V Rakúsku dokráčali po ceste pokroku najďalej: „Môžeme mať za pápežku aj ženu“ tvrdí benediktínsky mních

14. mája 2025   Krátke správy

O tom, že Rakúsko predbehlo na ceste cirkevného pokroku ostatné štáty o niekoľko svetelných rokov, svedčí najnovšia správa oficiálneho (!) cirkevného portálu Kathpress, referujúca o panelovej diskusii s názvom „Prečo veriť“, ktorá sa uskutočnila vo Viedni.

https://www.kathpress.at/goto/meldung/2476979/steindl-rast-eine-frau-als-papst-warum-nicht

V celovečernom rozhovore s morálnym teológom a lekárom Matthiasom Beckom definoval podľa Kathpress americký benediktín rakúskeho pôvodu, David Steindl-Rast „skutočné jadro kresťanského posolstva“.

Slovo „Boh“ používa Steindl-Rast podľa Kathpress „opatrne“, pretože je často nesprávne chápané. Chápe ho ako „veľké tajomstvo, s ktorým sa stretávame v každej ľudskej bytosti a ktoré presahuje jednotlivca, pretože je všeobjímajúce“.

Kathpress ďalej uvádza:

„Benediktínsky mních David Steindl-Rast nemá žiadne výhrady voči úplnej rovnosti pohlaví v Cirkvi. Aspoň z európskeho pohľadu by sa dalo povedať: „Ženy sú si v každom ohľade rovné s mužmi. Môžeme mať aj ženu za pápežku – nevidím absolútne žiadny dôvod, prečo nie,“ povedal 98-ročný rehoľník v pondelok večer počas panelovej diskusie vo viedenskej farnosti sv. Margaréty. Takéto uvažovanie je len otázkou zdravého rozumu – hoci implementácia v súčasnosti nie je možná. „Ostatné časti sveta ešte nie sú tak ďaleko, ale nachádzame sa v období prechodu z jedného stavu vedomia do druhého,“ hovorí Steindl-Rast.“

Tento nestor amerických, ale zaiste aj rakúskych benediktínov sa podelil s divákmi aj o ďalšie múdrosti:

„Božie kráľovstvo hlásané Ježišom Kristom bolo už chápané ako kontrast k mocenskej pyramíde Rímskej ríše, pokračoval rehoľník. Násiliu okupačnej moci zameranému na udržanie si pozície čelil nenásilím a na rivalitu a chamtivosť reagoval solidaritou, vzájomnou podporou a zdieľaním – úplne v súlade s „ideálmi komunistického postoja“, ako poznamenal Steindl-Rast. Samotná skutočnosť jeho popravy na kríži naznačuje, že Rimania vnímali toto učenie ako podkopávanie ich moci a považovali ho za „revolucionára“.

O tomto pokrokovom benediktínovi sa môžeme dozvedieť na Wikipédii nasledovné skutočnosti:

„Emigroval s rodinou do Spojených štátov a v roku 1953 sa stal benediktínskym mníchom v kláštore Mount Saviour v Pine City v štáte New York, novozaloženej benediktínskej komunite. S povolením svojho opáta Damasusa Winzena bol v roku 1966 oficiálne poverený viesť budhisticko-kresťanský dialóg a začal študovať zen u majstrov Haku’una Jasutaniho, Soena Nakagawu, Šunrju Suzukiho a Eida Tai Šimana.“

„V roku 1968 spolu so židovskými, budhistickými, hinduistickými a sufíjskymi učiteľmi založil Centrum pre duchovné štúdie a od 70. rokov 20. storočia je členom Lindisfarnskej asociácie kultúrneho historika Williama Irwina Thompsona. Za svoje úspechy v budovaní dialógu medzi náboženskými tradíciami získal cenu Martina Bubera.“

Branislav Michalka

Zdroj: Kathpress, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)