V Európe rastie počet domácich zvierat ako náhrada detí. Kedysi katolícke Taliansko je jedným z najviac „pro-animal“

10. apríla 2026   Aktuality

Natalita v Európe sa prepadáva do katastrofálnych čísel a každý sa utešuje ako vie. Český novinár napríklad hľadá „pozitívne stránky“ tohto trendu a utešuje sa, že v Nigérii sa naopak rodia deti v úctyhodnom počte: https://www.lidovky.cz/nazory/porodnost-dite-byt-duchod-migrace-klima-demografie.A260408_143518_ln_nazory_lval a iní si ako náhradu za nepríjemne náročné deti zakúpia domáce zvieratko, ktoré má pre moderného euroobčana tú výhodu, že sa ho môže zbaviť nielen pred jeho príchodom na svet rovnako ako dieťaťa, ale aj po. Keď už to zvieratko človeka omrzí…

Kedysi katolícke Taliansko hrá v obstarávaní si náhradných domácich miláčikov a kvázi potomkov prvú európsku ligu. Najnovšie štatistiky o domácich zvieratách konštatujú, že počet zvierat v talianskych domácnostiach rastie a prevyšuje počet ľudí. Tento nárast nie je príčinou poklesu pôrodnosti, ale naopak jeho dôsledkom, pričom psy a mačky sú vnímané ako emocionálne náhrady za deti. Vedecké údaje potvrdzuje aj všeobecné pozorovanie: na verejnosti vidno čoraz menej detí a čoraz menej tehotných žien. Tento dojem sprevádza aj opačný efekt: vonku vidno čoraz viac psov. Do akej miery má toto vnímanie oporu vo vedeckých dátach?

Najnovšia správa o domácich zvieratách v Taliansku vypracovaná v roku 2025 Národnou asociáciou podnikov pre výživu a starostlivosť o spoločenské zvieratá objednaná spoločnosťou pôsobiacou na medzinárodnom veľtrhu produktov a vybavenia pre domáce zvieratá potvrdzuje rozšírený názor – počet psov, mačiek a iných domácich zvierat v domácnostiach enormne rastie.

V roku 2024 bolo domácich zvierat vrátane vtákov, rýb, plazov atď. 65 miliónov. V tom istom roku mala talianska populácia 59 miliónov obyvateľov. Inými slovami, v Taliansku je viac domácich zvierat než ľudí. Konkrétne psov je 9 miliónov a mačiek 11,9 milióna. Ryby sú na prvom mieste: viac než 28 miliónov. Podľa správy Changes-Unipol s názvom Taliani a domáce zvieratá malo v roku 2024 domáce zviera 57 % Talianov.

S využitím údajov Istat teraz porovnajme populáciu detí a mladých vo veku 0 až 14 rokov s populáciou psov a mačiek v rokoch 2014 až 2024. V roku 2014 bolo 8,4 milióna detí. Po desiatich rokoch ich počet klesol na 7,2 milióna. Naopak, populácia štvornohých „priateľov“ rastie: psov bolo v roku 2014 sedem miliónov a v roku 2024 už deväť miliónov; mačiek bolo 7,5 milióna a po desiatich rokoch ich je 11,9 milióna. Kým v roku 2014 bolo viac detí než psov či mačiek, v roku 2024 sa tento pomer obrátil. Potvrdzuje to aj ďalší údaj: predajne pre zvieratá Arcaplanet sú dnes v Taliansku zastúpené viac než v trojnásobne väčšom počte oproti predajniam pre kojencov Prénatal. Stručne povedané: viac búd a menej kolísok.

Tento trend „viac psov, menej detí“ by nás mohol viesť k záveru, že domáci miláčikovia vytlačili túžbu po deťoch. Nie je to však tak. V skutočnosti sa zvieratá stali „len“ ich náhradami. Jedno potvrdenie prináša už spomínaná správa Changes-Unipol: 79 % opýtaných považuje domáce zviera za plnohodnotného člena rodiny. Len 18 % odpovedá: „Nie je úplne ako člen rodiny“. Na otázku „Myslíte si osobne, že domáce zviera môže nahradiť dieťa?“ odpovedalo kladne 28 %, zatiaľ čo 63 % túto možnosť ešte stále odmieta. Avšak ide o staršie generácie, čiže také, ktoré ešte dieťa pravdepodobne majú, pričom mladšie generácie, ako uvádza anketa, sú viac naklonené stotožňovať domáce zviera s dieťaťom.

