Slovenská vláda umožňuje príchod imigrantov z tretích krajín, zatiaľ čo na Západe už de facto spôsobili občianske vojny

Matej Gavlák
5. novembra 2025   Politika   Komentár

Nedávno som sa v napoly otvorených dverách slovenského nákupného centra takmer zrazil s chlapíkom, čo mal na hlave turban. Išli sme viac-menej narovnako a ja som čakal, že ma nechá prejsť ako prvého, som predsa domáci a tento tu je v celej Európe sotva päť minút. Ale ajhľa, tragicky som sa mýlil; zjavne čakal, že to ja sa uhnem jemu. Keď som nad tým neskôr uvažoval, uvedomil som si, že v konečnom dôsledku sú dejiny nekompromisné: moslimovia nikdy neuhýbajú nemoslimom; vedia ich len rozdrviť. Možno môžem byť rád, že som neskončil s nožom v krku.

Británia – „násilná, nebezpečná, pekelná diera“

Začína to byť bežný jav v našom (progresívnom) hlavnom meste: idú si vedľa seba piati Indovia (alebo kto sú to). Spolu idú po obchodoch, spolu nastupujú do električky, spolu idú po chodníku. Brblú si tie svoje nezrozumiteľné vety, smejú sa (alebo posmievajú?), dvaja-traja z nich majú na hlave turbany, oblečení sú asi tak, že to ja sa viem lepšie obliecť, keď kosím u rodičov trávnik… Niekedy v Tescu dokonca oproti sebe idú dve skupiny po piatich a vítajú sa ako Sovieti, keď obkľúčili nacistov v stalingradskom kotli a obe ich krídla sa stretli.

Nikde žiadne ženy, nikde žiadne deti. Len „muži vo vojenskom veku“, ako sú dnes najmä v Británii bežne opisovaní.

A vskutku, táto ich stratégia akoby bola priamo z vojenských príručiek, v ktorých sa píše, že na víťazstvo v boji treba mať vždy prevahu – početnú i palebnú. A prevahu títo majú vždy. Početnú určite. A čo všetko by sa našlo v ich vreckách, to človek radšej nechce ani vedieť.

V takej Británii to už však postupne, i keď viac-menej nechtiac, zisťujú: tam cudzinec z tretích krajín (niekedy dokonca takzvaný „rodený Brit“) dobodá deti v škôlke, tam muža na prechádzke so psom, tam polovicu vlaku… A keď je ich prevaha absolútna, jačia nielen „Alahu akbar!“, ale aj heslá typu „Táto krajina patrí nám!“

Nečudo, že to tam vyzerá na „peknú“ občiansku vojničku a že bývalí vojnoví veteráni hovoria, že Británia už ani „neexistuje“ a že to je v skutočnosti len „násilná, nebezpečná pekelná diera“.

Slovensko – nárast o 2 530 percent?!

Drahá vláda, takzvaní „ochrancovia slovenského národa“, čo ste to tam s tými Indmi v lete upiekli? Dobre sa pamätáme, ako ich politické delegácie lietali po Bratislave na čiernych limuzínach hore-dole, že sa človek nemohol dostať z jednej strany cesty na druhú, lebo si pripadal ako na pretekoch Formuly jedna. A teraz – aká náhodička, že? – ich je všade plno. Denník Marker priniesol nasledujúcu správu:

„Donedávna sa indickí občania s udeleným povolením na zamestnanie v našej krajine takmer nenachádzali. Potom však ich počet začal raketovo rásť a za posledných päť rokov sa zvýšil o viac než 2 530 percent (!!!). Vyplýva to z dát, ktoré Markeru poskytlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR).

V auguste roku 2021 bolo Indov 283, v auguste roku 2022 už 623, v auguste 2023 už hovoríme o počte 2 498, v auguste 2024 ich úrady evidovali 3 381 a za august 2025 sa nárast zastavil na čísle 7 444.

Práve v čase písania tohto článku úrad zverejnil čerstvé dáta pre september aktuálneho roka a údaj medzimesačne stúpol zo 7 444 na 7 697. Znamená to, že iba za posledný mesiac Slovensko vydalo Indom ďalších 253 povolení.

K septembrovému číslu 7 697 treba prirátať ďalšie stovky Indov, ktoré na Slovensku zarábajú bez pracovného povolenia a v zjednodušenom režime na základe takzvanej informačnej karty.“ (https://marker.sk/clanky/569/novy-imigracny-fenomen-na-slovensku-prudko-rastie-pocet-indov)

Takže už na malom Slovensku môžeme založiť menšie mesto – zložené výhradne z Indov.

Ctení vládni poslanci, ako chcete toto vysvetliť? Nejeden z vás sa priamo v našej redakcii dušoval, ako idete chrániť slovenský národ pred Bruselom a vy upečiete nejaký špinavý „deal“ s Indmi (a ktovie s kým ešte)?! Tomuto hovoríte ochrana krajiny? Ochrana slovenských záujmov? Chcete tu spôsobiť krviprelievanie, či čo?!

