Pred päťdesiatimi rokmi sa v Holandsku začala autodeštrukcia Cirkvi
pch24.pl
19. januára 2020
Cirkev
Pred päťdesiatimi rokmi Holanďania na tzv. Pastoračnej synode Holandskej cirkevnej provincie prijali rozhodnutie o zrušení povinného celibátu. Svätá stolica však vtedy urobila tejto iniciatíve škrt cez rozpočet.
V rokoch 1966 – 1970 sa v Noordwijkerhout v južnom Holandsku zišla Pastoračná synoda Holandskej cirkevnej provincie. Mala byť odpoveďou biskupov, kňazov a laikov na reformy Druhého vatikánskeho koncilu. Generálnym tajomníkom zhromaždenia bol modernista o. Walter Goddijn, ktorý bol úzko zviazaný s vtedajším prímasom, kardinálom Bernardom Alfrinkom.
Synoda diskutovala okrem iného o budúcnosti celibátu. V roku 1970 sa zhromaždenie rozhodlo zrušiť povinnosť celibátu pre katolíckych kňazov v pomere 90 hlasov ku 6. Malo sa to týkať až budúcich kňazov; kňazi, ktorí už boli v tom čase vysvätení, by mali povinnosť vo svojom celibátnom živote pokračovať.
Proti tomu však vystúpila Svätá stolica. Nuncius Angelo Felici v reakcii na hlasovanie opustil rokovaciu miestnosť. Väčšina holandských biskupov sa obávala reakcie Ríma a zdržala sa hlasovania. Kardinál Alfrink, ktorý sa na Druhom vatikánskom koncile ukázal ako jeden z najhorlivejších modernistov, bol pripravený lobovať vo Vatikáne za rozhodnutie vo veci celibátu.
Sv. pápež Pavol VI. napriek snahám holandských progresivistov zostal neoblomný a nesúhlasil so zrušením celibátu.
V dôsledku toho zavládol v Holandskom kráľovstve obrovský chaos. Podľa portálu nemeckého episkopátu Katholisch.de si mnoho kňazov bralo ženy a so súhlasom biskupov naďalej slúžili vo farnostiach. Veriaci pobúrení odporom Ríma voči reformným tendenciám začali Cirkev hromadne opúšťať. Kríza sa ešte prehĺbila počas pontifikátu sv. Jána Pavla II. Poľský pápež nechcel akceptovať holandský výpredaj depozitu viery a brutálneho zlomu v katolíckej tradícii, čo vyvolalo ďalšie spory a novú vlnu odpadlíctva.
Svätý otec menoval konzervatívnych biskupov a v roku 1979 zvolal vo Vatikáne osobitnú synodu venovanú problému Holandska. Synoda potvrdila katolícke učenie a zmarila úspech heretického holandského „koncilu“ spred rokov.
Ako zdôrazňuje súčasný holandský prímas, kardinál Willem Eijk, pred päťdesiatimi rokmi holandskí biskupi patrili medzi najväčších progresivistov na svete; dnes je to úplne inak a väčšina – medzi nimi aj on sám – stráži autentickosť viery.
Numericky bola holandská Cirkev doslova zdecimovaná: katolíci už tvoria iba 24 percent spoločnosti a na nedeľnú svätú omšu ich ide ledva jedno percento.
Prípad Holandska sa môže čiastočne zopakovať v Nemecku. 1. decembra 2019 nemecká časť Cirkvi začala tzv. synodálnu cestu, ktorá sa v mnohých ohľadoch podobá holandskému „koncilu“.
Modernisti vzbudili nádeje na obrovské zmeny vo veciach ako je cirkevné vedenie, celibát, úloha žien či sexuálna morálka. Ak by Nemci realizovali svoje prvotné zámery, dôjde k faktickej protestantizácii Cirkvi v ich krajine. Ak ich však Rím zastaví, pravdepodobne dôjde k vyhroteniu hromadnej apostázii.
