Slovensko bolo už od pradávna vnímané ako súčasť „Máriinej ríše“
Matej Gavlák
12. augusta 2026
Regnum Marianum Slovensko
V stredoveku boli všetky európske štáty hlboko katolícke. Francúzsko bolo vnímané ako „prvé v kresťanskom svete“, Anglicko bolo „krajinou Richarda levie srdce“. Avšak len jedno kráľovstvo nieslo označenie „Regnum Marianum“, teda „Máriina krajina“, či „Máriina ríša“. A touto Márii zvlášť oddanou krajinou bolo Uhorsko.
Svätý kráľ Štefan a jeho zasvätenie
Po zániku Veľkomoravskej ríše bolo územie dnešného Slovenska začlenené do novovznikajúceho Uhorského kráľovstva. Naši predkovia mali so starými Maďarmi rovnocenné postavenie: jednak preto, že sa Uhorsko budovalo na cirkevno-právnych štruktúrach existujúcich ešte z čias Veľkej Moravy a tiež preto, že slovanské kniežatá Hunt a Poznan výrazne pomohli budúcemu kráľovi Štefanovi k víťazstvu v občianskej vojne proti pohanovi Kopáňovi.
Štefan bol pokrstený už v detstve spolu so svojím otcom, a keď získal vládu, stal sa veľkým šíriteľom katolíckej viery na území Uhorska. Po smrti bol za svoje činy vyhlásený za svätého. Bol to on, kto svoj novovznikajúci štát zveril do rúk Panny Márie v roku 1031. Nemajúc žiadneho potomka, ktorý by sa stal dedičom kráľovstva, na smrteľnej posteli následne v roku 1038 oddal krajinu Márii ako jej Kráľovnej. Podľa Hartvikovej legendy, spísanej asi šesťdesiat rokov po kráľovej smrti, predniesol svätý Štefan tieto slová zasvätenia:
„Kráľovná Neba, žiarivá obnoviteľka sveta, vo svojich posledných modlitbách zverujem svätú Cirkev s jej biskupmi a kňazstvom, kráľovstvo s jeho veľmožmi a ľudom, do tvojej ochrany a dávam im posledné zbohom. Do tvojich rúk tiež vkladám svojho ducha.“
Je príznačné, že tento náš svätý vladár odišiel na večnosť 15. augusta 1038, teda v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie.
Od kráľovho zasvätenia bývalo Uhorsko vnímané nielen v cirkevných, ale aj v politických kruhoch ako „Máriina krajina“, čo sa ľudu i zahraničným návštevníkom neustále pripomínalo napríklad skrze umelecké diela.
A je tu ešte jedna legenda ohľadom prvého uhorského kráľa Štefana a jeho zasvätenia Uhorského kráľovstva Panne Márii: podľa nej počas svojej korunovácie v roku 1000 (alebo 1001) pozdvihol svoju korunu a ponúkol ju Nagyboldogasszony, po maďarsky Panne Márii. Vďaka tomu bývala Panna Mária vnímaná nielen ako patrónka kráľovstva, ale aj ako jeho Regina – čiže Kráľovná.
Táto zmluva mala udeľovať Svätoštefanskej korune (dnes uloženej v budove maďarského parlamentu) nadpozemskú moc, aby pomáhala uhorským kráľom pri ich vládnutí.
