Jerzy Kwaśniewski, prezident Ordo Iuris: Nulová tolerancia voči kresťanofóbii!

Jerzy Kwaśniewski
12. júna 2021   Spoločnosť

Niekoľko mesiacov podnecovali politickí aktivisti LGBT a ich spojenci na potratových demonštráciách atmosféru súhlasu s násilím a prejavmi nenávisti voči kresťanom. Dnes v Poľsku zbierame krvavú úrodu ich činov. Kostol svätého Kríža v Lubline v plameňoch, devastácia svätyne v Myśleniciach, brutálne zbitie farára a zdemolovanie kostola Panny Márie Snežnej v Rzeszówe, pokus o vraždu kňaza v Paradyżi – toto je tragická bilancia iba za niekoľko týždňov tohto roku.

Právnici Ordo Iuris už roky tvrdia, že iba politika nulovej tolerancie voči protikresťanskej nenávisti môže zaručiť spoločenský mier a zabrániť eskalácii agresie. Vďaka tomuto úsiliu sme dosiahli vydanie zatykača na Adama D. „Nergala“ a vypočuli si právoplatné rozsudky odňatia slobody pre dvoch útočníkov, ktorí zbili farára a cirkevného pracovníka v sakristii štetínskej katedrály. Preto sa odvolávame proti škandalóznemu rozsudku v Płocku, ktorý oslobodil ľavicových aktivistov zodpovedných za nalepenie k obrazu Panny Márie Čenstochovskej šesťfarebnej aureoly na verejných toaletách a odpadkových košoch. Je zrejmé, že úsilie vynaložené pred tromi rokmi, aby sa činy kresťanofóbie brali vážne, sa vypláca, ale nejde o ľahký boj a za každým úspechom v posilňovaní úcty k posvätným symbolom a viere spoluobčanov sú hodiny ťažkej práce.

Útoky na život katolíckych kňazov sa pred dvomi rokmi stali stálou súčasťou denných správ. 10. júna 2019 Zygmunt B. vo Vroclave napadol nožom kňaza Ireneusza Bakalarczyka; predtým iný 40-ročný útočník zavraždil kňaza z farnosti svätého Augustína vo Varšave. V tom istom roku bol zbitý kňaz, ktorý išiel k chorým s Najsvätejšou sviatosťou v Čenstochovej, podpálený kostol v meste Biskupiec, brutálne zbitý kňaz brániaci kostol pred znesvätením v Mosinách a dokonca účastníci tzv. pochodu hrdosti, ktorý v Poľsku nazvali „pochody rovnosti“ sa pokúsili o „dobytie Jasnej Góry“.

Vysmievajúca sa nenávisť

A napriek tomu sa to všetko začalo „radostne“ a „s výmechom“. Na farebných „prehliadkach rovnosti“ boli parodované sväté omše i procesie Božieho tela, ktorými sa posmievali jasnohorskej ikone Panny Márie. „Katolícky“ týždenník Tygodnik Powszechny a početní katolícki intelektuáli sa postavili na stranu týchto nevinných bláznov opakujúc s Jamesom Martinom SJ, ktorý tvrdil, že dnes by Ježiš stál pri LGBT. Nikoho netrápilo, že pochody porušili zákaz znesväcovania posvätných vecí a symbolov viery. Mlčalo sa o hlboko skrytých sloganoch politického hnutia LGBT, ako je vulgárna sexuálna výchova, aktivisti LGBT na každej škole, povinná politika zamestnanosti zohľadňujúca faktor sexuálnych preferencií.

Keď už šesťfarebné karikatúry zovšedneli, prišiel rad na šokujúce činy vandalizmu a priameho násilia. V správe Ordo Iuris za rok 2019 sa uvádza štyridsať prípadov kresťanofóbie, vlna agresie v roku 2020 dosiahla vyše sto prípadov, pričom tsunami podobných udalostí tento počet prekročilo už v prvom štvrťroku nového roka (2021). Nikto z kruhu radikálnej ľavice sa od týchto činov nedištancoval. Marta Lempartová komentovala devastáciu chrámov slovami: „Treba robiť to, čo človek cíti.“

V tomto období sa každý zdanlivo drobný čin protináboženského násilia stretol s reakciou Inštitútu Ordo Iuris. Dlhé roky sa však orgány činné v trestnom konaní snažili za každú cenu vylúčiť nepríjemné prípady protikresťanských trestných činov. Aby sa to zmenilo, bola potrebná analytická práca a vytrvalé hlásenie každého útoku.

