Duch Hollywoodu vs. Duch kríža
James R. Bascom
17. januára 2020
Spoločnosť
Iba málo inštitúcií je dnes predmetom väčšieho pohŕdania bohabojných amerických kresťanov ako Hollywood. Už meno „Hollywood“ vyvoláva predstavu nablýskaných degenerovaných celebrít v krikľavých odevoch využívajúcich svoje bohatstvo a vplyv na to, aby viedli vojnu proti zbytkom kresťanskej morálky.
Rafinovanejšie než sexuálna nemorálnosť, avšak v konečnom dôsledku oveľa škodlivejšie, je šírenie revolučnej mentality, ktorá popiera katolícku vieru na jej najhlbšej úrovni, pretože popiera účinky Adamovho prvotného hriechu. Podľa tejto mentality zmyslom života na zemi je úsilie o telesné a materiálne šťastie. Preto utrpenie akéhokoľvek stupňa a v akejkoľvek podobe je to najhoršie zlo, aké môže existovať. Podľa tejto mentality je potrebné ho odstrániť tak rýchlo a efektívne, ako to len medicína, veda a technológia umožnia.
Túto mentalitu môžeme nazvať „Duchom Hollywoodu“. Ako kvapka oleja na liste papiera prenikla do každej jednej bunky našej kultúry. A toto je jedna z hlavných príčin našej modernej krízy, počnúc rozkladom rodiny po zneužívanie drog a prakticky každé jedno spoločenské zlo, ktorého sme dnes svedkami.
Niektoré z jej najhorších plodov sa, prirodzene, nachádzajú v samotnom Hollywoode. Výrazným príkladom bola samovražda herca a komika Robina Williamsa. Iba málokto v Hollywoode bol takým jasným zosobnením úspechu a bezstarostného optimizmu ako Robin Williams. Mal fanúšikov po celom svete, bol všeobecne uznávaný, mal prestíž a bohatstvo. Stručne povedané, bol symbolom svetského úspechu.
11. augusta 2014 svet šokovala správa, že spáchal samovraždu vo svojom dome v San Franciscu. Jeho osobný asistent ho našiel obeseného na opasku na ráme dverí jeho spálne. Noviny San Francisco Chroinicle boli zmätené, vôbec nechápali a uvádzali, že 63-ročný herec bol „mužom, ktorý mal zdanlivo všetko, ale z nevysvetliteľného dôvodu sa rozhodol obesiť sa“.1
Po samovražde začali fakty postupne vychádzať najavo. Celé roky bol alkoholikom a užíval tvrdé drogy ako kokaín. Trpel depresiou. Nepoznáme všetky faktory, ktoré ho viedli k užívaniu drog, depresii a samovražde. Vieme však, že drogy, vulgárna sexuálna nemorálnosť, depresia, zneužívanie alkoholu a samovraždy sú v Hollywoode také bežné, že sú normou, nie výnimkou.
Tento duch a jeho tragické účinky však v žiadnom prípade nie sú výsadou Hollywoodu. Napríklad aj kultúra Silicon Valley vyznáva rovnakú utopickú filozofiu. Jej členovia sú presvedčení, že každý ľudský problém, a teda každý zdroj utrpenia, je možné vyriešiť. Stačí nájsť ten správny startup, vyvinúť správnu technológiu a napísať správny algoritmus. Môžeme dokonca uniknúť tomu najväčšiemu utrpeniu: smrti.
