Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, V. časť -

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, V. časť

Branislav Krasnovský
11. júna 2024
  Cirkev  

predchádzajúce časti:
Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, I. časť
Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, II. časť
Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, III. časť
Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, IV. časť

***

V piatej časti by sme pokračovali v argumentáciách otca biskupa de Ségur venovaných vlažným a liberálnym katolíkom, ktorí spoveď považujú za prežitok a znak katolíckeho tmárstva. Argumenty biskupa de Ségur sú pádne, adresné, šité na mieru a sú dôkazom toho, že biskup de Ségur bol vynikajúcim spovedníkom a teológom. Žiadne liberálne a modernistické táraniny, ale pevná viera a vernosť Kristovi.

Kedysi som chodieval k spovedi, ale napriek tomu som zase klesal

Kedysi som sa umýval, ale napriek tomu som sa zase zašpinil. Kedysi som sa najedol a napriek tomu som bol zase hladný. Ak si myslíš, zranená duša, že keď si sa vyspovedala a napriek tomu opäť klesla spáchaním smrteľného hriechu, takže si nehodná Božej milosti – možno Ti pomôže nasledujúci príklad. Ak odmietaš novú spoveď, prosím odmietni sa aj znova najesť, keď budeš opäť hladná a umyť, keď budeš znova špinavá. Že to nie je možné? Máš pravdu, tak ako sa nemôžeš najesť a už nikdy nepocítiť hlad, ako sa nemôžeš umyť a už nikdy sa nezašpiniť, ani tvoja duša sa nemôže raz vyspovedať a navždy sa tak zbaviť hriechu.

Život duševný a život telesný majú mnoho spoločného. Aj o život telesný a aj o život duševný je potrebné sa starať, udržiavať ho a posilňovať. Je to každodenná práca, začína každý deň nanovo a bude trvať až do tvojej smrti. Preto Pán Boh v Evanjeliu podľa Matúša jasne hovorí (Mt 14,13): „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“

Antonio Ciseri: Pilát ukazuje Krista krvilačnému židovskému davu
zdroj: wikimedia commons

V ľudskom živote nie je možné dosiahnuť všetko jedným skutkom. Kto chce jedným skutkom všetko získať, stavia na piesku, nikdy sa mu to nepodarí. Dosť má každý deň má dosť svojho trápenia (porov. Mt 6,34). Jedz a umývaj sa dnes, rovnako jedz a umývaj sa aj zajtra, tak ako si jedol a umýval sa aj včera.

Podobne však pracuj aj so svojou dušou. Dnes ju očisti a ošetri, ale očisti a ošetri ju aj zajtra, rovnako ako si ju očistil a ošetril aj včera. Nestaraj sa o budúcnosť, ktorej sa možno nedočkáš, staraj sa o svoju dušu teraz a v tejto chvíli. Keď sa budúcnosť dostaví, bude sa sama o seba starať. Modli sa, spovedaj sa, prijímaj Eucharistiu a slúž Bohu. Každý deň takto začínaj znova a znova a nikdy s tým neprestávaj.

Ak si natiahneš hodinky, neočakávaš od nich, že pôjdu bez naťahovania až do konca tvojho života. Natiahni si každý deň svoj stroj, svoje úbohé svedomie, ktoré sa rovnako ako hodinky omeškáva, ľahko sa zastavuje. Tak ako hodinky potrebujú hodinára, aj tvoja duša potrebuje Boha – až do tvojej smrti.

Spovedať sa je vskutku mrzutá záležitosť

A čo si čakal? Myslel si si, že na spoveď sa chodí zo zábavy? Len ľahkomyseľní a nestáli ľudia robia len to, čo ich baví. Povinnosť nebýva zábavná, no život sa skladá z veľkej miery z povinností. Ak si povinnosť dokáže tu a tam nájsť aj nejakú formu potešenia, ver mi je to len malá oáza v púšti.

Pán Boh s nami zaobchádza ako matka s malým dieťaťom. Ak chce, aby dieťa jedlo chlieb a mäso, môže mu k chlebu pridať maslo a marmeládu a k mäsu chutnú omáčku. Zábava je ako marmeláda alebo omáčka. Ale chlieb a mäso sú výživnou potravou, ktorú telo potrebuje, ktorá telo zasýti.

Si azda dieťa, ktoré sa chce živiť len marmeládou a omáčkou? Zmäkčilé a rozmaznané duše túžiace po takejto strave, tieto duše sú v úbohom stave, lebo odmietajú povinnosť a chcú sa len zabávať, tešiť sa a smiať. Ale nezabúdajme, Boh predsa povedal (Lk 6,25): Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!

