Románske kostoly na Slovensku: Klenoty nášho kresťanského kultúrneho dedičstva

Branislav Krasnovský
22. decembra 2025   Slovensko

Vrcholný stredovek v Uhorsku sa niesol v znamení rozvoja katolíckej Cirkvi. V čase vlády uhorského panovníka Gejzu II. (1141–1161) sa uskutočnila II. križiacka výprava (1147–1149), ktorá reagovala na pád dôležitého križiackeho centra Edessa. Túto výpravu viedli nemecký cisár Konrád III. a francúzsky panovník Ľudovít VII.

Križiacke vojsko postupovalo cez strednú Európu a cez Uhorsko. Gejza II. mal v čase tejto výpravy približne 18 rokov, bol to však rozhľadený a inteligentný mladý panovník. Povolil prechod nemeckých a francúzskych križiakov cez uhorské územie za prísnych bezpečnostných podmienok, ktoré Nemci disciplinovane splnili, Francúzi s menšími problémami, občas sa aj zaiskrilo, no uhorské vojská, ktoré sprevádzali francúzsky kontingent dokázali situáciu udržať pod kontrolou.

Spolupráca Uhrov s Nemcami a Francúzmi mala na Uhorsko pozitívny dopad v tom, že časť najmä nemeckých remeselníkov a obchodníkov (ale aj niekoľko desiatok Francúzov), odišlo zo svojich materských krajín do Uhorska, kde ich panovník usadil na Spiši a v okolí Banskej Štiavnice. Nemci mali dovolené riadiť sa svojím nemeckým právom, mať vlastných kňazov a takisto richtárov, ktorých si sami volili.

Nemeckí a francúzski odborníci sa podieľali na výstavbe nádherných katolíckych chrámov a stavieb v tomto období. Na Slovensku začali vznikať nové kláštory a kostoly, napríklad v obci Bohatá v okrese Komárno vznikol románsky kostol okolo roku 1150, žiaľ, kostol sa nezachoval, pri výstavbe železničnej trate z Hurbanova do Nových Zámkov prišlo k zničeniu aj časti základov kostola.

V Boleráze pri Trnave zbožní Slováci postavili románsky kostol okolo roku 1100 a ďalší románsky kostol, ktorý sa rovnako nezachoval, postavili v obci Branč pri Nitre. Románska rotunda Všetkých svätých v Dechticiach bola postavená v roku 1172, o niečo starší bol kostol v Dolnej Seči v okrese Levice a kostol sv. Jána Krstiteľa postavili v Obdokovciach okolo roku 1180. Ďalšie románske kostoly z tohto obdobia vznikli v Rimavských Janovciach, v obci Pominovce, v Slažanoch pri Nitre, Starom Tekove či v Svodove pri Leviciach.

Rotunda Všetkých svätých v Dechticiach, nádherný románsky chrám, je známa prekrásnymi románskymi maľbami z prvej polovice 13. stor. Pôvodne bola stavba vybudovaná ako jednoloďový priestor na mierne sploštenom kruhovom pôdoryse. V nasledujúcich obdobiach kostolík slohovo upravovali. K menším stavebným úpravám prišlo v období neskorej gotiky, podstatné zmeny sa uskutočnili v prvej polovici 18. stor., keď k západnému priečeliu pribudla baroková veža. Kostol bol počas oslobodzovania obce v roku 1945 na konci druhej svetovej vojny vážne poškodený – bola odstrelená časť veže kostola.

Rotunda Všetkých svätých stojí uprostred dodnes používaného cintorína na miernom svahu na severnom okraji obce. Ako už bolo spomenuté, kostolík je zaujímavý svojou interiérovou výzdobou, ktorú predstavujú nástenné maľby. Keď v roku 1932 stavbu rekonštruovali, objavili na južnej stene lode a v apside románske fresky, ktorých vznik odborníci kladú do obdobia prvej polovice 13. až 14. stor. Maľby s kristologickou tematikou (Narodenie Krista, Krst Krista, Bičovanie Krista, Nesenie kríža a Ukrižovanie) dopĺňa kompozícia Stromu Života a scény zo života sv. Tomáša Apoštola.

Maľby ako prvý odborne publikoval známy český medievalista Václav Mencl v roku 1937. Slovenský historik umenia Vladimír Wagner (1900 – 1955) v roku 1938 v prípade dechtických nástenných malieb poukázal na vplyv severotalianskej umeleckej sakrálnej maľby. Dechtická rotunda Všetkých svätých bola s ohľadom k stavebno-historickému vkladu do architektonických dejín Slovenska zapísaná do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Vyššie už spomenutý kostol v Rimavských Janovciach sa zachoval s množstvom detailov, v neskoršom období bol kostol niekoľko krát prestavovaný. Odborníci sú presvedčení, že kostol spravovali mnísi, nešlo o klasický farský kostol. Románsky Kostol Svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Gemeri.

