Taliansky arcibiskup navrhuje, aby ženy „spolupredsedali“ pri svätých omšiach spolu s kňazom

13. júla 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Liturgia

Vyhlásenia arcibiskupa-opáta z Modeny-Nonantoly, ktorý je zároveň biskupom z Carpi, Mons. Eria Castellucciho, otvorili novú kontroverziu o liturgii a služobnom kňazstve.

V rozhovore poskytnutom portálu Notizie Carpi prelát načrtol možnosť akéhosi ženského „spolupredsedníctva“ s kňazom pri Eucharistii, čo je bizarná formulácia, neznáma liturgickej tradícii Cirkvi, ako aj kánonickému právu či nemennému Magistériu.

„Kým ženy nebudú môcť pristúpiť k vysvätenému úradu, a teda ani k diakonátu, bolo by možné predstaviť si spoločné predsedanie Eucharistii: žena by predsedala liturgii slova a kňaz by predsedal eucharistickej liturgii. Bolo by to proroctvom spolupredsedníctva,“ vyhlásil Castellucci.

Tento návrh zavádza pojem, ktorý však v katolíckej liturgickej náuke neexistuje. Cirkev nikdy neuvažovala o nejakom „spolupredsedníctve“ pri svätej omši. Eucharistia tvorí jediný úkon bohoslužby, ktorú koná (v „synodálčine“ – predsedá) kňaz alebo biskup konajúci in persona Christi.

Návrh cudzí disciplíne Cirkvi

Hoci laickí veriaci (muži aj ženy) môžu počas slávenia vykonávať rozličné služby, ako napríklad čítania, viesť spev alebo zastávať iné ustanovené liturgické služby, predsedanie svätej omši patrí výlučne vysvätenému služobníkovi.

Terminológia použitá Castelluccim preto presahuje jednoduché rozšírenie účasti laikov. Keď hovorí o „spolupredsedníctve“, zavádza kategóriu, ktorá neexistuje ani v liturgických knihách, ani v Kódexe kánonického práva a ktorá sa priamo dotýka katolíckeho chápania služobného kňazstva i samotnej podstaty Eucharistie.

Diskusia, ktorú už Magistérium uzavrelo

Vyhlásenia arcibiskupa prichádzajú v čase, keď niektoré cirkevné kruhy naďalej požadujú rozšírenie úlohy žien v Cirkvi aj na vysvätené služby. Magistérium však v tejto otázke stanovilo jasné hranice.

V apoštolskom liste Ordinatio sacerdotalis svätý Ján Pavol II. vyhlásil, že „Cirkev nemá nijakú právomoc udeľovať ženám kňazskú vysviacku“. Rovnako ani rozličné komisie vytvorené počas posledných pontifikátov na skúmanie prípadného ženského diakonátu neviedli k nijakej zmene cirkevnej disciplíny.

V tomto kontexte návrh na „spolupredsedníctvo“ svätej omše vyvoláva doktrinálne otázky, ktoré presahujú rámec obyčajnej pastoračnej iniciatívy, pretože sa dotýkajú podstatných prvkov eucharistického slávenia, definovaných stáročnou a stálo zachovávanou tradíciou Cirkvi.

V očakávaní objasnenia

Doteraz sa ani Dikastérium pre náuku viery, ani Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí k vyhláseniam Castellucciho nevyjadrili.

Medzitým iniciatíva talianskeho arcibiskupa opäť poukazuje na napätie medzi určitými pastoračnými návrhmi presadzovanými v niektorých cirkevných prostrediach a liturgickou i sviatostnou náukou, ktorú Cirkev nepretržite zachováva.

Nechajme sa prekvapiť, či Svätá stolica uzná za vhodné verejne objasniť návrh, ktorý svojou formuláciou nemá v liturgickej tradícii nijaký precedens.

Pohľad katolíckej tradície

Keď v Cirkvi začnú vznikať nové pojmy, ktoré nepozná ani Sväté Písmo, ani cirkevní otcovia, ani liturgické knihy, ani Kódex kánonického práva, veriaci by mali spozornieť. Výraz „spolupredsedníctvo svätej omše“ nepochádza z katolíckej tradície, ale z jazyka moderných komisií, pracovných skupín a synodálnych experimentov.

Eucharistia však nie je laboratóriom na skúšanie nových modelov riadenia ani priestorom na presadzovanie ideologických predstáv o rovnosti funkcií. Je sprítomnením Kristovej obety na Kalvárii, kde existuje jediný Veľkňaz, Ježiš Kristus, a služobný kňaz koná v jeho osobe (in persona Christi).

Katolícka tradícia vždy učila, že liturgia nie je vlastníctvom biskupov, liturgických odborníkov ani teologických komisií. Je pokladom celej Cirkvi, ktorý každá generácia prijíma a odovzdáva ďalej, nie pretvára podľa ducha doby.

Ak dnes niekto navrhuje „spolupredsedníctvo“ omše, zajtra môže iný hovoriť o „spolusvätení“, „spolukonsekrácii“ alebo ďalších novotvaroch, ktoré budú mať jediný cieľ – postupne zmeniť katolícke chápanie kňazstva bez toho, aby sa otvorene priznalo, že ide o rozchod s dvetisícročnou tradíciou Cirkvi.

Dejiny ukazujú, že veľké omyly sa často nezačínali otvorenou revolúciou, ale nenápadnou zmenou slovníka. Je príznačné, že zatiaľ čo veriaci oddaní tradičnej liturgii bývajú neraz prísne napomínaní za zachovávanie stáročných obradov, podobné návrhy, ktoré nemajú oporu ani v Magistériu, ani v liturgických knihách, často zostávajú bez okamžitej reakcie cirkevnej autority.

Takýto rozdielny meter prirodzene vyvoláva otázky medzi veriacimi. Cirkev nepotrebuje nové experimenty s Eucharistiou, ale návrat k úcte, poslušnosti a pokore pred tajomstvom Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Kristus totiž nezveril apoštolom úlohu vytvárať nové modely svätej omše, ale verne sláviť a odovzdávať to, čo sami prijali od Neho.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)