„Maria matko, racz prossyty“
A veruže starým Slovákom a Maďarom prišla počas 1000-ročnej existencie spoločného štátu Máriina pomoc veľmi vhod. Uhorsko sa nachádzalo na rozhraní troch svetov – latinského, byzantského a toho (stále) pohanského. Neskôr jeho hranice prekročili rôzni odpadlíci, protestanti a, samozrejme, Turci. Preto bolo dejiskom mnohých vojen, invázií, vpádov a ničenia. Zvlášť u Slovákov bola mariánska úcta veľmi rozšírená. V jednom rukopise, datovanom 21. augusta 1380, nachádzame túto mariánsku modlitbu v dobovej slovenčine:
„Maria, matko, racz prossyty zato,
Bych ya hrzyessne nebozatko
Mohl sye swych hrzyechow pokaty
A posskonany tebye ssye dostaty
Maria matka racz prositi.“
V roku 1470, keď Uhorsku – Dolnému i Hornému – opäť raz hrozilo nebezpečenstvo vojenského vpádu, vydal ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz pre svoju arcidiecézu, ktorá sa rozprestierala prakticky na celom území Slovenska, nasledujúci pastiersky list:
„Hrozí nám veľké nebezpečenstvo zo strany Turkov. Nepomôžu nám naše zbrane, ani zbrane našich susedov. Musíme sa obrátiť s prosbou o nadprirodzenú pomoc. Dejiny nás učia, že naši predkovia sa v ťažkých časoch utiekali k Panne Márii, ju prosili o pomoc a ona ich vyslyšala. Ako arcibiskup sa obraciam na vás: zasväťme sa spoločne Bolestnej Panne Márii, aby aj naďalej bola našou Ochrankyňou a chránila nás pred všetkými nebezpečenstvami.“
Historik Róbert Letz, z ktorého publikácie Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách obe citácie pochádzajú, uvádza, že tento zápis má mimoriadny historický význam, pretože dokazuje, že úcta našich predkov k Sedembolestnej Panne Márii siaha zrejme až hlboko do stredoveku. Historik tiež upozorňuje, že už za panovania kráľa Mateja Korvína mnohé rodiny v Hornom Uhorsku mávali vo svojich domácnostiach malé sošky Bolestnej Panny Márie z pálenej hliny, ktoré sa vyrábali v rôznych keramických dielňach.
Zachoval sa nám, mimochodom, aj dobový slovenský zápis modlitby „Zdravas’ Mária“ z roku 1480, a to v knižke s názvom „Spišské modlitby“. Znie takto:
„Zdrowa Maria,
milosty plná, Buoh stebu,
pozehnanassz ty mezy zenamy,
pozehnany plod ziwotha tweho ghesus.“
Modlitba ešte neobsahuje druhú časť modlitby „zdravas“ „Svätá Mária, Matka Božia…“, ktorá sa začala uvádzať až od 15. storočia.
Kráľovstvo Márie
Uhorsko nebolo „Máriinou krajinou“ len v ústnom podaní, ale do roku 1840 (kedy sa ho zmocnili protestantskí protikatolícki a protislovenskí politici) sa tak zvyklo označovať aj v oficiálnych listinách! Podľa Svetového slovníka cudzích výrazov z roku 1999 boli oficiálne označenia Uhorského kráľovstva v listinách a spisoch nasledovné:
Regnum Hungariae alebo Regnum Ungarie – teda „Uhorské kráľovstvo“, ďalej jednoducho Hungaria (Uhorsko), ale tiež aj Regnum Marianum – teda „Máriino kráľovstvo“, či „Máriina ríša“.
Inak povedané, pod latinskou skratkou v preklade znejúcou „Máriina ríša“ každý vo svete vedel, že ide práve o Uhorsko.
V 19. storočí bolo, samozrejme, Uhorsko súčasťou ríše Habsburgovcov, z ktorej sa v roku 1867 stalo Rakúsko-Uhorsko. Oficiálny úradný názov uhorskej časti súštátia znel „Krajiny koruny svätého Štefana“ (keďže doň okrem samotného Uhorska patrilo aj Budapešti podriadené Kráľovstvo Chorvátov, Slavóncov a Dalmatíncov). No a táto uhorská časť Rakúsko-Uhorska mala aj vlastné motto, ktoré znelo:
„Kráľovstvo Márie, Patrónky Uhorska“.
Takže územia, ktoré v strednej Európe spadali pod korunu svätého Štefana sa až do rozpadu Rakúsko-Uhorska v roku 1918 neoficiálne nazývali „Kráľovstvom Márie“. A tomuto označeniu nedokázali zabrániť ani anti-katolícki politici, ktorým zaiste nebolo veľmi po chuti.
Vziať si príklad
Chceme veriť, že požehnanie, ktoré vzišlo aj na náš národ zo zasvätenia svätého kráľa Štefana v roku 1038 stále pre Slovensko (i Maďarsko) platí. Chceme veriť, že sme stále onou „Máriinou krajinou“, aj keď sme na to v priebehu dlhého a nepokojného 20. storočia pozabudli.
Pretože len tak môže slovenský národ prežiť. My sme tu dnes preto, lebo sa naši predkovia v dávnych dobách utiekali k Panne Márii. Spravili ju nielen svojou Patrónkou, ale aj Kráľovnou. Mali by sme si od nich vziať príklad.
