Ronald Reagan – Rok Biblie
Magdalena Żuraw
7. marca 2019
Politika
Jeden z najkonzervatívnejších amerických prezidentov v novodobých dejinách – Ronald Reagan – sa okrem výbojnej politiky voči Sovietskemu zväzu zapísal do myslí pravicovejšej časti politického spektra aj tzv. Rokom Biblie, ktorý vyhlásil v roku 1983.
6. februára 1911 sa narodila jedna z najväčších osobností dvadsiateho storočia, štátnik, ktorý sa nielen zapísal zlatými písmenami do histórie svojej krajiny ako líder, ktorý zachránil svoju krajinu pred ekonomickým kolapsom, ale aj ako človek, ktorého odvaha uľahčila rozpad sovietskeho systému. V ťažkých časoch komunistického režimu práve od neho pochádza silné vyjadrenie o Sovietskom zväze ako o „ríši zla“, to on požadoval stavať základy spravodlivosti, svedčil o odvahe a sile Poliakov, ktorí bojovali proti komunizmu, požadoval skutočnú slobodu.
Bezprecedentnou udalosťou vo svetovej politike bolo Reaganovo vyhlásenie roku 1983 za Rok Biblie.
V osobitnom vyhlásení podpísanom jeho rukou čítame: „Na základe uznania jedinečného prínosu Biblie pri formovaní histórie a povahy tohto národa a mnohých jeho obyvateľov, Kongres Spojených štátov na základe uznesenia Senátu č. 165 požiadal prezidenta o vyhlásenie roku 1983 ako roku Biblie. Preto Ja, RONALD REAGAN, prezident Spojených štátov amerických, uznávajúc prínos a vplyv Biblie na náš štát a na náš národ, týmto vyhlasujem rok 1983 za Rok Biblie v Spojených štátoch. Povzbudzujem všetkých občanov, aby každý spôsobom jemu vlastným preskúmal a nanovo objavil jej nezastupiteľné a nadčasové posolstvo.“
Táto udalosť veľa vypovedá o tom, kde Reagan získal silu bojovať za najvyššie hodnoty. V novodobej histórii bol okrem toho jedným z mála vodcov, ktorí sa nebáli silno a jasne sa prihlásiť ku kresťanskej viere. Dnes, keď po celom svete je sväté Písmo vystavené neustálym útokom, takýto odvážny postoj vyvoláva čestný obdiv.
Kde získal Reagan taký silný vzťah k Biblii? Francúzsky prezident François Mitterand o ňom povedal, že „rozpráva takmer výlučne o Kalifornii a o Biblii. Vyznáva dve náboženstvá: slobodný trh a kresťanského Boha.“
Pre Reaganov postoj bola dôležitá, samozrejme, jeho výchova. Vyrastal v domácnosti, kde viera bola neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Jeho matka nielen materiálne pomáhala chudobným. Vďaka nej mohli väzni počúvať Slovo Božie a z jej iniciatívy uprostred miestnej komunity vznikali mnohé modlitebné skupiny. Takýto vzor zanechal stopu na dospievajúcom chlapcovi, pre ktorého jednou z najväčších radostí bola návšteva kostola Študentov Krista v Dixone (Illinois). Tam budúci americký prezident plný nadšenia spieval žalmy, tam ako teenager začal učiť deti v biblickej škole. Stačí spomenúť, že už ako guvernér Kalifornie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, chodil na štúdium biblie, ktoré prebiehalo hneď vedľa jeho kancelárie.
Absolvoval aj príslušné školy a univerzity. Začínal v Eureka College – univerzite, ktorá sa starala nielen o intelektuálny rozvoj svojich študentov, ale aj o morálny pokrok kresťanského ducha.
Ronald Reagan nikdy nebol hluchý voči krajanom prosiacich ho o pomoc. Už ako guvernér sa stal slávnym svojím angažovaním sa vo veciach ľudí, ktorí sa na neho osobne obracali. Vo svojej súkromnej korešpondencii z tohto obdobia možno nájsť odkazy na Boha prinášajúceho útechu utrápeným, prenasledovaným, dávajúc zmysel života ľuďom strateným a núdznym.
„V tejto krajine neexistuje naliehavejšia potreba, než znovuobjavenie nášho duchovného dedičstva,“ povedal počas zasadnutia miestnych politikov a kalifornských sudcov, kde na jeho osobné pozvanie prišiel kázať o nutnosti obrátenia kazateľ Billy Graham.
O to viac v súkromnom živote nebola zbožnosť preňho nič cudzie. Priatelia sa stretávali v dome Reaganovcov na modlitbu a tento zvyk nezanikol ani v čase, keď sa hostiteľ stal prezidentom. Spolu s ním v súkromí paláca kľakal pred Bohom aj poradca Bieleho domu, katolík Bill Clark. (Treba však spomenúť aj vieru v astrológiu, ktorej výstupy spolu s jeho ženou Nancy žiaľ neváhal Reagan brať do úvahy, pozn. red.)
Ako pripomínajú jeho životopisci, „človek by mohol dokonca nadobudnúť dojem, že Reagan sa obklopoval katolíkmi (boli nimi riaditeľ CIA, sekretár píšuci prejavy, či tiež poradca pre vnútornú bezpečnosť). Navštevovali ho aj katolícki kňazi, ktorých rady často vyhľadával.“
Každopádne stačí spomenúť jeho priateľstvo s Jánom Pavlom II., ktorý dokonca Reaganovej manželke Nancy povedal, že zo všetkých prezidentov, s ktorými mal príležitosť sa stretnúť, bol Ronald najbližší k jeho srdcu.