Ako tieto údaje interpretovať? Len málokto tvrdí, že pes alebo mačka má rovnakú hodnotu ako dieťa, no väčšina priznáva, že ide o výbornú náhradu, aj keď zároveň verejne uznáva, že pes sa nemôže rovnať človeku. Napriek tomu väčšina označuje zviera za člena rodiny. Zároveň by však bolo chybou tvrdiť, že pokles pôrodnosti je spôsobený tým, že Taliani uprednostňujú psa pred dieťaťom. Pes a mačka sú skôr povolaní zaplniť, nakoľko je to možné, citovú prázdnotu spôsobenú absenciou dieťaťa. Sú to emocionálne náhrady. Nárast počtu domácich zvierat teda nie je príčinou poklesu pôrodnosti, ale jeho dôsledkom. Príčiny sú inde. Pravdepodobne práve preto sa klesajúca krivka pôrodnosti sprevádza rastúcou krivkou počtu domácich zvierat. Čím menej detí, tým viac citových prázdnot, ktoré sa zapĺňajú psom alebo mačkou. A to platí aj pre rodiny, ktoré už jedno dieťa majú.

Rastie populácia „chlpatých priateľov“ a rastie aj náklonnosť k nim. Svedčí o tom aj predaj bizarných produktov pre psov: značkové kabátiky, pršiplášte, ponožky a topánky, vyhrievané lôžka alebo búdy, kočíky pre zdravých psov, hračky a podobne. K tomu treba pripočítať širokú ponuku krmív napodobňujúcich ľudskú stravu. To všetko je jasným znakom „poľudšťovania“ psa, ktorý je označovaný ako „člen rodiny“. Človek si však pri tom kladie darwinovskú otázku, ako mohol pekinský pinč prežiť tisícročia bez topánok a kabátikov. Zvrátená čínska spoločnosť, ktorá neposkytla pekinským pinčom vhodné oblečenie…

Rozmach produktov pre domácich miláčikov ide ruka v ruke s rastúcimi výdavkami na ich blahobyt: pred desiatimi rokmi takmer polovica majiteľov míňala približne 30 eur mesačne. Dnes väčšina míňa až do 100 eur mesačne. Aj tieto údaje podporujú hypotézu, že pri absencii detí sa cit presúva na zvieratá. Ide aj o lacnejší cit: podľa Federconsumatori stojí šteňa v prvom roku 1 800 až 2 600 eur, zatiaľ čo „ľudské mláďa“ 7 až 17-tisíc eur. Tento nepomer sa s vekom ešte zvyšuje. Pri celkovom počte 65 miliónov domácich zvierat dosiahol obrat trhu s krmivom pre zvieratá v roku 2024 hodnotu 3 miliardy 125 miliónov eur, zatiaľ čo trh pre novorodencov – pri oveľa menšej populácii – dosiahol len 1 miliardu 311 miliónov eur. Inými slovami, po zohľadnení rozdielov, míňame na kŕmenie zvierat takmer trojnásobok toho, čo na kŕmenie detí – práve preto, že detí je málo.

Všetky tieto údaje vedú k záveru, že domáce zvieratá sú náhradami za dieťa, ktoré človek odmieta, pretože je náročnejšie ako domáci miláčik, ktorý vrtí chvostíkom a keď vyrastie, nebude tak bezpodmienečne prítulné ako domáci štvornohí miláčikovia, ktorí – treba to povedať, hoci je to nepríjemné – sú síce prítulní, ale nie zo slobodnej vôle, ale preto, že ich tak k tomu predurčil Boh.

Pri pohľade na prázdne miesto v domovoch takýchto ľudí, na ktorom niet krucifixu, možno pokojne povedať: hľa, človek, ktorý sa bojí plodnosti, ale nehanbí sa za prepych citov lacno rozliatych na tvory, čo mu nikdy neodporujú. Lebo dieťa je kríž – vyžaduje obetu, čas, disciplínu a lásku, ktorá bolí. Pes je útecha – poslušná, nenáročná, bez nároku na pravdu.

A tak si moderný človek, aby unikol zodpovednosti, vytvára svoj vlastný malý citový svet bez zodpovednosti: miesto kolísky uprednostňuje psiu búdu, miesto otcovstva pohodlie, miesto budúcnosti sentimentálny cit.

Ale keď raz zistí, že ten jeho domáci raj je tichý a prázdny, nebude to preto, že by mu chýbal pes – ale preto, že sa zriekol človeka.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lanuovabq.it, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Freerange Stock

PDF (formát pre tlač)