Zhorel jeden z najstarších francúzskych kartuziánskych kláštorov Le Mont-Dieu

5. novembra 2025   Krátke správy

Jeden z najstarších kartuziánskych kláštorov vo Francúzsku úplne zhorel a hrozí mu zrútenie.

Ako informovali francúzske médiá, požiar, ktorý vypukol v nedeľu 2. novembra, zničil hlavnú budovu bývalého kláštora v Le Mont-Dieu vo francúzskych Ardenách. Kláštor bol zasvätený Panne Márie Ardenskej.

Okoloidúci si všimli dym vychádzajúci z budovy a zalarmovali požiarnikov. Požiar sa podarilo uhasiť až po niekoľkých hodinách. Zatiaľ nie je známe, čo bolo jeho príčinou. Kláštor, založený v 12. stor., sa nachádza na opustenom mieste, uprostred hustého lesa. Bol znovu postavený v 17. stor., avšak počas Francúzskej revolúcie boli mnísi prinútení opustiť ho. Nezachovali sa tam žiadne umelecké diela, ani cenné vybavenie.

Od roku 1946 je kláštor pamiatkovo chránený objekt. Kláštor založili v roku 1131 Odon de Saint‑Rémi (opát v Reims) a biskup Renaud de Martigny. Nachádzal sa v pomerne odľahlej a lesnatej oblasti, čo bolo v súlade s duchom kartuziánskeho života – odlúčenosť, kontemplácia a ticho.

Rád kartuziánov, najprísnejší rád v katolíckej Cirkvi, má na celom svete len približne dvadsať obývaných kláštorov. Kartuziáni žijú v úplnej samote a považujú sa za „mŕtvych pre (tento) svet“, aby sa mohli celkom zasvätiť Bohu v modlitbe. Ich každodenný rytmus je presne stanovený a prebieha väčšinou v tichu. Počas Francúzskej revolúcie boli mnísi vyhnaní, majetok kláštora bol skonfiškovaný, budovy využité na iné účely (napr. väzenie, továrne) a postupne chátrali.

Kartuziáni boli v dejinách známi aj svojou mariánskou úctou, ktorú mali neobyčajne hlbokú. Nebola hudobne hlučná ako u františkánov, alebo liturgicky slávnostná ako u jezuitov, mala tichú a kontemplatívnu podobu.

Ďalší zo zakladateľov rádu, sv. Bruno z Kolína († 1101), neustanovil pre kartuziánov žiadne osobitné „mariánske pravidlá“, prítomnosť Panny Márie je však v kartuziánskych kláštoroch cítiť všade. Žijú v samote, tichu a modlitbe, a práve Mária je pre nich vzorom ticha, ktoré prijíma Slovo: „Dum tacebat Maria, Verbum caro factum est“ – „Kým Mária mlčala, Slovo sa stalo telom“. Ich život je napodobnením tejto mlčanlivej poslušnosti. Preto sa Panna Mária považuje za prvú kartuziánku ducha, tú, ktorá kontemplovala Boha v tichu srdca.

Každý kartuzián má vo svojej cele obraz Panny Márie, často nie okázalý, ale prostý, starý, niekedy maľovaný rukou brata. Ich deň sa začína a končí modlitbou k Panne Márii: Salve Regina, Ave Maria alebo Sub tuum praesidium. Po kompletóriu (večernej modlitbe) sa vo všetkých kartúzach spieva Salve Regina v úplnej tme, len s lampou pred sochou Matky Božej. Tento rituál je starobylý a u kartuziánov má takmer mystický charakter, „Salutatio Mariae in nocte silentii“.

Každá kartúza nesie mariánske znamenie: La Grande Chartreuse (materský kláštor) má starobylý titul „Dominae nostrae“ (Panne Márii zasvätený). Mnohé kartúzy, napr. Mont-Dieu, Portes, Miraflores, Scala Dei, majú (resp. mali) vo svojom oficiálnom názve mariánsky prvok: „Notre-Dame“, „Santa Maria“, „Nuestra Señora“. Rád ako celok sa považuje za dielo Máriinho príhovoru. Legenda hovorí, že sv. Bruno dostal inšpiráciu k založeniu rehole v predvečer sviatku Narodenia Panny Márie (8. septembra 1084).

Nádherná je aj mariánska teológia kartuziánov. V teologickom zmysle Máriu videli ako: Speculum sine macula – zrkadlo bez poškvrny, ktoré najdokonalejšie odráža Boha. Silentium Dei visibile – viditeľné ticho Boha, kde Slovo nachádza pokoj. Via ad Verbum – cesta k Slovu, ktorou kontemplatívny človek vchádza do Božieho tajomstva. Ich mariánska úcta teda nie je len pobožnosť, ale mystický princíp života: ako Panna Mária nosila Krista v lone, tak kartuzián nosí Krista v srdci – v tichu, v samote, v obeti.

Kartuziánsky breviár má osobitnú mariánsku prítomnosť: každý deň sa končí antifónou k Márii. Sobota je vždy venovaná Panne Márii (ako v celej Cirkvi, no u kartuziánov zvlášť dôsledne). Mnohé ich ručné rukopisy obsahujú krásne mariánske modlitby vlastného pôvodu, najmä z 12. – 14. stor., s kontemplatívnym jazykom.

Barokoví teológovia (napr. kartuziánsky prior Dom Le Masson, † 1703) nazývali Máriu „Kráľovnou samoty“: „Tak ako pustovník utieka od sveta, tak Mária utiekla od hriechu; tak ako kartuzián mlčí, tak Mária uchováva Slovo; tak ako sa kartuzián zriekol vonkajšieho hluku, tak ona sa zriekla vnútorného odporu.“ V tomto duchu bola mariánska úcta kartuziánov čistá a bez sentimentalizmu.

Mariánska úcta kartuziánov to je ticho, čistota, materinská prítomnosť v samote. Nie teologická rozprava, ale životný vzťah. Nie „pobožnosť“, ale spôsob bytia pred Bohom.

Branislav Krasnovský

Zdroj: PCh24.pl, KAI, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com, ďalšie obrázky – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)