Štatistik v oblasti náboženských trendov: Mladšie generácie absolútne odmietajú myšlienku, že by mohlo existovať niečo ako „liberálny kresťan“

27. januára 2026   Aktuality

Známy konzervatívny komentátor New York Times, Ross Douthat, má na platforme YouTube vlastný program s názvom Interesting Times (Zaujímavé časy), kam si pozýva rôznych nemenej zaujímavých hostí. V najnovšej časti bol jeho hosťom zrejme najuznávanejší štatistik ohľadom náboženských trendov v USA, Ryan Burge.

Štatistiky nám hovoria, že takzvaní „nones“ – teda „ľudia bez náboženského vyznania“ – sú v USA najrýchlejšie rastúcou skupinou. Kým v roku 1972 sa k nim hlásilo 5 % obyvateľstva, dnes už je to 30 percent. Dobrou správou však je, že, ako sa zdá, „nones“ týmto číslom dosiahli svoj vrchol a už viac nerastú. Ryan Burge túto skupinu charakterizuje ako ani ateisti, ani neveriaci. Čokoľvek nadprirodzené skrátka ide mimo nich.

Zaujímavosťou určite je, že ženy sú viac religiózne ako muži iba v kresťanstve. Iné svetové náboženstvá tento nám tak dobre známy trend nevykazujú. Dnes však mladé ženy „opúšťajú cirkev (v podstate kresťanstvo ako také) v neuveriteľne veľkých počtoch,“ upozorňuje Burge, ktorý je aj pastorom. I muži opúšťajú kresťanstvo, ale v „menších počtoch“. To isté, mimochodom, podľa štatistík platí aj o nádejnej generácii Z (nar. medzi rokmi 1996 až 2012), upozorňuje štatistik. „Muži sa nevracajú, len sa sekularizujú pomalšie ako ženy.“

Ryan Burke následne prichádza s ďalšími zaujímavými faktami. Upozorňuje, že ženy z generácie tzv. boomerov (nar. po II. svetovej vojne) sú religióznejšie ako muži z tejto generácie a rovnako tak sú religióznejšie ako ženy z generácie mileniálov (nar. medzi rokmi 1981 až 1995). Za zaujímavý fenomén za morom považuje rýchly rast Pravoslávnej cirkvi, no upozorňuje, že túto cirkev stále navštevuje iba 1 milión ľudí z 330 miliónov obyvateľov. „Napríklad kostoly južanskej Baptistickej cirkvi navštevuje každú nedeľu 7 miliónov ľudí,“ dáva veci do „správnej perspektívy“.

Odborník ďalej poukazuje na zaujímavý fenomén, keď v USA chodieva do kostolov presne opačný druh ľudí ako v Európe. Na Starom kontinente navštevujú nedeľné bohoslužby zväčša ľudia s „nižším vzdelaním“, kým ľudia s vyšším vzdelaním skôr nie. „Lenže náboženstvo v Európe vôbec nefunguje tak, ako v Amerike,“ pokračuje. Za morom, v čírom protiklade, chodia pravidelne do svojich kostolov „vzdelaní bieli ľudia patriaci do vyššej strednej triedy“.

Medzi ďalšie zaujímavé postrehy možno označiť to, že Burges rozdeľuje pozitíva náboženstva na religióznu a sociálnu sféru. Vysvetľuje:

„Ľudia si začínajú uvedomovať, že chodiť do kostola im do života dáva veľa dobrých vecí okrem toho, že si zachraňujú svoje duše pred zatratením. Dovoľuje im to spoznať nových priateľov, nájsť si životného partnera, stretnúť veterinára, či zubára, keď ich práve potrebujete. Skrátka, vytvára to zaujímavé sociálne väzby.“

Ďalej uvádza, že štatistiky vykazujú pomerne nízke percento ľudí, ktorí sa venujú rôznym duchovným, no nekresťanským aktivitám. Podľa Burgesa je však táto neveľká skupina len veľmi hlučná vo verejnom priestore a preto sa zdá, že je väčšia, ako v skutočnosti je. Podobné je to aj s moslimami v USA: v krajine pripadá 1 moslim na 60 kresťanov.

Burges sa tiež dotýka témy masívneho úbytku veriacich v klasických protestantských cirkvách Ameriky. Podľa jeho názoru sa stali „príliš spolitizovanými“. V 80. rokoch tvorili bieli evanjelici rovnaký počet republikánov aj demokratov. Dnes však žijeme v „unikátnom momente“: „predikátor číslo 1, či v Amerike budete religiózny, alebo nie, je vaša politická ideológia“, vysvetľuje štatistik. Ak sú osobe bližšie názory Demokratickej strany, potom je 50 % šanca, že bude nábožensky založená; ak sú jej bližšie názory republikánov, potom sa možnosť jej religiozity šplhá až k 90 percentám.

„Ľudí priťahuje cirkev (kresťanstvo) práve preto, že ju vnímajú ako konzervatívnu inštitúciu,“ vysvetľuje hosť relácie. Mladšie generácie preto absolútne odmietajú myšlienku, že by mohlo existovať niečo ako „liberálny kresťan“.

Zaujímavé sú však aj komentáre pod videom. Tie nie úplne súhlasia s názorom, že mladí sa o náboženstvo nezaujímajú, len ho opúšťajú pomalšie ako staršie generácie. Tu je jeden z najpopulárnejších komentárov:

„Žijem v Silicon Valley, jednom z centier ateizmu v Amerike. Bol som pozvaný prednášať v „Kresťanskom klube“ miestnej verejnej strednej školy, ktorý sa práve otvoril. Zúčastnilo sa ho viac ako 60 študentov. Prekvapilo ma, že viac ako polovica z nich neboli kresťania. Boli to nekresťania, ktorí sa zaujímali o vieru. Tento klub bol (pritom) v roku 2019 zatvorený, pretože sa zmenšil na 3 študentov. V tejto generácii dochádza k skutočnému posunu. Videl som to na vlastné oči.“

Tak či onak, jedno je neodškriepiteľné: generácia Z sa ďaleko viac zaujíma o „duchovno“ ako predošlé generácie. A to by predsa malo byť živnou pôdou pre katolícku Cirkev. Len to chce aj duchovne založených kňazov a nielen sociálnych agitátorov.

Matej Gavlák

Zdroj: youtube Interesting time with Ross Douthat, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky

PDF (formát pre tlač)