Toto je právny štát? Dvojitý meter (nielen) v Nemecku
Mikuláš Hučko
11. októbra 2020
Spoločnosť
LGBT
Maďarský týždenník vasarnap.hu si bližšie všimol dva prípady, ktoré riešila nemecká prokuratúra.
Prvý prípad: Hengameh Yaghoobifarah, 29-ročná „nebinárna“ nemecká komunistická novinárka (téma jej diplomovej práce: „Ružová farba vo feministickom diskurze“) napísala v lete akože vtipný článok v ľavicovom nemeckom denníku pod názvom „Všetci policajti sú neschopáci“ (All cops are berufsunfähig), v ktorom uvažovala, čo s policajtmi, keď bude polícia zrušená (v súlade s požiadavkami marxistického hnutia Black Lives Matter), ale kapitalizmus ešte bude existovať.
Čo s ľuďmi, ktorí sú dnes u polície? Keďže podľa nej ide o autoritárske osoby, rasistov s fašistickým zmýšľaním(!), nesmeli by v nijakom prípade pracovať v mocenských pozíciách, v školstve, nehodia sa na sociálnu prácu, ani v službách, v potravinárstve či v reštauračných službách, kde by nebodaj mohli chcieť niekoho otráviť (sic!), ani v záhradníctve ba ani nikde inde.
Nakoniec našla riešenie, že pre tých tristotisíc policajtov, ktorých dnes má Nemecko, by jediným vhodným pracoviskom mohla byť iba skládka odpadu. Pozor! Nie však ako smetiari, ktorí vykonávajú zber smetia po domoch! Tam nie, pretože tam by sa predsa len dostávali do kontaktu s ľuďmi. Ich miesto je iba na halde smetia, kde sú skutočne obklopení len odpadom. Tam sa určite „medzi svojimi“ budú cítiť najpríjemnejšie. Treba uznať, že je to „veľmi vtipný a duchaplný“ nápad.
Nepochopili ho však všetci a na berlínsku prokuratúru došlo takmer štyristo oznámení pre podozrenie z ohovárania a podnecovania nenávisti, okrem iného aj od policajtov, do ktorých v nemeckých mestách hádžu kamene a kopú ich do hlavy „partie mladých“, ktoré sa úradom smejú do tváre.
Berlínska prokuratúra však všetky žaloby zamietla argumentujúc, že to spadá pod slobodu prejavu, pretože autorka iba „provokatívnym spôsobom formulovala aktuálny problém“.
Druhý prípad:
Konečne berlínski úradníci zakročili proti stúpajúcemu prílivu homofóbie! Vďaka „rekordnému“ počtu útokov proti LGBT zaznamenaných v minulom roku v nemeckej metropole sa úrady už nemôžu len nečinne prizerať.
Orgány činné v trestnom konaní odhalili človeka tak ohavne netolerantného, že z neho bolo treba urobiť odstrašujúci príklad: Ide o pani Park Young-Ai, 71-ročnú kresťanku z Berlína kórejského pôvodu, ktorá vytapetovala steny svojej malej reštaurácie nazvanej „IXTHYS“ biblickými citátmi v nádeji, že pomôžu jej hosťom pri hľadaní Boha; okrem dejín spásy sú tam vety ako „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“, „Ja som cesta, pravda a život“, a na jednom plagáte je veta z knihy Levitikus, ktorá hovorí: „Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“
Reštaurácia známa svojou vynikajúcou kuchyňou funguje takmer dvadsať rokov v štvrti, kde je aj množstvo LGBT barov, takže má veľa homosexuálnych štamgastov, ktorí sú bez mračenia a ochotne obsluhovaní rovnako chutným pibimbapom.
„Tolerantní“ aktivisti homosexuálnej, bisexuálnej, transsexuálnej a intersexuálnej komunity („LGBTI“) sa cítili diskriminovaní, milú pani udali a berlínska prokuratúra u nej vykonala domovú prehliadku, obvinila ju z podnecovania násilia a z „protikomunitnej agitácie“. Prokuratúra nepovažovala za poľahčujúcu okolnosť ani to, že stále ide o miesto zvané IXTHYS, kde starozákonná veta nie je úplne cudzia, zvlášť keď je obkolesená textami o Božom milosrdenstve. Nie! Podľa prokuratúry pani Parková tým, že vlastnoručne napísala na jedenu plachtu „dehonestujúci“ výraz v súvislosti so sexuálnym aktom, dokázala, že je „homofóbna a nenávistná“. Citovanie Biblie už nespadá pod slobodu prejavu!
Park Young-Ai je však tvrdohlavá: „Som veriaca a chcem, aby všetci našli Boha,“ uviedla Kórejčanka začiatkom júla. Nesúdim homosexuálnych ľudí, ale ak nebudú poslúchať Božiu vôľu, neokúsia večný život, ale večné peklo.“
To, že v Nemecku platí dvojitý meter, je snáď každému jasné. Je zarážajúce, s akou samozrejmosťou obhajuje tento „právny štát“ tých, ktorí mu kopú vlastný hrob a s akým sebadeštruktívnym nadšením prenasleduje to, čo je konštruktívne.
Pretože človeku sa nemusí páčiť citát z knihy Leviticus (škandál!), ale predsa len ide o ženu, ktorá sa jazyk naučila ako prisťahovalkyňa, od začiatku statočne obstála, platí dane a vytvára gastronomickú hodnotu a – potom, čo sa sama v mladom veku obrátila k Bohu po pokuse o samovraždu – robí všetko pre to, aby šírila dobrú zvesť ostatným – vhod i nevhod. Nemci by si mali priať iba takýchto prisťahovalcov.
Ale môže to byť aj tak, že nebinárni komunisti hania poriadkové sily a salafistickí kazatelia vzdelávajú ľud a tento idylický svet nesmú narúšať „staromódne“ kresťanské texty.
Len aby potom nebolo veľa plaču zo strany LGBT, ak jedného dňa namiesto neškodných citátov z písma rozvešaných v reštaurácii budú na ulici utekať pred islamskou mravnou políciou!
