Všeobjímajúca láska medzi sodomitmi ako predjedlo októbrovej synody?

21. septembra 2023   Krátke správy

Mám veľmi rád internetový portál Busola Quotidiana, kde k mojim obľúbeným autorom patrí Riccardo Cascioli. Ten v príspevku „E anche l’arcivescovo di Milano si iscrive alla lobby gay“ venoval pozornosť vývoju ponímania homosexuálnej identity vo svetle pripravovaných synodálnych dní, pričom upriamuje pozornosť čitateľa na arcibiskupa z Milána, ktorý sa už otvorene pridáva k talianskej pseudokatolíckej gay loby. Na nasledujúcich riadkoch som si dovolil voľne sa inšpirovať jeho článkom.

V nových pastoračných indikáciách pre milánsku diecézu Monsignor Mario Delpini v kapitole venovanej modernej teologickej výchove definuje homosexuálnu príťažlivosť ako „skutočnú lásku“ a prirovnáva ju k láske medzi ľuďmi rôzneho pohlavia. Je to evidentne len pripravované predjedlo októbrovej synody.

Milánsky arcibiskup Mario Delpini sa nestráca v sémantických jemnostiach vyjadrení týkajúcich sa sexuálnej identity – podľa neho má príťažlivosť „rôzne nuansy“, „či už vo vzťahu k ľuďom rôzneho pohlavia alebo rovnakého pohlavia“. Najdôležitejšie podľa Delpiniho je predsa „sprevádzať a tlmočiť zážitok lásky“. Tieto slová sa nachádzajú v poslednom pastierskom liste „Žime život prijatý“ (pastoračný návrh na rok 2023–2024, druhá kapitola, venovaná emocionálnej výchove).

Skrátka, Milánska arcidiecéza plne prijíma líniu naznačenú homosexuálnou loby, ktorú teraz prevzalo vedenie katolíckej Cirkvi, a milánsky arcibiskup tak pridáva svoju tehlu k stavbe, ktorá sa bude ďalej stavať na Synode (Synoda sa začne 4. októbra vo Vatikáne), pretože jedným z hlavných cieľov Synody bude normalizácia homosexuality a Miláno – mesto módy, sa automaticky dostáva do popredia. V skutočnosti nejde o to, ako sa pokrytecky hovorí, privítať ľudí s homosexuálnymi sklonmi, čo by určite nebolo nové (stačí si prečítať katechizmus, kde sa jasne hovorí, že treba nenávidieť hriech a nie hriešnika, ktorému treba pomáhať a za ktorého sa treba modliť), ale o legitimizáciu homosexuálnych aktov. Prvým krokom na tejto ceste je úvaha o príťažlivosti voči ľuďom rovnakého pohlavia.

Teologická fakulta v Miláne je jedným z hlavných think-tankov novej pseudokatolíckej gay morálky. V popredí tohto projektu stojí don Aristid Fumagalli, profesor morálnej teológie, ktorý už v roku 2008, počas pontifikátu Benedikta XVI., napriek zákazu pápeža, presadzoval spolu s liberálnymi jezuitmi z Aggiornamenti Sociali nový súhrn pseudokatolíckej gay ideológie s cieľom upraviť existujúcu doktrínu Cirkvi o homosexualite. A je to sám Fumagalli, ktorý už v prezentácii svojho kurzu „Homosexuálna láska a kresťanská viera“ pre akademický rok 2019/2020 definuje učenie Magistéria ako „neadekvátne“ v otázke pochopenia homosexuality.

Už v októbrovom čísle z roku 2022 venoval týždenník Ambroziánskej diecézy Il Segno svoju obálku téme „tabu homosexuality“, na ktorej je spomenutý Don Fumagalli spolu s ďalšími známymi autormi z pseuokatolíckeho-gay panteónu, aby potvrdili, že homosexualita je „prirodzenou záležitosťou a vyjadrením kresťanskej lásky“. Dúhová aróma, presadzovaná pseudokatolíckou gay komunitou, ktorú dnes dýchame v Cirkvi, má podľa mnohých horší dopad na ľudskú psychiku ako ópium v drogovom brlohu.

A v tomto nevábnom dúhovom opare teraz prichádza aj Monsignor Delpini, možno trochu váhavo, so svojím pastierskym listom. Na začiatku predmetnej kapitoly si totiž Delpini nesmelo pripomína dôležitosť „prijatia svojho tela ako daru od Boha“, potom letmo venuje pozornosť „vzťahu medzi mužom a ženou“ a následne vkladá do textu nové heslo: „Sprevádzanie“.

Koho a kam sprevádzať? Tu Monsignor Delpini zamotáva a vytvára novú terminológiu, pričom konštatuje, že „nejde o ľahkú záležitosť“. Každý musí objaviť „svoje povolanie lásky“, ale táto, ním spomínaná láska, je taký vágny pojem, že doňho môže bezradný katolík vložiť čokoľvek.

A všetci veriaci musia počúvať, zapájať sa do dialógu lásky, ale nikdy nesmú svojvoľne definovať, čo je dobré a čo zlé, čo je pravá láska a čo je hriech a lož. Vlastne sa tak nikdy a nikomu nesmie „dovoliť, aby si myslel, že sa niečo v synodálnej sfére robí zle, alebo že ide o omyl“. Aký to rozdiel vo vyjadrovaní Delpiniho v porovnaní s Kristovými slovami z Evanjelia podľa Matúša: Ale vaša reč nech je „áno – áno“, „nie – nie“. Čo je navyše, pochádza od Zlého. (Mt 5,37)

Svoje pseudokatolícke gay úvahy potom Monsignor Delpini rozvíja takto: „Mimoriadne jemná starostlivosť musí byť venovaná sprevádzaniu a interpretácii zážitku lásky a rôznych odtieňov príťažlivosti, a to tak voči ľuďom rovnakého pohlavia, ako aj voči ľuďom rôznych pohlaví. Unáhlená nálepka „homosexuál“, „heterosexuál“ umŕtvuje vzťahovú dynamiku a má tendenciu ju redukovať na „sexuálnu praktiku“. (S takýmito úvahami nech Monsignor Delpini obšťastňuje najagilnejších duchovných guruov LGBTQ+ komunity, pre ktorých už aj slová homosexuál a heterosexuál patria do nudného sexuálneho praveku, fantázii sa dnes už medze nekladú…)

Podľa Monsignora Delpiniho je „kresťanská komunita povolaná k dôkladnej úvahe o homosexualite“, čo v preklade z klerikálneho dialektu znamená, že je potrebné „katolícku populáciu synodálne správne vzdelávať, pričom katolícka populácia má pozitívne vnímať všetky pokyny a rady zhora“.

Progresívni a liberálni biskupi, protežujúci synodalitu evidentne neponechávajú veľa priestoru pre termíny, ako „Božia Pravda“, „Boží plán s človekom“ v intenciách „ako muža a ženu ich stvoril“. V mysliach liberálov a progresívcov dozrelo čudné a nesprávne rozhodnutie „učenie odchádzajúcej Cirkvi uložiť do krabice a odniesť do pivnice“ a nechať priestor len pre dynamický rozvoj modernej Cirkvi, v ktorej „dnes znamená už zajtra“.

Ide o to, že to, čo sa prezentuje liberálmi a modernistami ako záujem o človeka, pohľadu lásky voči jednotlivým ľuďom s ich potrebami, je len dymovou clonou na zakrytie skutočného ideologického cieľa, ktorý sa v plnej kráse odkryje na októbrovej Synode o synodalite.

BK

Zdroj: Busola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons, koláž Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)