Je tragédia, že duch Hollywoodu sa stal mentalitou národa a jeho dôsledky sú rovnako katastrofálne ako predvídateľné. Generácia Američanov žijúca v prvých desaťročiach dvadsiateho prvého storočia je pravdepodobne najnešťastnejšou, najnefunkčnejšou a najsamovražednejšou generáciou v dejinách. Podľa denníka The New York Times tretina amerických dospelých a dospievajúcich trpí úzkosťou.2 Predávkovanie drogami dnes zabíja viac ľudí ako strelné zbrane a automobilové nehody.3 Viac ako šesťdesiat percent úmrtí strelnými zbraňami nie sú vraždami, ale samovraždami.4 V roku 2011 sa samovraždy stali druhou najčastejšou príčinou smrti medzi tínedžermi…
Popieranie dedičného hriechu
Katolícka Cirkev učí, že smrť a utrpenie sú dôsledkom prvotného hriechu, ktorý sme zdedili po Adamovi. Po prvotnom hriechu majú všetci ľudia v sebe veľmi silnú tendenciu k hriechu, nezriadenosti a zlobe. Každý človek trpí účinkami dedičného hriechu trochu inak, ale všetci cítime v sebe sklony k averzii voči čnosti, poriadku, povinnosti a dobrote. Základnou črtou katolíckej spirituality je nepretržite viesť v sebe boj proti tomuto odporu voči poriadku a pritom sa v modlitbe a prostredníctvom sviatostí obracať k Bohu a k Panne Márii o pomoc, pretože v opačnom prípade riskujeme, že tento smäd po hriechu a nechuť k poriadku v nás zvíťazia.
Ľudstvo potrebuje utrpenie
Predstavte si, že by sme vzali človeka počatého v prvotnom hriechu so všetkými jeho chybami a zlými sklonmi, ktoré sú s tým spojené, a umiestnili ho na miesto, ako je Edenská záhrada. Bol by obklopený všetkým možným fyzickým potešením, ale už len skutočnosť, že by nezažíval nijaké utrpenie, by v ňom začala spôsobovať určitú malátnosť, nepríjemný pocit, nudu a nakoniec nešťastie a frustráciu.
Prečo? Pretože po prvotnom hriechu ľudská prirodzenosť potrebuje výzvy v podobe útrap a utrpenia, aby sme mohli rozvíjať naše kvality a praktizovať čnosť. Bez útrap a ťažkostí sa jednoducho nemôžeme rozvíjať.
Utrpenie je akýmsi kyslíkom pre čnosti. Bez tohto špeciálneho kyslíka naše čnosti uschnú a zahynú, alebo vôbec nikdy nevyrastú. Aj keby sa náš hypotetický človek nedopustil nijakého smrteľného hriechu, bez skúšok a utrpenia by sa nikdy nevypracoval a nezískal nijaké čnosti, a jeho duša by už vôbec nemohla dosiahnuť ušľachtilosť, akú majú svätí.
„Trpiaca“ schopnosť
Boh stvoril ľudskú prirodzenosť s určitými schopnosťami či vlohami. Máme intelektuálne vlohy a „senzitívne“ schopnosti, našich päť zmyslov. Tieto schopnosti sú samé osebe dobré.
Profesor Plinio Corrêa de Oliveira opísal jav, ktorý pozoroval v ľudskej duši a ktorý, hoci nie je skutočnou schopnosťou, analogicky môže byť považovaný za jednu z nich. Nazval ju „trpiacou“ schopnosťou. Je to schopnosť, ba dokonca psychologická potreba ľudskej duše trpieť spôsobená dedičným hriechom. Povedané inými slovami, potrebujeme utrpenie, podobne ako naše telá potrebujú cvičenie, naša myseľ stimuláciu a naša duša krásu.
Potrebujeme cvičiť. Po prvotnom hriechu naše telá potrebujú určité množstvo cvičenia, aby zostali fit. V našom vnútri budujeme energiu, ktorú treba vydať. Bez cvičenia začnú byť naše telá podráždené a budú sa cítiť zle. Trápenie spôsobené týmto zlým pocitom je horšie ako únava z cvičenia. Naopak, po cvičení sa obvykle cítime dobre.
A podobne, keď túto „trpiacu“ vlohu necvičíme, prežívame prázdnotu a frustráciu.
Skutočný zdroj šťastia
Skutočné šťastie na tejto zemi prichádza až vtedy, keď prijmeme všetko utrpenie, ktoré nám Boh pošle v rámci nášho individuálneho životného povolania. Keď rozpoznáme naše osobné povolanie a zameriame naň naše životy, dáme doň celé naše srdce, našu dušu a myseľ a radostne budeme prijímať každé utrpenie, ktoré nám Boh milostivo zošle do cesty, dosiahneme skutočnú pozemskú radosť v očakávaní večnej nebeskej blaženosti.
