Starobylosť sv. omše

16. apríla 2023   Pokladnica viery

Túto pravdu, že obeta omše sv. bola od pradávna slávená, dokazujú i najstarší cirkevní Otcovia. Klement z Ríma, Ignác, Justín, Irenej, Tertulián, Origenes a Cyprián hovoria o kresťanskom oltári a obete, ktorá je v kresťanskej Cirkvi už zavedená. Sv. Justín (100 – 167) napr. píše vo svojom dialógu so židom Tryphonom (č. 41.): „O tej obete, totižto o eucharistickom chlebe a eucharistickom kalichu Boh už vtedy (skrze Malachiáša) predpovedal, pridajúc, že „jeho meno od nás uctievané, od vás (židov) zneuctievané bude.“

Tomuto svedectvu sa pripája svedectvo sv. Ireneja, ktorý vo svojom spise proti učiteľom bludov hovorí: ,,Obeta nového Zákona je sv. večera Pána. Ježiš Kristus, keď ju ustanovil za sviatosť, zároveň ju ustanovil i za obetu. Keď vypovedal o chlebe: ,,Toto je moje telo“, a o víne: „Toto je moja krv“, – tým nás učil, že toto je obeta nového Zákona, obeta, ktorú Cirkev, ktorá ju od apoštolov prijala, obetuje Bohu po celom svete.“

Tieto slová sú tak jasné, že sami protestantskí učení muži uznávajú, že Irenej tu zreteľne hovorí o obete omše svätej.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

PDF (formát pre tlač)