Zabrániť tomu už v zárodku

Ako sme ukázali v správe Ordo Iuris, opakované požiadavky na vypustenie článku 196 Trestného zákona, ktorý chráni náboženské cítenie pred verejným znevažovaním predmetu náboženskej úcty, nenachádzajú oporu ani v práve iných európskych krajín, ani v medzinárodnom práve, ani v poľskej ústave. Ochrana predmetov a bohoslužobných miest pred profanáciami a dokonca aj tresty za rúhanie sú prítomné a presadzujú sa v právnych predpisoch mnohých európskych krajín vrátane Nemecka, Rakúska, Talianska a Portugalska.

V roku 2018 Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že trestné ustanovenia na ochranu náboženského cítenia sú v súlade so systémom ľudských práv, pretože ich cieľom je zabezpečiť náboženský mier a skutočnú slobodu náboženského vyznania. Poľský Ústavný súd takisto v rozsudku zo 6. októbra 2015 uviedol, že článok 196 je v súlade s ústavou. Ľavicovým aktivistom treba pripomenúť, že toto ustanovenie sa v poľskom právnom poriadku objavilo počas vlády komunistov, keď nahradilo trestný čin rúhania a urážania náboženských združení a predmetov bohoslužby, ktorý bol uvedený v predvojnovom trestnom zákone z roku 1932.

Naša analytická aktivita a následné oznámenia viedli k zmene praxe orgánov činných v trestnom konaní. Prelomom bolo zverejnenie Adamom D. „Nergalom“ fotografie obrazu Najsvätejšej Panny Márie pošliapavaného topánkou. Prokurátor spočiatku zastavil konanie vo veci. Rozhodol totiž, že… obraz pod topánkou nie je možné identifikovať. Až odvolanie sa našich právnikov a zverejnenie škandalózneho rozhodnutia v katolíckych médiách viedli k tomu, že sa prípad začal prejednávať ex offo. V tomto prípade bolo nedávno vydané predbežné opatrenie. Podobne priekopnícky charakter malo aj začatie trestného stíhania proti profesorke Ewe G. z Gdaňskej univerzity, ktorá sa v roku 2019 podieľala na verejnom zosmiešňovaní sprievodu Božieho tela v Gdansku a Varšave.

Nebyť nulovej tolerancie násilia, podobné posmešky by si už určite našli svojich napodobňovateľov. Práve vďaka takto vyšliapaným cestám sme potom mohli účinne reagovať na desiatky vandalských činov, či porušovania náboženského cítenia počas demonštrácií v znamení blesku. Jasne vidno, že si orgány činné v trestnom konaní začali uvedomovať spoločenskú škodlivosť christianofóbie a začali konať. Máme pred sebou dôležitú úlohu, aby sudcovia tiež pochopili, že otvorené prejavy nenávisti a pohŕdania voči veriacim nie sú nič banálne, naopak, sú prvým krokom na ceste k stupňovaniu násilia.

Chce to odhodlanosť

Boj na obranu našej viery a práva na jej slobodné a verejné vyznávanie je tiež bojom na obranu základných občianskych slobôd. Alternatívou je spoločnosť, ktorá toleruje protináboženskú nenávisť a násilie, ktoré z nej vyplýva. Účinné zapojenie právnikov a darcov Ordo Iuris nakoniec povedie k tomu, že zákon bude dôsledne chrániť spoločenský mier a city veriacich občanov. Pre uplatňovanie politiky „nulovej tolerancie násilia“ – vrátane protináboženskej – je však potrebné odhodlanie.

PDF (formát pre tlač)