7 svätých, ktorí navždy zmenia váš pohľad na detstvo

Jakub Tužinský
13. marca 2026   7 divov kresťanstva

Mnohokrát som si sťažoval, že svätí mali lepšie prostredie, rodičov či formáciu. Takto som chlácholil svoje sebaľutujúce srdce a ospravedlňoval vlastné reptanie.

Až kým som nenarazil na život svätého Petra Damianiho. Keď som čítal o jeho detstve, každá moja výhovorka sa mi zrazu zdala trápna. Žiaľ, po čase som na to zabudol. Boh mi však poslal do cesty životy ďalších ľudí, ktorí sa napriek toľkému trápeniu a krivdám v detstve stali svätými.

Kapitulujem a skláňam sa pred slávou Božej prozreteľnosti i pred čnosťami týchto hrdinov. Zároveň uznávam, že ani moja minulosť nemá silu zabrániť mi, aby som sa stal svätým – ak tomu nezabránim ja sám.

Ako na tom budete po prečítaní týchto siedmich divov vy?

1. Svätý Peter Damiani – reformátor a učiteľ Cirkvi z odhodeného dieťaťa v poli

Peter sa narodil v 11. storočí do chudobnej viacdetnej rodiny. Otec mu zomrel, keď bol ešte bábätko. Najstarší brat vyčítal matke, načo im bude ďalší hladný krk, keď sami majú málo. Matka to nezvládla – vzala dieťa a odniesla ho do poľa, aby tam zahynulo.

Božia prozreteľnosť sa však postarala, že ho našla stará suseda. Priniesla ho späť a matke dohovorila. Trápenie sa tým však neskončilo. Prakticky celé detstvo sa nenajedol dosýta. Po smrti matky sa oňho starali súrodenci tak, že najviac pokoja nachádzal pri sviniach.

Zlom prišiel, keď sa ho ujal brat Damián, kňaz. Naučil ho čítať a písať a dal mu lásku, ktorú dovtedy nepoznal. Mladík Peter ho nasledoval a stal sa kňazom. Utrpenie v ňom nevypestovalo horkosť, ale lásku k Bohu i k ľuďom. Neskôr sa stal kardinálom, veľkým reformátorom Cirkvi a napokon aj učiteľom Cirkvi.

Boh nám dal prísľub: „Či môže žena zabudnúť na svoje nemluvňa? Aj keby ona zabudla, ja na teba nezabudnem. Hľa, do dlaní som si ťa vryl.“ (Iz 49,15–16)

Ako krásne sa toto slovo naplnilo v živote svätého Petra Damianiho. To slovo je však aj pre nás.

2. Svätá Margaréta z Castello – svätica milosrdenstva zo zamurovaného dieťaťa

Počuli ste už o rodičoch, ktorí dali zamurovať vlastné dieťa do kobky, aby nikto nezistil, že existuje? To, žiaľ, nie je scenár hororového filmu, ale skutočný príbeh malej Margarétky. Narodila sa totiž deformovaná, zakrpatená a slepá. Rodičia sa za ňu hanbili a nechceli sa k nej priznať.

Najprv ju skrývali medzi služobníctvom. Neskôr ju dali zamurovať do cely pri kaplnke, kde mala len otvor na jedlo. Odtiaľ mohla vidieť na Bohostánok. Napokon ju presunuli do ešte odľahlejšej kobky, kde už nemala ani to. Takmer akoby bola pochovaná zaživa.

A jej reakcia? Hlboká láska k Bohu. V prvej cele sa vďaka zbožnému kňazovi veľa naučila o viere. V tej druhej sa utrpenie síce znásobilo, no nepremohlo jej dôveru v Boha.

Keď sa nakoniec dostala von, začala s veľkou láskou pomáhať chudobným a chorým. Vstúpila do dominikánskeho tretieho rádu a už počas jej života sa diali zázraky. Na pohreb jej prišlo veľké množstvo ľudí.

