Španielsko chce ako druhá krajina na svete potraty v ústave. Katolicizmus je tam v troskách a premiér Sánchez manipuluje verejnosť

2. marca 2026   Aktuality   Potraty

Zakotviť umelé prerušenie tehotenstva v ústave prostredníctvom jej zmeny – to je cieľ španielskeho premiéra, aby podľa všetkého a podľa tvrdení komentátorov odpútal pozornosť od osobných i straníckych škandálov a politických porážok. A to navyše pomocou manévru, ktorý má zabrániť predčasným voľbám.

Konštitucionalizácia potratu, čiže jeho zaradenie do ústavy je poslednou riskantnou stávkou socialistu Sáncheza v Španielsku, ktorej cieľom je odvrátiť pozornosť verejnosti od katastrofálneho konca jeho volebného obdobia, poznačeného neustálymi rozkolmi v parlamentnej väčšine, zamietaním vládnych dekrétov, rodinnými i straníckymi škandálmi a volebnými porážkami. Zarážajúce je, že medzinárodné médiá sa z toho všetkého sústreďujú výlučne na oslavovanie zakotvenia potratu – teda zabitia nevinného – v španielskej ústave ako veľkolepého víťazstva pokroku, slobody a sebaurčenia žien.

Španielsko by sa po Francúzsku (4. marca 2024) stalo druhou krajinou na svete, ktorá by mala potrat zapísaný vo svojej ústave. Je to znak Európy, ktorá zhasla svetlo rozumu – po tom, čo už predtým zhasla svetlo viery.

Návrh ústavnej reformy

Minulý október schválila španielska vláda predbežný návrh reformy článku 43 ústavy s cieľom ukotviť umelý potrat ako ústavné právo a rozhodla sa vyžiadať stanovisko Štátnej rady. Ako vtedy vysvetlila ministerka pre rovnosť Ana Redondová, cieľom bolo „urobiť ďalší krok v záruke a uznaní práv žien“. Navrhovalo sa preto doplniť do súčasného článku 43 nový štvrtý odsek v znení:

„Uznáva sa právo žien na dobrovoľné prerušenie tehotenstva. Výkon tohto práva bude v každom prípade garantovaný verejnými orgánmi, pričom sa zabezpečí jeho poskytovanie v podmienkach skutočnej rovnosti, ako aj ochrana základných práv žien.“

Stanovisko Štátnej rady a ústavné postupy

Minulý štvrtok sa Štátna rada, najvyšší poradný orgán vlády, vyslovila za začlenenie tejto praxe do ústavy, pričom hlasovanie bolo „tesné a kritické“, ako uviedli niektoré médiá vrátane El Debate. Podľa denníka El Mundo však rada informovala vládu, že by bolo vhodnejšie zaradiť dobrovoľné umelý potrat do kapitoly o základných právach, konkrétne do článku 15. To by však znamenalo rozpustenie parlamentu, zatiaľ čo vláda chce úpravu zaradiť do tretej kapitoly, ktorá sa venuje zásadám sociálnej a hospodárskej politiky.

Sánchez si vybral – a naďalej presadzuje – článok 43, pretože je to jediná cesta, ktorá by mu, hoci s ťažkosťami, mohla umožniť ústavnú reformu obyčajnou, nie kvalifikovanou väčšinou. Podľa článku 167 ústavy musia byť návrhy reformy schválené trojpätinovou väčšinou v každej z komôr, čo znamená podporu najmenej 210 poslancov – teda aj podporu Ľudovej strany, ktorá je momentálne nepravdepodobná.

Ak by Kongres poslancov návrh schválil, musel by ho posúdiť Senát. Existujú dve možnosti: buď ho schváli bez zmien trojpätinovou väčšinou, alebo navrhne úpravy. V tom prípade by bola zriadená zmiešaná komisia na vypracovanie spoločného textu. Ak by tento text získal absolútnu väčšinu v Senáte, Kongres poslancov by ho mohol schváliť dvojtretinovou väčšinou, teda 234 poslancami – čo je prakticky nedosiahnuteľné číslo.

Riziko rozpustenia parlamentu

Ak by vláda považovala potrat za samostatné základné právo a chcela by ho zaradiť do článku 15 podľa článku 168 ústavy, schválenie by si vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu v Kongrese poslancov aj v Senáte a zároveň by viedlo k rozpusteniu parlamentu a vyhláseniu volieb. To sú riziká, ktorým sa Sánchez chce za každú cenu vyhnúť – pre seba aj pre svoju stranu. Po nových voľbách by totiž novozvolené komory museli rozhodnutie ratifikovať a opätovne preskúmať nový ústavný text, čo by si opäť vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu pred vyhlásením referenda.

