7 najslávnejších križiackych hradov, ktoré môžete dodnes navštíviť

Matej Gavlák
15. decembra 2025   7 divov kresťanstva

Poznáte najznámejšie križiacke hrady a opevnenia, ktoré môžete dodnes navštíviť? Prinášame vám zoznam 7 pozoruhodných hradov a opevnení spätých s križiakmi či križiackymi rádmi, ktoré môžete počas svojej dovolenky v Stredozemnom mori alebo na Blízkom východe navštíviť.

1. Krak des Chevaliers v Sýrii

Ide o mohutný hrad, ktorý je považovaný za najlepšie zachovaný križiacky hrad zo všetkých. V roku 1031 ho postavil emír z Aleppa, no v 12. a 13. storočí sa stal základňou Rádu rytierov sv. Jána (johanitov) neskôr známych ako Maltézski rytieri. Stavba je úchvatným príkladom stredovekej vojenskej architektúry a v roku 2006 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Počas svojej najväčšej slávy pojal Krak des Chevaliers až 2000 ľudí, prevažne pešiakov, samotných rytierov rádu sa v ňom nachádzalo asi iba 60. Po tom, čo rytieri hrad predĺžili a dodali mu nové obranné valy, bol považovaný za nedobytný. V roku 1271 však predsa len padol do rúk Mamelukov z Egyptského sultánatu a stal sa základňou pre ich expanziu.

2. Acre

Nejde o hrad, ale o opevnené mesto. Acre (Akko, Akka) existovalo už pred križiackymi výpravami, ale keď ho Európania v roku 1104 zabrali, výrazne ho zrenovovali – spolu s „pôsobivými“ múrmi, ktoré existujú dodnes v takmer nezmenenej podobe. Ibaže križiaci v tejto dobe nestavali len opevnenia, ale aj mnohé administratívne budovy, kostoly, obchody, ba aj kúpele a trhy, ktoré sa, opäť, vo veľkej miere zachovali dodnes.

Potom však prišli krušné roky – v roku 1187 obsadili mesto moslimovia. Opätovne ho oslobodil anglický kráľ Richard Levie srdce v roku 1191. Mesto križiaci definitívne stratili presne o sto rokov neskôr počas apokalyptického obliehania a útoku moslimskej armády, ktorej počet prevyšoval obyvateľov kresťanského mesta. Mesto začalo byť po stáročiach úpadku opäť obnovované od 18. storočia Osmanmi. Návštevníci mesta môžu vidieť jeho pôsobivé opevnenia, miesta spojené s templárskymi rytiermi a johanitmi, ako sú Rytierske siene, miesta bahájskeho vierovyznania, staré mestské hradby a mnohé zostávajúce verejné budovy, z ktorých väčšina pochádza z osmanského a križiackeho obdobia.

3. Faraónov ostrov v Egypte

Faraónov ostrov je ostrovný útvar v severnom Akabskom zálive, asi 200 metrov východne od pobrežia východného Sinajského polostrova v Egypte. Ostrov je dlhý 350 metrov od severu na juh a široký až 170 metrov. Rozloha je približne 3,9 hektára. Križiaci brániaci v neskorších výpravách cestu medzi Káhirou a Damaskom, ktorú kontrolovalo blízke mesto Akaba v Jordánsku, postavili citadelu na tomto malom ostrove, ktorú nazvali Ile de Graye.

V decembri 1170 dobyl ostrov Saladin, zrekonštruoval citadelu a zanechal tam posádku svojich mužov. V novembri 1181 Raynald z Châtillonu prepadol Ailu, ktorú ovládali Arabi, a počas zimy 1182 až 1183 sa pokúsil o námornú blokádu proti moslimským jednotkám. Blokáda pozostávala iba z dvoch lodí a nebola úspešná. V 13. storočí, keď v roku 1217 okolo ostrova preplával pútnik Thietmar, bolo celé miesto obývané rybárskou dedinou a moslimami a zajatými Frankmi. V zime 1116 bol ostrov takmer opustený. Dnes je Faraónov ostrov populárnou turistickou destináciou. Návštevníci sa naň vydávajú loďou z Taby alebo Akaby, aby preskúmali ruiny križiackych opevnení, zaplávali si v čistej vode a zažili jedinečnú zmes histórie a prírodných krás.

