Sviatok Všetkých Svätých: „Chváľte Pána v Jeho Svätých“ – Ako ho správne sláviť a čím najviac potešiť Svätých, aj Boha

1. novembra 2025   Cirkev

Sviatok Všetkých Svätých, ktorý dnes slávime, má pôvod v siedmom storočí. V Ríme sa totiž nachádzal pohanský chrám Panteón, ktorý slúžil k úcte všetkých pohanských bohov. Po zániku pohanstva i tento chrám prešiel do kresťanských rúk a pápež Bonifác IV. ho posvätil k úcte Preblahoslavenej Panny Márie a Všetkých Svätých, a dal tiež do neho preniesť veľké množstvo ostatkov Svätých mučeníkov. To sa stalo roku 607. Od tej doby sa v Ríme každoročne slávil sviatok Všetkých Svätých. Z Ríma sa rozšíril tento sviatok najprv vo Francúzsku a postupne v celej Cirkvi. Pápež Sixtus IV. ho roku 1480. povýšil na sviatok I. triedy i s oktávou.

Cirkev ho svätí každoročne dňa 1. novembra, teda ku koncu cirkevného roka, aby i tým poukázala na to, že cirkevný rok má cieľ priviesť nás ku svätosti, a že aj my raz s Kristom a jeho Svätými v Nebi budeme kraľovať, ak si uchováme tie milosti, ktoré nám ona po celý rok poskytuje.

Povedzme si teda o tom, prečo ustanovila Cirkev svätá sviatok Všetkých Svätých:

1. Preto, aby sme mali príležitosť uctiť všetkých Svätých tak, ako im to prináleží.

2. Aby naše prosby spoločným vzývaním Svätých boli ešte istejšie vypočuté.

3. Aby sme ich tým horlivejšie nasledovali.

I. Uctiť všetkých Svätých tak, ako im to prináleží

V dnešnej epištole je reč o veľkom počte vyvolených. Sv. Ján mal videnie, v ktorom mu boli títo Svätí ukázaní. Predovšetkým videl z každého pokolenia synov Jakubových –, ktorých bolo dvanásť – 144-tisíc vyvolených. Tento určitý počet sa nemusí chápať doslovne, ale znamená veľký počet. Znamená to toľko, že z dvanástich pokolení Jakuba až po koniec sveta bude veľmi mnoho vyvolených v Nebi, tých ktorí sa obrátia a budú spasení.

Potom videl sv. Ján ďalšie množstvo Svätých zo všetkých národov, pokolení a jazykov. Medzi týmito sú obrátení pohania, čo od počiatku kresťanstva až do konca sveta prijali kresťanskú vieru a prídu do Neba. Počet týchto je toľký, že ich nik spočítať nemôže. Pozrime len na počet mučeníkov, ktorí v prvých troch storočiach podstúpili mučenícku smrť. Podľa historických záznamov sa ich uvádza až 9 miliónov.

A čo potom ešte Svätí vyznávači a panny. Zo stavu kňazského: pápeži, biskupi a kňazi: potom mnísi a pustovníci? Isteže, počet týchto je ešte väčší než mučeníkov. Naša katolícka Cirkev stojí už takmer dvetisíc rokov. Kdeže sú a koľkí môžu byť Svätí z tých 20 storočí, keď len prvé tri storočia ich majú milióny! Veľký, nespočetný je už teraz zástup vyvolených Božích!

A hľaďte! Každému Svätému prislúcha úcta. Kto by nectil tých, ktorí toľko dobra na svete vykonali, toľko vytrpeli, toľko dobra človečenstvu preukázali! Kto by si ich nectil, keď sú teraz priateľmi Božími a spolu sedia s Ním za stolom, ktorí majú v Nebi hodnosti, ktoré sú nad kráľovské, veď sám Boh si ich ctí a kvôli nim a na ich príhovor zázraky koná a ich tak oslavuje?

Každého Svätého zvlášť ctiť však nemôžeme: po prvé, že sú tak početní, po druhé, že ich ani nepoznáme všetkých.

A či poznáme Svätých z našej farnosti za toľké storočia? A kto by pochyboval, že by neboli takí v Nebi? Množstvo z nich teda ani nepoznáme. Ono je to so Svätými tak ako s hviezdami. My vidíme len tie najvýznamnejšie, ktoré nám padnú do očí. Pomenujeme ich menami, rozprávame o nich. Avšak o tých, hviezdach, ktoré sa ani s ďalekohľadom vidieť nedajú, ktorých, však je veľký počet, lebo celý vesmír je plný hviezd, pre tie nemáme mená, tie iba hromadne spomíname. Napr. len v Mliečnej dráhe sa uvádza hviezd na 19 až 20 miliónov. My vidíme iba biele škvrny, dajú sa vidieť len ďalekohľadom a my ich voláme Mliečnou dráhou. A koľko hviezd je mimo nej! Práve tak je to aj so Svätými.