To vďaka evanjeliu mal 40. prezident Spojených štátov silu bojovať proti komunizmu, ktorý považoval za systém, ktorý ľuďom nesmierne sťažuje vieru v Ježiša Krista. Vďaka svojej viere tlačil na Gorbačova, aby umožnil skutočnú náboženskú slobodu v Sovietskom zväze a jeho slávne „Boh žehnaj“ vyvolávalo zúrivosť u komunistov všetkých národov.
Počas vystúpenia v hlavnom meste „ríše zla“ (1988) Sovieti cenzurovali náboženské výroky z Reaganovho prejavu na moskovskej univerzite.
Hovoril o slobode, ktorú Boh dáva, a o desiatkach kostolov v každom mestečku Ameriky. Sovietom jasne navrhol, aby odstúpili od ateizmu a obrátili sa ku kresťanstvu – pripomína Piotr Musiewicz z Ronald Reagan Institute.
Sila viery najvýznamnejšieho prezidenta Spojených štátov amerických našla vyjadrenie v prezidentskom vyhlásení, ktorým bol rok 1983 vyhlásený za „Rok biblie“.
– Bol presvedčený – dodáva Musiewicz – že najlepšou investíciou, ktorú môže človek urobiť, je postaviť svoj osobný i spoločenský život na evanjeliu. Lebo ono vedie k pokoju v srdci a do večného života.
Text vyhlásenia
Spomedzi mnohých faktorov, ktoré formovali Spojené štáty americké do jedného samostatného národa a ľudu, žiaden nebol podstatnejší a trvalejší než Biblia.
Hlboké náboženské presvedčenie vyplývajúce zo Starého a Nového zákona, inšpirovali mnohých spomedzi prvých osadníkov našej krajiny a dodali im silu, vytrvalosť, presvedčenie a vieru potrebnú na prekonanie mnohých ťažkostí a nebezpečenstiev v tejto novej a neudomácnenej krajine. Toto spoločné presvedčenie pomohlo vytvoriť pocit spoločného cieľa medzi kolóniami rozptýlenými na veľkých plochách, zmysel pre spoločenstvo, ktoré položilo základy pre ducha národa, aký sa rozvinul v nasledujúcich desaťročiach.
Biblia a jej učenie pomohli vytvoriť základ neporušenej viery našich zakladateľov v neodcudziteľné ľudské práva i zákony, ktoré vyplynuli z biblického učenia o prirodzenom význame a dôstojnosti každej ľudskej bytosti. Tento zmysel pre ľudstvo formoval vieru tých, ktorí vytvorili anglické právo zdedené naším národom, ako aj ideály obsiahnuté v Deklarácii nezávislosti a v ústave.
Súcit a láska k blížnemu zdôrazňované Bibliou inšpirovali po stáročia inštitucionálne a vládne formy charity i súkromné charitatívne organizácie, zakladanie škôl, nemocníc a zrušenie otroctva.
Mnohí z našich významných národných vodcov, vrátane prezidentov Washingtonu, Jacksona, Lincolna a Wilsona, oceňovali vplyv Biblie na rozvoj našej krajiny. Jednoduchý Andrew Jackson hovoril o Biblii ako o „skale, na ktorej je založená naša krajina.“
Dnes naša milovaná Amerika a v skutočnosti celý svet stojí pred desaťročím veľkých výziev. Ako národ budeme pravdepodobne vystavení skúškam, aké sme zriedka, ak vôbec, podstúpili. Budeme potrebovať duchovnú silu ešte viac ako technológiu, vzdelanie a zbrane. Teraz je najvhodnejší čas, aby sme s vďačnosťou, pokorou a vážnosťou uvažovali o knihe, ktorú Abraham Lincoln nazval: „Najlepší dar, ktorý Boh dal ľuďom … Bez nej by sme nikdy nevedeli, čo je dobro a čo zlo.“
Pri uznaní jedinečného prínosu Biblie k formovaniu histórie a charakteru tohto národa a mnohých jeho obyvateľov, Kongres Spojených štátov amerických na základe spoločnej rezolúcie Senátu č. 165 požiadal prezidenta, aby vyhlásil rok 1983 za „Rok Biblie“.
Preto Ja, RONALD REAGAN, prezident Spojených štátov amerických, uznaním prínosu a vplyvu Biblie na náš štát a na náš národ, týmto vyhlasujem rok 1983 v Spojených štátoch za Rok Biblie.
Povzbudzujem všetkých občanov, aby každý spôsobom jemu vlastným preskúmal a nanovo objavil jej nezastupiteľné a nadčasové posolstvo.
NA POTVRDENIE TOHO, sa vlastnoručne podpisujem tretieho februára, v roku nášho Pána, tisíc deväťsto osemdesiatom treťom a v dvestosiedmom roku nezávislosti Spojených štátov amerických.
Ronald Reagan
Prvá dáma Nancy Reagan v súvislosti s narastajúcim počtom drogovo závislých na kokaine vystúpila v televízii so svojim manželom – prezidentom. Nancy ovládla svojou materinskou citlivosťou výstup a zatienila tak svojho muža – inak vynikajúceho a žoviálneho rečníka.
