Stavba kresťanských chrámov

10. mája 2026   Pokladnica viery

Ale akonáhle to bolo kresťanom možné, usilovali sa pre slávenie bohoslužieb stavať kostoly. Ako nám rozpráva Optatus z Milevi, v Ríme bolo už pred panovaním cisára Diokleciána, najukrutnejšieho prenasledovateľa kresťanov, vyše 40 kostolov. Tieto kostoly boli vtedy celkom jednoduché budovy, preto Tertullianus v 2. storočí píše: „Dom našej holubice (kostol) je prostý, vždy k svetlu (t. j. k východu slnka) obrátený.“

Keď Cirkev konečne po tristoročnom prenasledovaní kresťanov za cisára Konštantína dosiahla stály pokoj, kresťania na všetkých miestach, kde sa kresťanstvo rozšírilo, stavali kostoly a kaplnky, aby v nich mohli sláviť svätú obetu. Onedlho tak bolo zakázané slúžiť svätú omšu v súkromných domoch. Len výnimočne a s pápežovým dovolením môžu kňazi z vážnych príčin slúžiť svätú omšu i v domoch na bývanie, pod holým nebom, vo väzení atď. Ale kdekoľvek by sa svätá obeta mala konať, všade sa to smie diať len na oltári.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

PDF (formát pre tlač)