Tých čo vidíme, vieme ich mená, tých svätíme skrze ich sviatky; ba aj na každý deň často padne nie jeden, ale viac Svätých. A ktorých nepoznáme, tí by mali byť bez úcty? Nie! Cirkev svätá v dnešný deň hromadne si ctí Svätých známych i neznámych. A to tak, že slávime sviatok prvej triedy: Všetkých Svätých.

Napokon: aj tých známych Svätých počet je taký veľký, že každému zvlášť nemôžeme venovať osobitný sviatok. A keď by sme k úcte každému čo len jeden Otčenáš mali sa pomodliť, museli by sme žiť nie 70 či 80 rokov, ale tisíc rokov. Nuž činíme to slávením dnešného sviatku hromadne, keď ich spoločne ctíme. Všetkých Svätých o pomoc vzývame a zatúžiac dostať sa do ich spoločnosti, si aj my ich vzorný život chceme zvoliť.

II. Aby naše prosby spoločným vzývaním Svätých boli ešte istejšie vypočuté

Ak podľa Sv. Písma modlitba spravodlivého preráža Nebesia a podľa sv. Jakuba mnoho môže prekonať trvalá modlitba spravodlivého (Jak 5,16), tým viac to platí o služobníkoch Božích, ktorí sú už v Nebi. Pretože na svete aj ten najspravodlivejší musí sa obávať o svoje spasenie. Keď nám Písmo Sväté teda tvrdí, že na príhovor svojho verného služobníka Mojžiša sa Boh vždy zmiloval nad neposlušným izraelským ľudom, keď ho tento o to prosil, tým istejšie môžeme očakávať pomoc a ochranu, keď daktorý Svätý v Nebi za nás oroduje.

Sv. Augustín, tento veľký Cirkevný Otec a biskup, sťa očitý svedok rozpráva, že v meste Hippo žil istý muž menom Bassus rodom z Asýrie. Tento sa modlil pri ostatkoch sv. Štefana, prvého mučeníka, za svoju nemocnú dcéru. Keď mu niektorí jeho priatelia dobehli zvestovať, že jeho dcéra už umrela, iní ich zastavili, aby mu to nehovorili, lebo by sa mohol verejne pustiť do plaču, alebo by mohol onemocnieť. Keď prišiel domov, kde služobníctvo už nariekalo pri mŕtvej, a on keď dcérine rúcho, ktoré mal so sebou v kostole pri hrobe mučeníka, na mŕtve telo dcérino položil, táto ožila. Ako poznamenáva sv. Augustín, že by celé knihy musel napísať, keby mali byť všetky zázraky vypočítané, ktoré sa na príhovor sv. Štefana, prvomučeníka v meste Hippo diali.

Jeden mních, menom Dominik zo Španielska, spovedal nemocného na morovú ranu. Sotva ho vyspovedal, cítil sa byť nakazeným touto chorobou, lebo sa mu vred na krku vyhodil a druhý pri uchu. Poznal, že je koniec a chystal sa celú noc na smrť. A keď sa dlho modlil, napadlo mu, že má doma ostatky sv. Terézie. Vyhľadal ich a potlačil nimi vredy. Zaraz zamdlel a tak ostal asi pol hodiny. Kým tak bez seba ležal, zjavila sa mu sv. Terézia, dotkla sa jeho hrdla a prisľúbila mu uzdravenie. Keď prišiel k sebe, tak bol úplne zdravý a cítil sa dobre. Také, hľa, účinné sú príhovory jednotlivých Svätých.

Teraz súďte! Nebudú ešte účinnejšie spoločné príhovory Svätých, keď ich budeme o niečo prosiť? Božský Spasiteľ vraví: „Kdekoľvek dvaja z vás na zemi budú jednej mienky ohľadom nejakej veci, o ktorú budú prosiť, môj Otec, ktorý je na Nebesiach, dá im ju.“

Koľkú silu musí mať teda modlitba, ktorú všetci Svätí svojmu nebeskému Otcovi predkladajú. Či neplatí tu reč Krista Pána: „Prv než zavolajú k Pánovi, bývajú vyslyšaní, a kým oni ešte hovoria, ja ich už začujem.“

Sv. Bazil v reči o štyridsiatich mučeníkoch hovorí: „Toto sú oni, ktorí sú ochrannými štítmi našej vlasti proti náporom nepriateľa. Tu je pomoc pre nás naporúdzi. Koľko ráz ste sa usilovali, koľko ráz ste sa obávali, ako nájdete orodovníka. Tu ich máte štyridsať, ktorí vykonávajú spoločnú modlitbu. Kto je starosťami utrápený, nech hľadá u nich útočište, i ten môže to urobiť, komu sa dobre vedie. Prvý, aby sa od trápenia oslobodil, druhý, aby jeho stav trval čo najdlhšie.“ Ako badáte, Cirkevný Otec posmeľuje k dôvere k štyridsiatim mučeníkom, pretože sú tak početní a svoje orodovania spájajú dovedna.