Podľa dochovaných historických informácií sa teda na Slovensku nachádzalo v 12. storočí na európske pomery naozaj veľké množstvo kamenných románskych kostolov. Tieto kostoly sa stali prameňmi katolíckeho duchovného obohacovania našich predkov, pričom dôraz sa samozrejme kládol na slávenie katolíckych sviatkov a nedele. Nedeľa sa stala posvätným dňom, v ktorom sa slávila s dôrazom svätá omša, konali sa modlitby a veriaci sa posilňovali vo svojej katolíckej identite. Bola vnímaná ako deň oslavy Boha, ale aj ako deň pozornosti, úcty a oddychu pre veriaceho človeka.

Nedeľa, ako písal otec kardinál Ján Chryzostom Korec vo svojej knihe Cirkev v dejinách Slovenska bola dňom radosti zo stvorenia a vďaky Bohu za ľudský život. V tento deň si naši predkovia pripomínali, že ľudia sú stvorení Bohom, sú Božími synmi a dcérami a sú posvätní, rovnako ako dar života.

Nemeckí remeselníci a kolonisti, ktorí sa usídlili v oblastiach bohatých na nerastné suroviny a ktorí zakladali v Uhorsku bane sa usadili s povolením uhorského panovníka Gejzu II. najprv na území Banskej Štiavnice. Boli to Nemci, kto v tomto meste vystaval dva románske kostoly, neskôr sa nemecké osídlenie šírilo do okolia a postupne vznikli lokality Banská Belá, Hodruša-Hámre, Pukanec, Ľubietová, Slovenská Ľupča, Brezno a pod.

Okolo roku 1150 sa na území Uhorska usadili aj rytieri templárskeho rádu, ktorí založili niekoľko kláštorov v Turci, na Liptove či Šariši. Pozostatky templárskeho domu sa podarilo nájsť aj v Piešťanoch. Na Slovensku bolo menej bojovných rytierov, no zato tu bolo obrovské množstvo templárskych vzdelaných lekárov, ktorí liečili pospolitý ľud a vyrábali lieky a liečivá.

Po roku 1150 vznikli ďalšie románske kostoly v Koliňanoch, Boldogu, Klíži, či v Liptovskej Mare. Známy románsky kostol sv. Michala Archanjela v Malých Kosihách je dodnes hojne navštevovaný veriacimi i turistami. Najstaršou časťou kostola je románska rotunda, ktorá dnes slúži ako presbytérium a jej apsida slúži ako sakristia. Niekedy okolo roku 1697 bola k rotunde pristavená hlavná loď, čím vznikol kostol v dnešnej podobe. Keďže sa mi nepodarilo nájsť voľne šíriteľnú fotografiu, uvádzam aspoň odkaz: https://www.topslovensko.sk/detail/kostol-sv-michala-archanjela-male-kosihy/

Nádherný románsky kostol vznikol v Livine pri Topoľčanoch, kostol sv. Štefana v Nevericiach pri Nitre, či kostol v obci Obid v Nových Zámkoch. Ja osobne mám veľmi rád románsky kostol v Pastovciach pri Leviciach, žiaľ tento kostol dnes patrí kalvínom, čo považujem za katastrofu – ako môžu mať kalvíni katolícky románsky kostol?

Kostol bol pôvodne románskou stavbou z 12. stor., výstavbu financoval uhorský rod Pozňanovcov. Kalvíni tento kostol zabrali v 16. stor., nasledovalo obdobie rekatolizácie, kedy sa kostol opätovne stal katolíckym chrámom a prišlo k barokovej prestavbe. Neskôr sa však kostol opäť dostal do správy Reformovanej cirkvi, ktorá ho používa dodnes.