Slúžme Ježišovi Kristovi, pretože je to naša povinnosť a nie naša zábava. Modlime sa a spovedajme sa, pretože je to naša povinnosť a nie naša zábava. Pre našu dušu a spásu je potrebné sa spovedať, často sa spovedať. Ak nás spoveď teší, tým lepšie, ak nás spoveď neteší, tým horšie. Ale o to vôbec nejde, či sa tešíme alebo netešíme, dôležité je splniť si povinnosť. Je potrebné raz a navždy pochopiť, že sa musia odstrániť všetky malicherné ťažkosti a myšlienky a preto nikdy, nikdy ak pôjde o náboženskú povinnosť, nesmie človek opakovať tú zbabelú vetu od diabla: Spovedať sa je mrzuté. Verte mi, je oveľa mrzutejšie ísť do Pekla a v ňom navždy horieť…

Ivann Kramskoj: Kristus na púšti
zdroj: wikimedia commons

Je to príliš ťažké a ja nemám odvahu…

Jeden francúzsky generál, ktorý prežil na vlastnej koži ako mladý dôstojník aj Napoleonove ťaženia a stal sa čestným členom Bratstva sv. Františka Xaverského, zomrel v roku 1845 v Paríži v najhlbšej zbožnosti, sa mnoho rokov nesmierne bál svätej spovede. Ešte dva roky pred svojou smrťou povedal hlave tohto spolku, bratovi Jánovi Almužníkovi nasledovné slová:

„Ja už patrím brat Ján Almužník len do starého železa a čakám na smrť, nič viac, spovede sa bojím viac ako útoku na silne opevnenú pevnosť nepriateľa.“

„To sa mi nechce veriť milý generál, že Vy, ktorého krv tiekla po mnohých bojiskách a ktorý ste boli všade známy svojou odvahou, že sa bojíte. Smrť Vám umožní stretnúť sa so Stvoriteľom v Nebi, s tým najväčším generálom. A Vy sa dnes alebo zajtra s ním určite zmierite,“ odpovedal mu brat Ján Almužník, ktorý poznal generálov strach pred spoveďou.

„Práve tá spoveď je problém, brat Ján Almužník. Ja som sa nikdy nebál ani bláznivých útokov, ale tej spovede sa nesmierne bojím,“ odpovedal generál.

„To Vám nechcem veriť drahý generál, že Vy sa bojíte ako malé dieťa. Berte prosím spoveď ako liek, podobný liekom, ktoré ste užívali, keď ste sa po zraneniach v bolestiach zmietali na lôžku v poľných nemocniciach. Vtedy ste sa nebáli prijať horký a trpký liek, aby ste vyzdraveli. A spoveď je liekom pre zranenú dušu,“ vysvetľoval generálovi brat Ján Almužník.

Rozhovor generála a starého vojaka prerušil príchod iných členov Bratstva sv. Františka Xaverského a svätá omša. Brat Ján Almužník zahrnul starého generála do svojich modlitieb. Približne tri mesiace sa nič nedialo, potom však prišiel starý generál za bratom Jánom Almužníkom do kláštora:

„Drahý brat Ján Almužník, už sa to stalo, viete, čo tým chcem povedať,“ volal už zďaleka starý vojak s úsmevom na tvári na prekvapeného kňaza.

„Myslím, že viem,“ odpovedal s úsmevom a slzami v očiach dobrý kňaz.

„Vďaka slovám, ktoré ste mi pri poslednom stretnutí povedali, som sa rozhodol požiť ten horký a trpký liek pre dušu, rovnako ako som v minulosti požíval horké a trpké lieky pre svoje telo, aby som sa vystrábil z vojnových zranení. Bol som na svätej spovedi, požil som ten liek a cítim, že som sa uzdravil. Mali ste pravdu, nie je to také strašné ako som si myslel, strach má naozaj veľké oči. Po spovedi mi spadla obrovská ťažoba zo srdca a cítil som sa, ako by som omladol o 30 rokov. Drahý brat Ján Almužník som taký šťastný, žeby som skákal od radosti až po strop,“ kričal nadšený starý generál a bratovi Jánovi Almužníkovi stisol ruku tak silno, že mu ju skoro rozpučil.

Horace Vernet, Napoleonova Imperiálna garda
zdroj: wikimedia commons

„Akí sú nešťastní a hlúpi všetci, ktorí žijú v hriechu a nejdu na spoveď,“ uviedol raz jeden zo starých hriešnikov, ktorý nebol desaťročia na spovedi, pretože sa hanbil a bál vyznať zo svojich hriechov. Nakoniec však na spoveď išiel, vyznal sa zo svojich hriechov a keď dostal rozhrešenie, povedal kňazovi: „Môžem Vás uistiť otče, že doteraz som žil ako v pekle, ale keď ste mi dali rozhrešenie, pocítil som tak veľkú útechu, akú možno ešte raz zažijem až vtedy, keď sa stretnem zo svojím Spasiteľom.“

