Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť

Branislav Krasnovský
11. decembra 2024   Cirkev   Recenzie

predchádzajúca časť:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť

***

Dnes by sme pokračovali v predstavovaní knihy profesora Václava Müllera a venovali by sme sa kapitole katolíckeho staroveku, konkrétne informáciám od Kristovho vystúpenia až po rok 313. Profesor Müller prvú časť venoval Ježišovi Kristovi, zakladateľovi katolíckej Cirkvi.

Ľudstvo, ktoré opustilo Boha, sa utápalo v tmách bludu, neviery a povier, čo spôsobilo hrozný mravný úpadok už v dobách pred narodením Krista. Ani filozofi sa nedokázali tomuto úpadku ubrániť, pohanstvo bolo morálne a duchovne vyčerpané. Židia si síce zachovali vieru v Boha a túžili po Mesiášovi, ale celý ich duchovný systém bol neblaho poznačený rozkladným vplyvom farizejov, bol prehnitý zvnútra a len naoko zachovával Božie zákony a ustanovenia. Židovstvo bolo sektársky rozdelené (saduceji, farizeji…).

Život a účinkovanie Nášho Pána Ježiša Krista

Božská prozreteľnosť pripravila všetko k príchodu Spasiteľa. K tomu bolo potrebné, aby všetky národy boli spojené jednotným žezlom, týmto žezlom bola Rímska ríša. Následne v plnosti času Boh vyslal svojho syna (Gal 4,4), ktorý bol kniežaťom pokoja. Za vlády rímskeho cisára Augusta sa z Márie Panny narodil Jednorodený syn Boží. O narodení Krista informovali anjeli pastierov a mudrcov ku Kristovi do Betlehemu priviedla hviezda.

Satanov posluhovač Herodes sa chystal Krista zabiť a tak Svätá rodina (Sv. Jozef, Panna Mária, Ježiš) utiekli z Jeruzalema do Egypta a do Svätej zeme sa vrátili až po Herodesovej smrti. Po návrate z Egypta sa usídlili v meste Nazaret, kde bol aj pán Ježiš vychovávaný. Keď mal Ježiš Kristus 12 rokov, udivoval jeruzalemských chrámových znalcov Písma svojimi vedomosťami.

Vo veku 30 rokov začal Kristus svoje vykupiteľské dielo. V Jordáne ho pokrstil Ján Krstiteľ a Boh Otec nazval Krista svojím synom. Kristus odišiel na púšť, 40 dní sa postil a premohol tri diablove pokušenia. Zvolil si svojich učeníkov, prechádzal Svätou zemou (Judea Galilea, Samária), vyučoval v synagógach, aj pod šírym nebom, aj v súkromných obydliach. Konal zázraky, vyslovoval proroctvá a udivoval svojím svätým životom všetok ľud. Svojich učeníkov učil, oboznamoval ich s mocou, ktorú im zverí a Šimona Petra nazval skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev.

Po troch rokoch účinkovania dokonal Kristus svoje vykupiteľské dielo svojou obeťou na kríži. Čo tomu predchádzalo, vie každý katolík, ktorý vníma svoju vieru vážne. Pri Poslednej večeri ustanovil Najsvätejšiu sviatosť oltárnu, trpel v Getsemanskej záhrade na úpätí Olivovej hory, kam Judáš priviedol katanov, aby ho zatkli a apoštol Peter ho zo strachu zradil. Nakoniec židovská veľrada odsúdila Krista za rúhanie na trest smrti a Pilát Pontský potvrdil rozsudok tejto rady.

Na základe židovského odsúdenia bol potom nevinný Kristus počas vlády cisára Tiberia na Kalvárii ukrižovaný a stal sa tak Baránkom, ktorý sňal hriechy sveta. Keď dokonal svoje dielo, poručil svojho ducha Bohu. Aj príroda trúchlila nad smrťou Krista, slnko sa zatmelo, zem sa otriasala, skaly pukali, hroby sa otvárali a chrámová opona sa roztrhla. To si už židovská rada uvedomila, že riadne „prestrelila“ a poškvrnila svoje ruky nielen krvou nevinného, ale na základe uvedených znamení sa im určite do hláv vkrádali myšlienky, či bol Kristus naozaj len obyčajným človekom. A pravdepodobne začali hútať aj nad svojimi nenávistnými rečami voči nevinnému Kristovi a najmä nad známym „Jeho krv na nás a naše deti“, o čom podrobne hovorí Evanjelium sv. Matúša (Mt 27,1–66). Zbožní katolíci si tieto udalosti pripomínajú vždy na Veľkonočné sviatky aj počas Pašií:

1 Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. 2 Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. 3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ 5 On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. 6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“ 7 Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. 9 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, 10 a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“ 11 Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 12 A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. 13 Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ 14 Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. 15 Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16 Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17 Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ 18 Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“20 Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21 Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ 22 Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ 23 On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“ 24 Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“ 25 A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26 Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

27 Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. 28 Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, 29 z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. 32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. 33 Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. 34 Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. 35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 36 Potom si posadali a strážili ho. 37 Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“ 38 Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40 a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“

41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42 „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43 Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: „Som Boží Syn.“ 44 Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. 45 Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46 Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ 48 Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ 50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53 Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

55 Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. 57 Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58 Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59 Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna 60 a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61 Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. 62 Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.“ 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych,“ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ 65 Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ 66 Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Takže zhrnieme: Telo Krista bolo sňaté z kríža, uložené do hrobu, ktorý židovskí ozbrojenci začali strážiť, aby ho Kristovi prívrženci neukradli a netvrdili, že vstal z mŕtvych. Náš Pán Ježiš Kristus však tretieho dňa vstal z mŕtvych, stal sa víťazom nad smrťou. Po svojom zmŕtvychvstaní sa 40 dní zjavoval apoštolom, učil ich ako usporiadať Cirkev, do čela ktorej postavil Šimona Petra, ktorého ustanovil hlavou apoštolov a veriacich. Pri svojom Vstúpení na Nebesia prisľúbil apoštolom Ducha Svätého, na nebesiach sedí po pravici Boha otca a odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)