Koľkú dôveru musíme mať my dnes, keď sa nie k štyridsiatim, nie k sto, nie k tisícom, ale k miliónom Svätých o pomoc utiekame, ktorí všetci za nás orodujú?! Ako by to bolo možné, aby Boh prosby toľkých bez vypočutia ponechal? Tešme sa teda, že Cirkev ustanovila dnešný sviatok, a my s celou dôverou môžeme očakávať, že nám Boh všetko, čo je nám užitočné a spasiteľné, udelí, pretože tu nie jeden, alebo dvaja, ale všetci Svätí za nás prosia.

III. Aby sme ich tým horlivejšie nasledovali

Dnešný sviatok je posmelením pre nás, aby sme nasledovali Svätých Božích. Sv. Bernard hovorí: „Cirkev ustanovila sviatok Všetkých Svätých i preto, aby nás predstavením toľkých Svätých, ktorí v rôznych stavoch žili, posmelila. Aby sme si ich hľadeli nielen ctiť, ale i nasledovať v ich cnostiach, a ako ich velebíme k ich sláve, aby sme sa tiež k nim do večnej radosti dostali.“

Sv. Augustín, keď ešte náruživosťami hnaný čítal životy Svätých, ako títo zvíťazili nad svojimi náruživosťami a ako sa venovali službe Božej, odhodlal sa s celou zmužilosťou k pokániu a riekol: „Ak to dokážu tí a tie, prečo nie aj ty, Augustín?“ Tak hľa, musíme aj my povedať, pretože Boh i nám poskytuje dostatočnú milosť, pomocou ktorej môžeme byť spasení.

Vládca má a môže povedať: Ak mohol Dávid, kráľ Ľudovít a Henrich popri svetskej korune zadovážiť si aj večnú, môžem aj ja. Vojak môže povedať: Čo mohli Sebastián, Florián, Martin, dokázať, to môžem aj ja. Úradník nech sa pozrie na Tomáša Morusa. Sudca na Jozuu, Daniela alebo sv. Iva. Kňazi si môžu povedať: Prečo by som nemohol byť tým, čím sa stali toľkí pápeži, biskupi a kňazi? Slovom: v manželstve aj slobodní, remeselníci i roľníci, dietky i starci, mládenci i panny, každý stav má svojich Svätých. V každom stave môžeme byť Svätými, keď vzory svojho stavu a príklady Svätých nasledujeme.

Takéto musí byť aj naše zmýšľanie, keď pozeráme na Svätých. Alebo nám v tom prekážajú ťažkosti nášho povolania, že nemôžeme slúžiť Bohu? Ani my nemáme viac práce, než mali Svätí toho istého stavu. Keď títo vedeli byť Svätými, prečo by sme nemohli byť takými aj my, ktorí sme do ľahších okolností postavení. Alebo sme tak silno pokúšaní, že nemôžeme obstáť v dobrom? A či naše pokušenia sa môžu prirovnať k pokúšaniu Jozefa Egyptského, cnostnej Zuzany alebo mnohých mučeníkov?

Boh chce, aby sme boli všetci spasení a dá každému dostatočné milosti, aby sme spasení byť mohli.

Ale naša vôľa, tá sa protiví týmto milostiam, od našej vôle závisí, či spoluúčinkujeme s dosiahnutou milosťou a či nie. My máme tie isté sviatosti, to isté slovo Božie, tú istú svätú omšu, ba pobožnosti o mnoho viac. A toľké príležitosti k svätému životu.

Musíme teda uznať, že nie sme o nič ukrátení od Svätých, teda neprekáža nám nič v tom, žeby sme nemohli byť Svätými.

Dnešný sviatok nech nás posmelí k tomu, aby sme nielen ctili Svätých a o ich orodovanie prosili, ale najmä aby sme ich život nasledovať nezameškali. Každý jeden zo Svätých, ktorý na nás hľadí dnes z Neba prevoláva k nám slovami apoštola sv. Pavla: „Buďte nasledovníkmi mojimi, ako ja som Kristov.“

Buďme i my horlivými služobníkmi Božími. Konajme stále svoje povinnosti, ktoré Cirkev každému jednému katolíkovi ukladá. Povážme, že v Nebi sa nám to tisícnásobne odmení, čo pre Neho činíme alebo trpíme.

Vytrvajme, pracujme, bojujme, trpme so Svätými, aby sme s nimi oslávení byť mohli.

Amen.

Článok vyšiel pôvodne v časopise Dobrý pastier 11–12/1918, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)