Ak takéto hrôzostrašné odmietnutie nedokázalo prekonať Božiu lásku, akože by to nemalo byť možné aj v našich životoch?

3. Svätá Germána Cousinová – svätica francúzskeho vidieka z opovrhovanej pastierky

Predstavte si dieťa, ktoré vlastná rodina považuje za príťaž. Presne tak vyrastala malá Germána. Mala chorú ruku a trpela ťažkou kožnou chorobou. Matka zomrela skoro a macocha ju nenávidela. Otec sa jej nedokázal zastať, ani krotiť nenávisť svojej druhej ženy.

Jedla zvyšky jedla, ktoré jej hádzali ako psovi. Spávala v stodole medzi zvieratami. A aby toho nebolo málo, posielali ju pásť ovce, aby nebola doma na očiach.

Jej reakcia? Modlitba.

Germána si pripomínala náuku z katechizmu a počas pasenia sa modlila ruženec. Často sa delila o jedlo s chudobnými. Raz ju macocha prichytila, ako nesie chlieb pre žobrákov a obvinila ju z krádeže. Keď jej otvorili zásteru, aby ukázala, čo nesie, chlieb sa zázračne premenil na ruže. Jej svätosť nakoniec obmäkčila aj srdce macochy.

Z dievčaťa, ktoré rodina odsunula na okraj života, sa stala svätica, ktorú dnes pozná celý kresťanský svet.

Ak Boh dokázal nechať rozkvitnúť ruže v takomto živote, naozaj si myslíme, že naše detstvo je prekážkou?

4. Svätý Jozef Kupertínsky – mystik, divotvorca a teológ z chorľavého, neobratného a vysmievaného chlapca

Svätý Jozef nepatril medzi bystré a šikovné deti. Bol chorľavý, pomalý a neobratný. Navyše mal vykrivené ústa a odpudzujúci vred na nohe. Spolužiaci sa mu vysmievali a učitelia nad ním často len krútili hlavou.

Naučiť sa čokoľvek mu trvalo veľmi dlho. Keď sa pokúsil vstúpiť do rehole, mnohí si mysleli, že je to úplne nemožné. Viaceré rády ho preto neprijali. A predsa sa stal františkánom, hoci až na druhý pokus. Učenie mu išlo nesmierne ťažko a predsa sa stal kňazom.

Jozef mal totiž niečo, čo chýbalo mnohým múdrejším – jednoduché a úplné odovzdanie Bohu. Počas modlitby často upadal do hlbokých mystických stavov. Nechýbali ani levitácie či dokonca bilokácie. Boh mu dal takú múdrosť, že sa za ním chodili radiť aj najlepší teológovia.

Z vysmievaného a nešikovného chlapca sa stal jeden z najväčších mystikov Cirkvi.

Ak pokora a úprimná zbožnosť urobili svätca z chlapca, ktorému sa všetci smiali, prečo by to nemohlo účinkovať aj v našich životoch?

5. Svätá Fina zo San Gimignano – šesť rokov na drevenej doske ju priviedlo k drevu kríža

Obrázok č. 5 – Svätá Fina zo San Gimignano a zjavenie sv. Gregora Veľkého, ktorý jej predpovedal prechod do Neba v deň jeho sviatku
zdroj: wikimedia commons

Fina bola chudobné, no veľmi dobré dievča. Už ako malá sa delila o jedlo s chudobnými a rada pomáhala tým, ktorí mali menej. Zomrel jej otec a schudobneli. Napriek tomu sa deliť neprestala.

Potom však prišla choroba. Chrbtica jej postupne ochrnula a Fina zostala pripútaná na drevenú dosku. Nemohla sa hýbať. Trpela bolesťami a na tele sa jej robili rany. Takto ležala celé roky. Navštevovať sa ju báli, lebo si mysleli, že sa nakazia. Matka mala dve práce, aby ich uživila. No onedlho zomrela aj ona. Väčšinu času ostala sama.