Ďalším nádherným kostolom z románskeho obdobia je napríklad kostol sv. Michala Archanjela v Modrovej pri Trenčíne. Patrí k najstarším kostolom v regióne, jeho patrocínium siaha určite do12. stor., niektorí bádatelia sú však presvedčení, že až siaha do doby veľkomoravskej. Latinský nápis na priečelí kostola hovorí jasne: „Turris fortissima nomen Domini per gentem Romanam erecta anno Domini MCLVII mense Nov. XVIII – Silná veža postavená v mene Pána ľudom rímskym v roku Pána 1157 mesiaca novembra 18.“ Podľa odborníkov kostol stavali Francúzi a Taliani, zaujímavý je jeho pôdorys. Presbytérium stojí na štvorcových základoch a je zaklenuté valenou klenbou. Kostol bol upravený koncom 17. a zač. 18. stor., z kostola pochádza aj nádherná stará románska krstiteľnica vytesaná z kameňa, dnes je uložená v okresnom múzeu.

Zaujímavý je aj pôvodne románsky kostol v Omšení. Až do roku 1802 stál v dedinke Omšenie románsky kostolík z prvej polovice 13. stor. zasvätený Narodeniu Panny Márie. Po ďalšej prestavbe v roku 1927 z neho zostala stáť iba veža s románskymi oknami. Pôvodný kostolík mal podobu jednoloďovej stavby s východnou apsidou a západnou predstavanou vežou typickou pre neskoré románske obdobie. Stavebným materiálom bol kameň. V dobe protitureckých vojen bol kostol značne poškodený, obnovili ho v 18. a 19. stor., pričom problémy so statikou chrámu pretrvávali aj naďalej.

V roku 1927 bol kostol opäť prestavaný, vrátila sa mu čiastočne románska podoba. Dokončený chrám vysvätil biskup Karol Kmeťko. Z románskeho obdobia sa zachovala veža kostola s časťou obvodových múrov lode. Na veži sú združené okná so stredovým stĺpikom bez hlavice. Nie je vylúčené, že pod novšími omietkami by sa mohli ukrývať ďalšie architektonické detaily z obdobia stredoveku. Ani v tomto prípade sa mi nepodarilo nájsť voľne šíriteľnú fotografiu: https://apsida.sk/c/5946/omsenie

K ďalším románskym chrámom na Slovensku patrili Kostol sv. Heleny v Podhoranoch pri Nitre. Je to historická sakrálna stavba s dlhou históriou a pamiatkovou hodnotou. Kostolík bol postavený koncom 12. stor v románskom štýle. Pôvodná románska stavba bola v 18. stor. prestavaná, veža pochádza z 19. stor. V interiéri sa našli fragmenty stredovekých fresiek (napr. výjav Ukrižovaného Krista s anjelmi) z obdobia okolo roku 1300, ktoré dokumentujú aj umeleckú výzdobu v ranom období. K tomu chrámu podľa všetkého tiež nie je voľne šíriteľná fotografia: https://apsida.sk/c/3814/podhorany-mechenice

Kardinál Ján Chryzostom Korec venoval vo svojej knihe Cirkev v dejinách Slovenska pozornosť aj slovenskému národnému symbolu – dvojkrížu. Podľa kardinála Korca drvivá väčšina odborných heraldických prác uvádza ako nezvratný fakt, že dvojramenný kríž je pôvodným symbolom Uhorska a že tento znak používal aj prvý uhorský panovník Štefan I. Neskôr sa dvojkríž stal súčasťou erbov viacerých slovenských miest – Nitra, Zvolen, Žilina, Skalica, Topoľčany… Interpretácia trojvršia vždy zahŕňala pohoria Tatra, Matra a Fatra. Tak ako Čechy reprezentuje erb Přemyslovcov, Slovensko reprezentuje historický dvojramenný kríž so svojou bohatou tradíciou.

Stať o románskych kostoloch a katolíckej Cirkvi na Slovensku a v Uhorsku by som zakončil spomienkou na vynikajúceho uhorského panovníka Kolomana I. Učeného (1095–1116), zbožného panovníka, vzdelávaného v cirkevnom prostredí (pôvodne sa mal stať kňazom). Bol to veľmi disciplinovaný a racionálny muž, ktorý svojimi reformami posilnil postavenie katolíckej Cirkvi v Uhorsku.

Rešpektoval moc pápeža, biskupov, s ktorými spolupracoval ako partner. Umožnil prechod križiakov smerujúcich do Svätej zeme, podporoval ich finančne i jedlom. V spore o investitúru (menovanie biskupov) stál jednoznačne na strane pápeža – uznával kánonickú voľbu biskupov a odmietal laickú investitúru. Mal vynikajúce vzťahy aj s pápežom Urbanom II. Koloman bol zbožný panovník v duchu gregoriánskej reformy, ktorý podporoval cirkevnú autonómiu, no zároveň si zachoval kráľovskú autoritu skrze rozumný kompromis v otázke investitúry.

PDF (formát pre tlač)