychovávali a usmerňovali ich tak, aby ich priviedli k poznaniu Božieho plánu lásky s nimi. Inšpirovaní Božím slovom aj svedectvom svätých, blahoslavení manželia prežívali svoj obyčajný život neobyčajným spôsobom. Uprostred radostí i starostí normálnej rodiny dokázali viesť neobyčajne bohatý duchovný život. Jeho centrom bola každodenná Eucharistia, s ktorou sa spájala detská oddanosť k Najsvätejšej Panne. V ich živote, podobne ako v živote mnohých iných manželov, ktorí si denne plnia svoje rodičovské povinnosti, si môžeme všimnúť posvätný výraz Kristovej lásky k Cirkvi.“

Keď pápež svätý Ján Pavol II. v roku 2001 manželov Quattrochiovcov kanonizoval (procesu blahorečenia sa zúčastnili aj ich synovia kňazi, ktorí s pápežom koncelebrovali svätú omšu), vyzdvihol päť pilierov ich rodinného života, ktoré mali hlboký vplyv na ich deti:

1. inšpirácia životmi svätých, deti poznali osudy najznámejších katolíckych svätcov;

2. každodenná účasť na svätej omši a čo najčastejšie prijímanie Eucharistie;

3. vytrvalá a každodenná modlitba svätého ruženca;

4. konzultácie s katolíckymi kňazmi, ktorí boli duchovnými vodcami ich života;

5. vytrvalosť počas skúšky. Manželia aj v ťažkých rokoch udržiavali vo svojich srdciach a životoch „lumen Christi“, ktorým formovali nielen svoje deti, ale aj ľudí z najbližšieho okolia.

Modlitba

Bože večnej lásky, v blahoslavených manželoch Luigim a Márii Beltrame Quattrocchiových nám dávaš príklad svätosti žitej v manželstve. Uchovali si vieru a nádej uprostred životných povinností a problémov. Vychovali svoje deti k svätosti. Nech je ich modlitba a príklad oporou našim rodinám v kresťanskom živote a pomáha nám ísť cestou k svätosti. Ak je to Tvoja vôľa, udeľ nám na ich príhovor milosť, o ktorú Ťa teraz prosíme, a uveď ich medzi svätých svojej Cirkvi. Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

PDF (formát pre tlač)