No jediné, čo tieto utrpenia u nej spôsobili, bola trpezlivosť. Namiesto hnevu prijala svoje utrpenie ako kríž a zjednotila sa s Kristovým utrpením. Modlila sa, dôverovala Bohu a znášala bolesti s pokojom, ktorý udivoval všetkých okolo.

Zomrela ako 15-ročná. Na zhnitých doskách, ktoré boli pod ňou, našli rozkvitnuté biele ľalie. Zázraky sa diali už za jej života a ešte omnoho viac po jej smrti.

Šesť rokov na drevenej doske ju priviedlo ku drevu kríža.

Ak takýto kríž dokázalo niesť mladé dievča, nebojme sa prijať aj my svoje menšie kríže.

6. Svätá Lidvina zo Schiedamu – ľad jej vzal všetko, no Boh jej dal ešte viac

Tam, kde skončilo utrpenie sv. Finy, sa začalo utrpenie sv. Lidviny. Bola to veselá holandská dievčina. Keď mala pätnásť rokov, pri korčuľovaní na zamrznutom kanáli je niekto strčil a ťažko sa zranila. Bol to začiatok utrpenia, ktoré trvalo takmer celý život.

Postupne ochrnula, trpela strašnými bolesťami a vyše 30 rokov bola pripútaná na lôžko. Choroby sa množili a lekári jej nedokázali pomôcť. Najprv sa prirodzene búrila. No neskôr sa v tomto utrpení zjednotila s Kristom takým spôsobom, že povedala: „Ak by stačil jeden Zdravas’ k môjmu uzdraveniu, nepomodlila by som sa ho.“

Z jej malej izby sa stalo miesto modlitby a mystických zážitkov, skrze ktoré ju Boh posilňoval. Ľudia k nej prichádzali po radu a povzbudenie. Žena, ktorá nemohla chodiť, pomáhala druhým kráčať k Bohu.

Ľad jej vzal všetko. Boh jej dal ešte viac.

Ak dokázala premeniť desaťročia neustáleho utrpenia na svätosť, o čo skôr to Boh môže urobiť s našimi občasnými ťažkosťami?

7. Svätá Jozefína Bakhita – svätica odpustenia z otrokyne s jazvami po mučení

Jozefína bola ešte malé dieťa, keď jej kmeň napadol iný, nepriateľský a takmer všetkých pozabíjali vrátane jej rodičov. Vzali ju do otroctva a nasledovali roky krutosti.

Bola predaná niekoľkým pánom, opakovane bitá a mučená. Na tele mala desiatky jaziev. Sypali jej do nich soľ, aby sa ťažšie hojili. Otroctvo jej vzalo detstvo aj meno. A predsa sa jej život neskončil v nenávisti.

Keď sa neskôr dostala do Talianska, uvidela na kríži človeka, ktorý bol podobne doráňaný ako ona. Chcela sa o ňom dozvedieť viac. A tak spoznala Boha, ktorý ju miluje. Prijala krst a vstúpila do rehole.

Najväčším zázrakom jej života bolo odpustenie. Sama raz povedala, že keby stretla svojich únoscov, rozbehla by sa im naproti a s láskou by im pobozkala ruky, pretože cez nich sa dostala na miesto, kde mohla spoznať svojho Spasiteľa.

Zo zničenej otrokyne sa stala svätica.

Keď dokázala prijať takéto krivdy a odpustiť také zlo, ešte stále sa nám zdá nemožné odpustiť tým, čo ublížili nám?

Záver

Aká mocná a obdivuhodná je katolícka viera, keď sa ukázala silnejšou než tie najťažšie krivdy. Aké svetlo a nádej prinášajú tieto svedectvá aj do našich životov.

Ešte stále sa vám zdá, že krivdy z detstva rozhodujú o tom, kým sa staneme?

PDF (formát pre tlač)