Práve preto Sánchez a jeho spojenci vo vláde i strane tvrdohlavo pokračujú v presadzovaní „riadnej“ reformy – aby sa vyhli predčasným voľbám a nedosiahnuteľným väčšinám, bez ohľadu na odporúčania Štátnej rady.

Protesty pro-life hnutia

To vyvolalo hlasné protesty pro-life organizácií po celej krajine. Odborníci a združenia, ktoré sa zúčastnili XXVIII. pro-life kongresu na Univerzite CEU v Madride, kritizovali návrhy vlády a označili ich za klamlivé. Už predtým Federácia združení pre život, slobodu a dôstojnosť a nadácia Neos pod vedením Jaimeho Mayora Oreju ostro odsúdili „ideologickú ofenzívu“ vlády Pedra Sáncheza, jej údajné zneužívanie justície a snahu zakotviť potrat do ústavy ako dymovú clonu na prekrytie korupcie a volebných porážok PSOE v regionálnych voľbách.

PSOE utrpela výraznú porážku v Extremadure minulý december, úplný debakel v Aragónsku začiatkom februára a prieskumy nie sú priaznivé ani pred voľbami 15. marca v Kastílii-Leóne.

Sánchezova socialistická jazyková ekvilibristika a manipulácia pod drobnohľadom

Mediálna rétorika okolo ústavného zakotvenia potratu často pracuje s výrazne hodnotiacim rámcom, ktorý nie je neutrálny. Používajú sa pojmy ako „pokrok“, „rozšírenie práv“, „historické víťazstvo“ či „garancia slobody“, čím sa legislatívny krok automaticky zasadzuje do pozitívneho morálneho horizontu. Samotné pomenovanie „právo na interrupciu“ už obsahuje jazykový posun: z konkrétneho medicínskeho úkonu sa stáva kategória základného práva, čo v očiach verejnosti vytvára dojem, že jeho spochybnenie je útokom na slobodu ako takú.

Ďalšou manipulatívnou technikou je redukcia problému výlučne na otázku autonómie ženy, pričom sa jazykovo vytráca realita druhého subjektu – nenarodeného dieťaťa. Namiesto slov „ľudský život“ alebo „plod“ sa používa výraz „reprodukčné práva“ či „zdravotná starostlivosť“, čím sa etický konflikt prekladá do technokratického jazyka zdravotníckej služby. Tento spôsob formulovania odstraňuje dramatický rozmer rozhodnutia a presúva diskusiu z oblasti morálnej filozofie do oblasti administratívnej regulácie.

Napokon, mediálny diskurz často pracuje s polarizačným rámcom: podporovatelia sú vykresľovaní ako obhajcovia modernity a rovnosti, zatiaľ čo kritici sú implicitne zaradení medzi „konzervatívnych brzdičov“ či „ideologických odporcov práv žien“. Takýto rámec zjednodušuje komplexnú etickú debatu na konflikt medzi pokrokom a zaostalosťou. Jazyk tu nefunguje iba ako opis reality, ale ako nástroj jej formovania – a práve preto je analýza pojmov a rámcov kľúčová pre pochopenie, ako sa spoločenské postoje utvárajú ešte skôr, než sa začne samotná argumentácia.

A čo pohľad normálneho katolíka?

Z tradičného katolíckeho hľadiska nemožno zakotvenie potratu do ústavy chápať ako neutrálnu legislatívnu úpravu, ale ako zásadný antropologický a morálny krok. Ústava je základným dokumentom, ktorý vyjadruje hodnotový poriadok národa. Ak sa do nej zapisuje právo na úmyselné ukončenie nenarodeného života, štát tým nielen povoľuje určitú prax, ale dáva jej normatívny a symbolický primát. Katolícke učenie však od prvých storočí jasne hovorí, že ľudský život je nedotknuteľný od počatia až po prirodzenú smrť. Žiadna parlamentná väčšina nemôže zmeniť prirodzený zákon, ani premeniť morálne zlo na dobro prostredníctvom hlasovania.

Zároveň nemožno prehliadnuť, že takýto krok má hlboký duchovný rozmer. Keď sa ochrana slabších – najmä tých, ktorí sa nemôžu brániť – oslabuje, spoločnosť tým podkopáva vlastný základ solidarity. Skutočný pokrok nespočíva v rozširovaní možností eliminovať život, ale v budovaní podmienok, ktoré chránia matku aj dieťa, podporujú rodinu a prinášajú konkrétnu pomoc v ťažkých situáciách. Tradičný katolícky pohľad preto vníma konštitucionalizáciu potratu nie ako víťazstvo slobody, ale ako prejav kultúrneho a morálneho zmätku, ktorý si vyžaduje pokojné, rozumné a pevné svedectvo pravdy.

Branislav Krasnovský

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana (lanuovabq.it), sprievodný obrazový materiál, zdroj – pexels.com, wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)