Náš Pán Ježiš Kristus to ilustroval v evanjeliu, keď hovoril o žene, ktorá má rodiť. Obava z toho, čo má prísť, môže byť veľmi veľká, a keď príde čas pôrodu, môže trpieť hrozné bolesti, ale po narodení dieťaťa sa jej zármutok okamžite premení na radosť z toho, že na svet priviedla nového človeka. Hoci s materstvom je spojené utrpenie, žena, ktorá plní svoje povolanie matky a tieto utrpenia prijíma, taktiež zažíva ozajstnú radosť. S uspokojením sa môže obzrieť späť, že vydržala tieto skúšky a splnila svoje poslanie.
To isté možno povedať o mužoch, ktorí trpia vo vojne. Veteráni často považujú svoju vojenskú službu za vrchol svojho života a so záľubou sa obzerajú na obdobia, keď pre svoju krajinu trpeli a obetovali sa.
Zlo pomáha človeku pochopiť dobro
Zlo a utrpenie môžu plniť cennú funkciu pre ľudstvo. Lepšie chápeme dobro v sebe, keď ho porovnávame so zlom. Ľudská psychológia je tak nastavená, že najlepšie sa učí prostredníctvom kontrastov, a to platí najmä pre dobro a zlo. Prostredníctvom kontrastu dokážeme veci hlbšie pochopiť.
Vezmime si napríklad veľké herézy v ranej Cirkvi. Arianizmus, nestorianizmus, gnosticizmus, manichaeizmus, ikonoklazmus, pelagianizmus a ďalšie herézy boli jedny z najhorších ziel, ktoré sužovali katolícku Cirkev. Všetky zviedli mnoho duší do pekla. Tieto herézy však boli zároveň príležitosťou na rozvinutie teológie a cirkevných doktrín. Cirkev rástla v chápaní božských právd, keď musela tieto bludy vyvracať a odsudzovať. Napríklad Nicejské vyznanie viery bolo napísané, aby vyvrátilo mnoho heretických predstáv o prirodzenosti Boha, nášho Pána Ježiša Krista a Cirkvi.
Naozaj lepšie chápeme krásu, dobrotu a vznešenosť nášho Pána Ježiša Krista v kontraste so zlobou, perfídnosťou, špinavosťou a nepoctivosťou Judáša.
Civilizácia, ktorá sa snaží skrývať všetko, čo je nepríjemné, a predstiera, že zlo neexistuje, civilizácia, ktorá sa snaží odstrániť všetko utrpenie, ktorá v súlade s týmto svetonázorom utvára a deformuje svoju kultúru, umenie a literatúru, ktorá prijíma všetky príjemné veci tejto zeme, ale zároveň odmieta kríž, vytvára zmäkčilú, presladenú spoločnosť, ktorá je odsúdená na rozklad.
pokračovanie v ďalšom článku
Poznámky pod čiarou
- Peter Fimrite, Evan Sernoffsky and Henry K. Lee, SFGATE, “Grim details of Robin Williams’ death released by investigators” aktualizované 13. augusta 2014, https://www.sfgate.com/bayarea/article/Investigators-Robin-Williams-hanged-himself-5683229.php
- Benoit Denizet-Lewis, The New York Times Magazine, “Why Are More American Teenagers Than Ever Suffering From Severe Anxiety?” 11. október 2017, https://www.nytimes.com/2017/10/11/magazine/why-are-more-american-teenagers-than-ever-suffering-from-severe-anxiety.html
- AP on CBS News, “Drug overdoses now kill more Americans than guns” prvý raz zverejnené 9. decembra, 2016, aktualizované 11. decembra, 2016, https://www.cbsnews.com/news/drug-overdose-deaths-heroin-opioid-prescription-painkillers-more-than-guns/
- Margot Sanger-Katz, The New York Times, “Gun Deaths Are Mostly Suicides” dňa 8. októbra, 2015, https://www.nytimes.com/2015/10/09/upshot/gun-deaths-are-mostly-suicides.html
