Španielsko: Teológ, ktorý popiera Kristovo zmŕtvychvstanie, bude prednášať v seminári

28. januára 2026   Aktuality   Cirkevná kríza

Španielski katolíci sa dočkali vskutku bizarného prekvapenia. Nielenže má heterodoxný teológ Andrés Torres Queiruga, známy tým, že spochybňuje historický a zázračný charakter Ježišovho zmŕtvychvstania, tento mesiac prednášať v hlavnom seminári v Santiagu de Compostela v Španielsku, ale navyše arcibiskup Prieto Fernández zo Santiaga de Compostela bude celebrovať sv. omšu pred jeho prednáškou. A to napriek tomu, že teológ odmieta „historickú realitu prázdneho Kristovho hrobu“.

Na 28. januára, na sviatok sv. Tomáša Akvinského, naplánoval Teologický inštitút v Santiagu prednášku s názvom „Xesús de Nazaret como pioneiro e culminación da fe – Ježiš z Nazareta ako priekopník a naplnenie viery“, ktorú prednesie španielsky teológ Andrés Torres Queiruga. Podujatie oznámené na oficiálnej stránke inštitútu bolo zorganizované s výslovnou podporou miestnej diecézy a najmä jej arcibiskupa. Španielske médium Religión Digital nepriamo potvrdilo podujatie v úvodníku, v ktorom sa postavilo na obranu heterodoxného teológa.

Hoci bola prednáška organizovaná pri príležitosti sviatku sv. Tomáša Akvinského, „Kniežaťa teológov“, rečník je známy ako jeden z akademikov najviac kritických voči dogmám vyznávaným Cirkvou. Vo svojej knihe La risurrezione senza miracolo („Zmŕtvychvstanie bez zázraku“) Torres Queiruga píše: „Zmŕtvychvstanie nielenže nie je zázrakom, ale nie je ani empirickou udalosťou. Viera v zmŕtvychvstanie nezávisí od toho, či človek prijíma alebo odmieta historickú realitu prázdneho hrobu.“

Ako zdôraznil portál InfoVaticana, konečná zodpovednosť za usporiadanie podujatia spočíva na arcibiskupovi Franciscovi José Prietovi Fernándezovi, ktorý vedie arcidiecézu Santiago de Compostela a má celebrovať omšu tesne pred prednáškou, napriek tomu, že Torres Queiruga prezentuje teologické chápanie vykúpenia, ktoré sa odkláňa od klasických katolíckych formulácií.

Vo viacerých textoch tvrdil, že smrť Ježiša na kríži by sa nemala chápať predovšetkým ako zmierna alebo obetná udalosť, ktorá objektívne zmieruje ľudstvo s Bohom, ale skôr ako historický dôsledok Ježišovho konfliktu s náboženským a spoločenským prostredím jeho doby.

Torres Queiruga, vychádzajúc z filozofických a teologických zdrojov, ako sú Immanuel Kant, Rudolf Bultmann a Georg Hegel, tvrdí, že viera zahŕňa imaginatívne alebo symbolické sprostredkovanie, ktoré nemusí zodpovedať empiricky overiteľným historickým udalostiam. V tomto rámci tvrdí, že Kristovo zmŕtvychvstanie by sa malo chápať ako skúsenosť viery učeníkov, a nie ako fyzická udalosť týkajúca sa mŕtveho tela Ježiša z Nazareta. Mnohé z jeho teologických tvrdení sú navyše prepojené s teológiou oslobodenia.

Torres Queiruga píše, že hypotetický objav Ježišovho tela by nebol v rozpore s kresťanskou vierou, ale mohol by viesť k prehodnoteniu zdedených teologických výkladov.

29. marca 2012 vydala Španielska biskupská konferencia stanovisko, v ktorom spochybnila ortodoxnosť viacerých téz Torresa Queirugu a vyzvala ho, aby „objasnil svoje myslenie“ a uviedol ho „do plného súladu s Tradíciou viery, ako ju autoritatívne učí Magistérium Cirkvi“.

Hoci bolo toto stanovisko neskôr odstránené (!) zo stránky biskupskej konferencie, zostáva dostupné v internetovom archíve na danom odkaze.