4. Palác veľmajstrov vo Vallette

Ak plánujete stráviť dovolenku na Malte, určite sa zastavte v niekdajšom sídle Maltézskych rytierov (Pôvodne rytieri rádu sv. Jána, skrátene johaniti). Palác začal rád stavať v roku 1571 a išlo o jednu z prvých budov nového hlavného mesta Valletta pomenovanom po legendárnom veľmajstrovi rádu Jeanovi Parisotovi de Valette. Rytieri mali v paláci svoju základňu až do roku 1798, kedy museli ostrov opustiť. Každý z veľmajstrov palác rozšíril podľa svojich predstáv. Za britskej nadvlády v 19. storočí sa Palác veľmajstrov stal domovom britských guvernérov a od získania nezávislosti Malty v roku 1964 slúži ako sídlo Snemovne reprezentantov krajiny.

Hoci je dnes palác teda vládnou budovou, niektoré jeho dôležité časti sú sprístupnené verejnosti, predovšetkým štátne izby a zbrojnica. Kým štátne izby sú zariadené luxusným nábytkom, Palácová zbrojnica obsahuje pôsobivú zbierku brnení a zbraní Maltézskych rytierov. Medzi ďalšie pôsobivé pamiatky patria portréty veľmajstrov a iných vládcov, ktoré visia v Sieni veľvyslancov, známej aj ako Červená miestnosť, pretože je vyzdobená karmínovým nábytkom z čias Ľudovíta XV. Nachádza sa tu aj freska, ktorá vysvetľuje epizódy z ranej histórie Rádu svätého Jána.

5. Hrad Kyrénia

A v Stredozemí ešte zostávame. Cyprus, ďalšia frontová línia drsných islamsko-kresťanských vojen má tiež svoj križiacky hrad. Kyrénia je križiacky hrad, ktorý bol postavený na obranu severného pobrežia ostrova Cyprus. Základy pevnosti siahajú až do čias starovekých Grékov a križiaci, ktorí pôsobili na Cypre od 12. do 15. storočia, ju značne rozšírili.

Cyprus sa nakoniec dostal pod kontrolu Benátskej republiky a Benátčania vykonali na existujúcej stavbe niekoľko úprav. Benátky a ich námorná ríša však začali koncom 16. storočia slabnúť a veľké časti ostrova Cyprus boli v 70. rokoch 16. storočia stratené v prospech Osmanskej ríše. Hrad je dodnes pôsobivou pamätihodnosťou severného Cypru.

6. Palác veľmajstrov na Rodose

Aj grécky ostrov Rodos má Palác veľmajstrov, ktorý stojí za pozornosť. Aj tento palác vystaval Rád johanitov. Tento je však ešte o 200 rokov starší ako ten na Malte. Palác veľmajstra rytierov z Rodosu bol počas križiackej éry niekoľkokrát obliehaný. V polovici 15. storočia ho napadli Mamelukovia, ale nepriateľskú flotilu porazili kresťanskí rytieri. Po dobytí Konštantínopolu v roku 1453 a páde Byzantskej ríše všetky grécke ostrovy začala ohrozovať rýchlo sa rozširujúca Osmanská ríša. Nakoniec, v roku 1522, Osmani dobyli Rodos a ich okupácia trvala stáročia.

Po I. svetovej vojne pripadol Rodos Talianskemu kráľovstvu a to ho výrazne zrekonštruovalo. Dnes obsahuje množstvo miestností a krídel a slúži ako luxusné sídlo, aj ako príklad križiackeho obranného opevnenia. Je tiež skvelým príkladom gotickej architektúry a jednou z mála gotických budov v tejto časti Stredomoria.

7. Hrad Kerak v Jordánsku

Začínali sme Krakom v Sýrii a končíme Kerakom v Jordánsku. Tento hrad stavali už priamo križiaci, konkrétne dokonca jeruzalemský kráľ Fulk v 40. rokoch 12. storočia. Vďaka svojej polohe východne od Mŕtveho mora mohol hrad Kerak kontrolovať beduínskych pastierov, ako aj obchodné cesty z Damasku do Egypta a Mekky. V roku 1176 získal hrad Kerak problémový Raynald z Châtillonu po svadbe so Stefániou z Milly, vdovou po Humphreyovi III. z Toronu. Raynald z hradu Kerak obťažoval obchodné ťavie karavany a dokonca sa pokúsil o útok na samotnú Mekku.

V roku 1183 obliehal hrad Saladin v reakcii na Raynaldove útoky. Vtedy sa mu ešte útok nevydaril, ale dva roky po pre kresťanov katastrofickej bitke pri Hattíne (1187) si Kerak znovu vyhliadol a tentokrát ho už aj dobyl. Tento hrad je však dnes do značnej miery už len ruinou, prípadne zaujímavým archeologickým miestom. Ale nič viac.

PDF (formát pre tlač)