A to vôbec nie sú prehnané slová. Ridvan Aydemir, rodený moslim a dnes katolícky apologéta, opísal islam ako „stupídne, ignorantské, nenávistné náboženstvo obzvlášť k ženám; je to neskutočne sebavedomé náboženstvo, plné nepriateľstva k tým, ktorí nie sú jeho príslušníci“. Profesor na Harvarde, Samuel Huntington vo svojom životnom diele Zrážka civilizácií taktiež upozorňuje, že pre islam nie je ani tak problémom existencia Pentagonu, či CIA; pre islam je problémom existencia Západu ako takého.

Toto sem vozíte?!

Len si to vezmite: keď k Britom, ktorí ovládali najväčšie impérium v histórii, vyhrali dve svetové vojny, vlastnia nukleárne zbrane a sú jedným z 5 stálych členov OSN nemajú títo cudzokrajníci kúska rešpektu, aký rešpekt asi tak budú mať ku Slovákom?

Presne tak – nijaký. Zrejme už teraz krajinu pod Tatrami pokladajú v tichosti za svoju.

Reinkarnácia krvilačného boha Baala

Neustále mi na myseľ prichádzajú slová populárneho biskupa z 50. rokov, Fultona Sheena. Ten v jednej svojej knižke napísal, že nie je až také dôležité, či sa nejaký človek na nás pekne usmieva, milo sa k nám správa, dokonca nám pomáha; pokiaľ je to nacista, tak sa vždy v zlomovom okamihu jeho pravá podstata ukáže. „Je dôležité v čo človek verí,“ varuje biskup Sheen, pretože viera predurčuje konanie človeka. Rovnaké je to aj s týmito cudzokrajnými náboženstvami – keď napokon príde na lámanie chleba, vždy budú proti nám.

Po škole som v Londýne strávil pár mesiacov. Dodnes sa pamätám, s akým zvláštnym potešením sa na mňa títo „miestni Briti“ s turbanmi na hlavách pozerali, keď zistili, že nie som Angličan. Akoby mi gestami a úškrnkami naznačovali, že „keď k niečomu dôjde, ty budeš s nami a nie s nimi!“ – presne takto pôsobili. No nie, milí arabskí dobyvatelia – pretože nič iné nie ste a vy sami to viete najlepšie, s vami by som ja teda nikdy nešiel.

Nemýľme sa: historicky žije islam len z dobývania kresťanských území. Dnešní Blízky východ, Turecko, Sýria, severná Afrika, to všetko boli v roku 600 –, keď začal pôsobiť Mohamed – kresťanské územia. Rozdiel medzi nimi a nami je len ten, že oni sa nedokázali pred moslimskou inváziou ubrániť.

Ako presvedčivo ukazuje katolícky apologéta Sam Shamoun, islam nie je len tak nejaké satanské náboženstvo; jeho božstvo, Alah, je doslova novozákonná reinkarnácia starozákonného krvilačného boha Baala.

Kresťanská Európa napokon dokázala moslimov poraziť na súši, na mori a keby v tom čase existovali nejaké aeroplány, tak ich rozdrvíme aj vo vzduchu. Keďže nás teda v priebehu stáročí nedokázali premôcť silou, idú na to úskokom: slovami Muammara Kaddáfího: „Západ porazíme maternicami našich žien“. Áno – a našimi otvorenými hranicami.

Doslova Božia kliatba

Pozrime sa na celú problematiku teraz z hlbšieho metafyzického pohľadu. Briti, Francúzi a ďalšie národy Európy (pozdravujeme zvlášť Holanďanov a Švédov) sa nechali oklamať heslom „Diversity is our strenght“ – „rozdielnosť je našou silou“. Keby tieto národy tak zúfalo neodpadli od kresťanstva, možno by si aj otvorili tú Bibliu; a tam sa píše niečo radikálne odlišné:

„Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty, ty však budeš upadať a budeš mu podriadený. On ti bude požičiavať a ty mu nebudeš môcť požičať; on bude hlavou, a ty budeš chvostom. Všetky tieto kliatby na teba doľahnú a dochytia ťa, kým ťa nezničia, pretože si nepočúval hlas Pána, svojho Boha…“ (Dt 28,43–47)

Toto je Božia kliatba za odpadnutie od pravej viery. A úprimne: nedeje sa to už v Británii? Kde Indovia vlastnia v Londýne viac nehnuteľností ako domáci Angličania? Kde bieli Briti budú do 40 rokov menšinou vo vlastnej krajine a kde moslimov už žije viac ako starobylých Walesanov?

Ako vlastne vidia belošky?