Prečo popieranie telesného zmŕtvychvstania ničí kresťanskú vieru

V posledných rokoch sa v katolíckom prostredí čoraz častejšie objavujú teologické smery, ktoré spochybňujú historickú a telesnú realitu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pod rúškom „modernej interpretácie“ alebo „hlbšieho pochopenia viery“ sa šíria názory, ktoré sú v rozpore s nemenným učením Cirkvi. Príkladom je teológia, ktorá redukuje vzkriesenie na vnútornú skúsenosť učeníkov alebo symbolickú výpoveď viery.

Katolícka Cirkev od apoštolských čias nekompromisne učí, že Ježiš Kristus skutočne vstal z mŕtvych v oslávenom tele. Zmŕtvychvstanie nie je metafora ani psychologický proces, ale historická udalosť, ktorá sa odohrala v konkrétnom čase a priestore. Práve preto evanjeliá dôrazne hovoria o prázdnom hrobe a o zjaveniach vzkrieseného Krista. Tieto svedectvá nepredstavujú vedľajší detail, ale základný dôkaz reality vzkriesenia.

Už apoštol Pavol jasne vyhlásil: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera.“ Kresťanstvo stojí alebo padá na tejto pravde. Bez telesného zmŕtvychvstania sa celé evanjelium redukuje na morálne učenie alebo náboženskú filozofiu bez nadprirodzenej moci spásy. Popieranie fyzickej reality vzkriesenia predstavuje návrat k starým gnostickým bludom, ktoré oddeľovali ducha od tela. Cirkev tieto omyly odmietla už v prvých storočiach. Kresťanská viera je však vtelená: Boh sa stal telom, vykúpil telo a oslávil telo vo vzkriesení.

Rovnako vážnym problémom je redukcia Kristovej smrti na kríži na obyčajný historický konflikt s dobovou spoločnosťou. Tradičná katolícka náuka učí, že Kristus zomrel ako obeta za hriechy sveta a objektívne zmieril ľudstvo s Bohom. Ak sa kríž zbaví obetného a zmierneho významu, stráca sa samotné jadro vykúpenia.

Niektorí moderní teológovia tvrdia, že aj prípadný nález Ježišovho tela by nebol v rozpore s vierou. Takýto názor však znamená úplný rozpad kresťanstva. Ak by Kristovo telo zostalo v hrobe, neexistuje zmŕtvychvstanie, neexistuje spása a neexistuje Cirkev.

Tieto názory vychádzajú často z filozofií Kanta, Hegela alebo Bultmanna, ktoré redukujú vieru na subjektívnu skúsenosť alebo symbolický jazyk. Viera sa tak mení na vnútorný pocit bez pevného základu v Božom zjavení. Z objektívnej pravdy sa stáva osobná interpretácia. S týmto prístupom je často spojená aj teológia oslobodenia, ktorá presúva dôraz zo spásy duše na politickú alebo sociálnu zmenu. Kristus sa potom nepredstavuje ako Vykupiteľ, ale ako sociálny reformátor. Takéto chápanie deformuje evanjelium.

Osobitne nebezpečné je, keď sa tieto názory šíria v katolíckych seminároch. Seminár má formovať budúcich kňazov v jasnej viere, vernosti Magistériu a v katolíckej identite. Ak sa tam relativizujú základné dogmy, oslabuje sa budúca služba celej Cirkvi.

Modernistické tendencie tohto typu boli už na začiatku 20. storočia jasne odsúdené pápežom svätým Piom X., ktorý ich označil za „syntézu všetkých heréz“. Ich spoločným znakom je relativizácia pravdy, subjektivizácia viery a rozklad dogmy.

Otázka, prečo sú takéto názory niekedy tolerované, súvisí často so strachom z konfliktov, akademickým tlakom a falošnou predstavou „pastorálnej jemnosti“. Namiesto jasného svedectva pravdy prevláda kompromis. Popretie telesného zmŕtvychvstania preto nie je drobným teologickým detailom, ale zásahom do samotného srdca kresťanstva. Kto relativizuje vzkriesenie, relativizuje spásu, sviatosti aj zmysel Cirkvi. Bez prázdneho hrobu niet živej viery.

Kresťanstvo nie je postavené na mýte ani na pocitoch, ale na historickom Božom čine. Kristus vstal z mŕtvych skutočne, telesne a naveky. A práve táto pravda dáva Cirkvi silu prežiť všetky krízy dejín.

Branislav Krasnovský

Zdroj: LifeSite News.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)