V diecéze Limburg sa synodálne a demokraticky skúmalo, aké dogmy sa páčia veriacim: „Suverénni veriaci nedovolia, aby im bolo hovorené, čomu majú veriť“

31. decembra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza

Aj keď pri svojom progresívnom a synodálnom aktivizme nemecká diecéza Limburg určite nemyslela na dnešný silvestrovský zábavný program, podarilo sa jej obohatiť dokonale jeho náplň. Pod heslom „Len klerikalistická cirkev nepotrebuje spätnú väzbu“ sa rozhodla bádať v hlbinách duší svojich veriacich a demokraticky zisťovať, čo im na viere šmakuje a čo nie, aby sa snáď s tým dalo následne niečo urobiť. Ktorá je to tá „klerikalistická cirkev“, kto ju založil a kde, to sme sa z článku nedozvedeli.

https://katholisch.de/artikel/66508-was-schaetzen-menschen-am-gottesdienst-limburg-hat-nachgefragt

O akcii referuje pastoračná teologička a delegátka limburgského biskupa Hildegarda Wustmansová, ktorá spolu s generálnym vikárom „vedie administratívu diecézy“. (!) Do namáhavého demokratického pachtenia a fučania ohľadom liturgie a dogiem sa zapojilo 2226 veriacich, čo je celkom solídna vzorka. Agentúry pracujú aj s menšími.

Väčšina opýtaných bola so stavom bohoslužieb spokojná (78 %), vďaka čomu odľahlo aj Yvonne Kisselovej, farskej referentke pre digitalizáciu, ktorá sa na prieskume podieľala, pretože to podľa nej dokazuje, že mladí veriaci netúžia všetci len po starých tradičných formách alebo len po moderných formách, ale po pestrom mixe. A o to predsa ide: už v škole sme sa učili, že strava (a teda aj duchovná) má byť pestrá, nie jednotvárna, najlepšie pluralitná, skrátka od všetkého trochu, aby bolo veselo, príjemne a aby šmakovalo. Len žiadnu rigidnosť a strnulosť, ako vravieval už pápež František a ako to pri vianočnom prejave pre členov Rímskej kúrie potvrdil aj pápež Lev XIV.

A aby nebolo zábavy koniec, prieskum bádal aj v otázkach dogmatiky, či sa nemeckým katolíkom páčia elementárne dogmy, bez ktorých vlastne nemá o kresťanstve zmysel vôbec hovoriť. Zdá sa, že aj tie sa pomaly ale isto stávajú voliteľným doplnkom a na ich vyznávanie sa príliš netlačí. Inak si nemožno vysvetliť radostnú reakciu z toho, že veriaci katolíckej Cirkvi veria vo Svätú Trojicu, v božstvo Ježiša Krista alebo Zmŕtvychvstanie. A povážte, „až“ 61 % katolíkov v Limburgu takýmto veciam verí!!! A „len“ 39 % katolíkov (!!!) ani veľmi nie:

„Analýza prieskumu identifikuje rôzne dimenzie viery. Jedným z nich je súhlas s klasickými dogmami viery: napríklad viera v Trojicu, že Ježiš je pravý Boh a pravý človek, zmŕtvychvstanie a Eucharistia. Šesťdesiatjeden percent respondentov je zaradených do kategórie „viera v súlade s Magistériom“ – štúdia to definuje ako súhlas s dogmami viery v hornej tretine možného úplného súhlasu. Takmer 14 percent sa nachádza v strednej tretine a dobrá štvrtina v dolnej tretine, v kategórii – skeptická viera.“

– Pomóóóc… Skeptická viera… Kockatá guľa, drevené železo, konečné nekonečno, doplňte si ďalšie možnosti silvestrovskej cirkevnej progresívnej veselosti, ktorá nás bude zrejme čoraz viac oblažovať aj v nastávajúcom roku 2026.

Zdá sa, že usilovná pokoncilová pastoračná práca, nehatená žiadnymi rigidnými predsudkami, ani totalitným režimom ako na východe Európy, priniesla nádherné ovocie:

„Vo Farnosti sv. Kataríny Kasperovej v regióne Limburg, ktorá bola tiež oslovená, 89 percent súhlasí s Trojicou, ale iba 30 percent vníma Krista ako človeka aj Boha. Podobné rozdiely medzi farnosťami existujú aj v súvislosti s Eucharistiou: 91 percent v Bad Cambergu súhlasí s tým, že Ježiš Kristus je skutočne prítomný v chlebe svätého prijímania, v porovnaní s iba 43 percentami v regióne Limburg. Situácia je opačná, pokiaľ ide o otázku neba: 95 percent v regióne Limburg verí, že do neba pôjdu iba tí, ktorí veria v Ježiša, zatiaľ čo v Bad Cambergu je toto číslo iba 34 percent.“

Je to zlé? Ale čo vás nemá, sú to predsa emancipovaní a slobodní ľudia, títo noví, osvietení, pokoncilovými a synodálnymi vetrami ošľahaní katolíci. Len žiadne inkvizičné predsudky a temnota, vysvetľuje pani biskupská delegátka a vrchná diecézna byrokratka Hildegarda Wustmansová:

„To, čo vnímame ako nevedomosť, nemusí byť pre samotných ľudí problémom. Máme do činenia so suverénnymi, veriacimi jednotlivcami, ktorí už nedovolia, aby im bolo hovorené, čomu majú veriť.(!!!)Pre nich je dôležité niečo iné. To niečo je dobré, užitočné a krásne. Stále vedia: Táto viera, táto oslava, toto spojenie je pre mňa ako veriaceho dobré.“

Vyzerá to možno tak, že miera rozkladu je zavŕšená, avšak to sme si mysleli už viackrát a progresívci vždy dokázali prekvapiť, v tom sú skutočne neopakovateľní. Takže, hlavne nepodceňovať invenciu a nehádzať flintu do žita! Budúci rok pred nami otvára širokú náruč nádeje a očakávania, pričom na duchovnom obzore vidíme horizonty zaliate slnečnými lúčmi synodálnej nádeje a napredovania.

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)