My, na Slovensku, si pritom nevieme úplne predstaviť hrôzu týchto bezbožných národov, ktoré nikdy nevyrastali v kresťanskej kultúre. Rod Dreher na svojom blogu cituje z knihy koptského kresťana, ktorý plynule rozpráva arabsky a ktorého rodina sa presťahovala do USA, Raymonda Ibrahima. Názov jeho knihy je veľavravný, v preklade: Meč a šabľa: Štrnásť storočí vojny medzi islamom a Západom. Ibrahim vo svojej knihe uvádza:

„Keď moslimskí muži sexuálne napádajú západné ženy a pritom hovoria veci ako „Vy biele ženy ste v tom dobré“ alebo „Nemecké ženy sú tu na sex“ alebo „Všetky austrálske ženy sú ku*vy a zaslúžia si byť znásilnené“, len málokto chápe, že čerpajú z dlhej tradície vnímania bielych neveriacich ako stelesnenia promiskuity…

Kedysi bol islamský svet superveľmocou a jeho džihád neporaziteľnou silou, s ktorou sa muselo počítať. Pred viac ako dvoma storočiami však Európa na vzostupe, ktorá zažila viac ako tisíc rokov moslimských výbojov a krutostí, zatienila a oslabila islam. Keď sa Mohamedova civilizácia stiahla do úzadia, pomaly vznikol postkresťanský Západ. Islam sa nezmenil, ale Západ áno: moslimovia stále uctievajú svoje dedičstvo a náboženstvo –, ktoré prikazuje džihád proti neveriacim – zatiaľ čo Západ sa naučil pohŕdať svojím dedičstvom a náboženstvom, čím sa stal nevedomým spojencom džihádu.“

Ibrahim vysvetľuje, že pre islamských vojakov bolo znásilňovanie belošiek normálnou vecou, ako keď vyvesíte svoju vlajku nad dobytým územím. „Súdobé historické správy o džihádistoch, ktorí hromadne znásilňovali mníšky, sa čítajú veľmi ťažko,“ uvádza Dreher. Toto je pritom základ, z ktorého čerpajú moslimské znásilňovacie gangy v Británii. Konzervatívny novinár ďalej hrozivo uvádza:

„Dôležité je, že znásilňovanie nebolo v rozpore s islamským učením, ale jeho naplnením. Ibrahim cituje Korán a hadith, ktoré sa používajú na jeho ospravedlnenie.“ (zvýraznenie tučným písmom R. D.)

Islam je nepredstaviteľná hrôza

Dreher, žijúci v Budapešti, cituje z knihy aj niečo z našej vlastnej stredoeurópskej histórie:

„Bartolomeo de Giano, taliansky františkánsky mních, ktorý v roku 1438 písal z Konštantínopolu, tiež zdokumentoval „katastrofálne a žalostné vraždenie, ktoré v týchto dňoch vidíme“. Gházíovia, ktorí pustošili každý kút Balkánu, postavili „veľké hory z (kresťanských) hláv“ a „také množstvo tiel ležalo spálené, čiastočne rozložené, čiastočne zožrané psami, že by sa to zdalo neuveriteľné každému, kto to nevidel na vlastné oči“. Tí, čo prežili, boli buď zotročení, aby „slúžili svojim (pánom) v ich zlých a nečistých rozkošiach“, alebo boli nútení stať sa „Saracénmi (moslimami), ktorí sa neskôr stanú nepriateľmi kresťanov.“

Z Uhorska bolo zotročených tristo tisíc ľudí a „odvedených za pár dní“; zo Srbska a Sedmohradska bolo odvlečených sto tisíc ľudí.

„Masové zotročovanie slovanského obyvateľstva v tomto období viedlo k vzniku nášho slova „otrok“: v Bartolomeovej dobe byť otrokom znamenalo byť Slovanom.“ Ďalej je zaujímavé, že „turecké slovo kiz, ktoré znamená „dievča“, „otrokárka“ a „sexuálna otrokyňa“ (alebo „konkubína“), začalo v islamskom používaní znamenať aj „kresťanská žena.“ (zvýraznenie tučným písmom autor/MG)

Otrok je po anglicky slave, kým Slovan je Slav. Z našich území muselo v moslimskom otroctve skončiť obrovské množstvo ľudí. Slovanskí muži na galejach, slovanské ženy ako sexuálne otrokyne.

Ctení páni poslanci a panie poslankyne vládnej koalície: nerobte túto chybu! Okamžite s tým prestaňte! Prestaňte sem voziť našich vrahov! Pretože si pred Bohom Všemohúcim ponesiete zodpovednosť za zničenie svojho vlastného tisíc tristo rokov starého národa, to vám prisahám. PRESTAŇTE S TÝM! Ušetrite nás krviprelievania. Pretože my sa na toto so založenými rukami dívať nebudeme, to vám garantujem.

A Slováci sa musia konečne obrátiť späť k pravému Bohu, ktorým je Ježiš Kristus, aby sme zo seba striasli toto hrozivé prekliatie, lebo inak všetci skončíme v okovách týchto staronových krutých „pánov sveta“. Nezabúdajte: moslimovia sú už vo vašich dverách a násilne sa derú dnu.

PDF (formát pre tlač)