Čerstvý kardinál Pablo David chce rehabilitovať Judáša, údajne činil pokánie a Mária Magdaléna vraj bojovala so sexistickými predsudkami apoštolov

5. decembra 2024   Krátke správy

Čerstvo nominovaný kardinál Pablo David, predseda Biskupskej konferencie Filipín, ktorý má dostať kardinálsky klobúk 7. decembra, sa zúčastnil 3. decembra vysviacky kubánskeho biskupa Eliasa L. Ayubana. Pri tejto príležitosti sa podelil s veriacimi o svoje neošúchané a originálne názory na niektoré základné témy z Nového zákona a katolíckej náuky.

Pri pohľade na jeho názory sa jeden musí pýtať, kto vlastne dnes ešte je a kto nie je katolíkom? Čo by sme vlastne ešte museli povedať, ohľadom katolíckej viery, samozrejme nie ohľadom klimatických zmien alebo LGBT, tam je to jasné, na to, aby sme boli považovaní za heretikov?

https://rorate-caeli.blogspot.com/2024/12/cardinal-elect-pablo-david-wants-to.html

Hneď z kraja kázne, zrejme na rozohriatie, prišlo trochu progresivistickej propagandy a Pablo David obvinil apoštolov (!), že mali sexistické predsudky:

„Mária Magdaléna a ostatné ženy museli bojovať so sexistickými postojmi týchto androcentrických patriarchálnych mužských učeníkov, ktorí neverili ich svedectvu len preto, že boli ženy.“

Potom nasleduje sofistikovaná rehabilitácia Judáša, ktorý bol údajne Kristom vyznamenaný podaním prvého kúska chleba:

„Hľa, ten, kto dostal prvý kúsok chleba, bol Judáš. Bol to Ježišov spôsob, ako premeniť jedlo zrady na jedlo odpustenia.“

Tento obraz má byť podľa kardinála zrejme potvrdením toho, že sväté prijímanie má dostať každý:

„Eucharistia nie je výlučným jedlom pre spravodlivých, ale telom zlomeným pre zlomených ľudí.“

Tieto dva motívy – rehabilitácia Judáša a sväté prijímanie pre každého, teda logicky aj nekajajúceho sa ťažkého hriešnika, sú evidentne častým predmetom jeho teologických úvah, pretože už v roku 2018 uverejnil esej s názvom Na obranu Judáša a opäť 31. marca 2021 mal kázeň počas Veľkého týždňa, kde zase hájil Judáša. Ich texty na blogu Rorate Caeli priniesol známy katolícky spisovateľ Peter Kwasniewski. V texte eseje sa píše:

„Niektorí ľudia zabúdajú, že Judáš bol osobne vybraný Ježišom ako jeden z dvanástich pilierov Cirkvi! Ak môžeme pripísať neomylnosť pápežovi, prečo nie Božiemu Synovi?“

Esej pokračuje udivujúcou pasážou:

„Keď evanjeliá hovoria – Satan vstúpil do Judáša –, sú v skutočnosti milosrdné. Znamenalo by to povedať, že Judáš v tej chvíli skutočne nebol sám sebou, že bol pod vplyvom zla, keď vykonal svoj čin zrady. V skutočnosti by sme nemali zabúdať, že pri prvej Eucharistii Ježiš lámal chlieb a prvé sústo dal Judášovi! Povedať, že to nebolo eucharistické, znamená tvrdiť, že Judáš bol mimo vykúpenia! Je to tiež popieranie moci Božieho milosrdenstva. Zabudli sme, že Eucharistia bola skutočne pre neho a pre potenciálnych Judášov, na ktorých sa môžeme všetci zmeniť?“

Niečo tu však nesedí. Podľa tvrdenia Pabla Davida to vyzerá tak, že Judáš nebol zodpovedný za svoje skutky. Znamená to, že aj ostatní, ktorí konajú zlo a sú pod vplyvom diabla, automaticky strácajú slobodnú vôľu a teda aj zodpovednosť za svoje skutky? A platí to aj pre Hitlera a Putlera, aby sme menovali dve persóny, ktoré zdá sa ležia progresívcom najviac na srdci? Z toho, čo David píše by vyplývalo, že ten, kto raz prijímal Božie Telo v stave milosti, a nebol vtedy aktuálne „mimo vykúpenia“, sa vlastným slobodným rozhodnutím nemôže „mimo vykúpenia“ dostať. A navyše to, žeby predpokladanie upadnutia zo stavu milosti do stavu zatratenia vlastnou vinou (čo je základnou náukou Cirkvi o slobodnej vôli), malo dokonca byť „popieranie moci Božieho milosrdenstva“!

Ohľadom prvého sústa Judášovi: nie je skôr Judáš predobrazom svätokrádežného prijímania, ktoré sa môže skončiť zatratením? Tak ako svätokrádežne prijímal Judáš, tak aj dnes bohužiaľ prijímajú tisíce, a to aj vďaka relativizovaniu katolíckej náuky ohľadom prijímania súčasným klérom.

Podľa Pabla Davida boli Judášovi hriechy odpustené:

„Presne v tej chvíli Ježiš prijal vyhliadku stať sa baránkom na novú Veľkú noc, ktorého krvou budú odpustené hriechy – vrátane Judáša.“

V kázni z roku 2021, na príklade Judáša dospieva Pablo David k názoru, dnes tak populárnemu medzi mnohými prelátmi, že Boh odpustí všetkým:

„Pavol dokonca zachádza až tak ďaleko, že vyhlasuje, že nás nikdy nič nemôže odlúčiť od Božej lásky kvôli Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi! S dôverou vyhlasuje, že ani Otec, ani Syn nás nikdy neobvinia, pretože Božou túžbou je práve nás spasiť.“

Druhú vetu však vyhlasuje len Pablo David, ako svoju svojskú interpretáciu prvej vety od svätého Pavla, nie svätý Pavol. (!)

Ohľadom Judášovej samovraždy operuje pokrokovo aj stratou príčetnosti a Judášovými depresiami:

„To je to, z čoho zvyčajne obviňujeme Judáša – že na rozdiel od Petra úplne stratil dôveru v Pánovu schopnosť odpúšťať. Skúste to však povedať ľuďom, ktorí sú v stave depresie alebo v zlom stave duševného zdravia.“

Na koniec prichádza, v duchu tej najčistejšej manipulácie, kladenie Judáša na rovnakú úroveň ako svätého Petra. Udavačstvo s cieľom škodiť sa kladie na rovnakú úroveň ako osobný strach pred potenciálnym zabitím a David hovorí o rovnakom „pokání“:

„V oboch prípadoch zradca činí pokánie. V prípade Judáša sa pokánie samozrejme tragicky končí samovraždou. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, keby bol Judáš ukrižovaný vedľa Ježiša, pravdepodobne by sa stal kajúcim zlodejom, ktorému je odpustené. Žiaľ, evanjeliá o jeho odpustení mlčia.“

Nevadí, nech mlčia. My máme pokrokových pastierov, ktorí ich doplnia a vylepšia…

BM

Zdroj: Rorate Caeli, titulný ilustračný, obrázok – youtube.com

PDF (formát pre tlač)