Otec biskup de Ségur v knihe nabáda: „Nebojte sa spovede. Skúste zájsť do spovednice, nebojte sa, že je to ťažké. Keď sa vyspovedáte a získate rozhrešenie, sami pochopíte, aký dobrý musí byť Boh, že mu stačí tak málo – aby ste išli do spovednice za kňazom, vyznali sa tam skrúšene zo svojich hriechov a zbavili sa tak bremena ťažkých smrteľných hriechov, ktoré ťahajú ľudí do Pekla a mohli tak zachrániť svoju dušu.“

„Uvažujte bratia a sestry. Na jednej strane oheň pekelný a hriechy, na druhej strane vyznanie hriechov, ktoré spočiatku jatrí sebalásku človeka a je pre človeka nepríjemné. Ale keď sa človek vyspovedá, to je ako keby mu praskol bolestivý hnisavý vred, ktorý ho kváril a všetka nečistota z rany sa vyliala von. Ten pocit úľavy a vedomie, že liečba bola účinná – to je na nezaplatenie, to potvrdí každý, ktorý sa takto uzdravil.“

„Koľko trvá taká spoveď? 10–15 minút? 10–15 minút, v ktorých sa zveríme milujúcemu a zhovievavému otcovi, ktorý chce odpustiť naše hriechy, potešiť a ukázať svoju lásku, lebo aj my sme jeho deti? Ak sa toto zdá byť niekomu ťažké a nepríjemné, neviem kde nechal takýto človek hlavu…“

Na záver tohto argumentu uviedol biskup de Ségur nasledujúce silné slová: „Verte mi, ak by sa mohol niekto z večných zatratencov vrátiť z Pekla na tento svet a dosiahnuť spoveďou a úplným vyznaním svojich hriechov Božiu milosť a zachránil by sa tak z pekelných plameňov, po bruchu by sa plazil neúnavne cez oheň, nedbajúc na bolesti a popáleniny, len aby dosiahol svoju spásu. Ale zatratenci už svoju šancu premárnili, my čo žijeme na zemi však máme ešte čas na pokánie. Treba byť rozumný a neriskovať. Treba sa zbaviť strašnej ťažoby smrteľného hriechu, ktorá nás vedie do diablovej priepasti a večnej smrti!“

Francisco Goya: Svätý František Borgia chráni ohrozenú dušu umierajúceho pred démonmi
zdroj: wikimedia commons

Dopustil som sa príliš veľkých hriechov, takých veľkých, že sa to nedá ani vysloviť

Biskup de Ségur argumentuje: „Ak si sa dopustil príliš veľkých hriechov a nechceš byť zatratený, budeš ich musieť nakoniec aj tak vyznať. Tak načo to predlžovať? Neexistuje hriech, ktorý by nedokázala Kristova obeta na kríži vykúpiť. Čím skôr sa rozhodneš pre liečbu svojej duše, tým lepšie.“

„Nech sú tvoje hriechy akokoľvek hrozné, každý kňaz pravdepodobne počul aj hroznejšie hriechy, ako sú tie tvoje. Je to divná sebaláska a predstava o sebe samom, ktorá núti človeka myslieť si, že je jediný na svete s najťažšími hriechmi a je prvým zločincom zo všetkých zločincov, ktorý spáchal tie najťažšie hriechy v existencii ľudstva.“

Veľmi zaujímavo biskup de Ségur demaskoval diabla, otca lži a klamstiev: „Všetci hriešnici musia vedieť, že diabol je klamár a podvodník, ktorý klame a podvádza vždy a všade. Diablova lesť spočíva v tom, že ak ťa chce priviesť k hriechu, tak ti hovori: „Ale veď o nič nejde, to je len taká maličkosť, Boh, pán vesmíru je všemocný, toto ho predsa nemôže uraziť, rovnako ako teba neurazí malé dieťa, ktoré na teba gáni, však keby aj, aj tak pôjdeš na spoveď a všetko sa napraví…“

A keď človek podľahne pokušeniu a hriech spácha, diabol – otec lži a klamstva začne kričať úplne ináč: „Čo si to urobil, nešťastník? Ako si to mohol urobiť, taká hanba, blasfémia a potupa, taká hrôza. Si horší ako Herodes, ktorý varil neviniatka, to je nevysloviteľne ohavné, čo si spravil! Z toho, čo si spravil sa nemožno ani len vyspovedať, ešte nikto v ľudskej histórii nespáchal ohavnejší skutok! Navždy si stratil Nebo, ty netvor a naveky si zatratený!“

Satan je odporný klamár, klame na začiatku, klame na konci, klame neustále. Pred spáchaním hriechu zakrýva veľkosť spáchaného zla, po spáchaní hriechu nesmierne veľkosť spáchaného hriechu preháňa, len aby človek trpel, nešiel na spoveď, zúfal si a bol napokon zatratený. Pred hriechom diabol odníma myšlienky na Božiu spravodlivosť a po hriechu chce, aby hriešnik zabudol na Božiu dobrotu, lásku a milosrdenstvo.

Gustáv Doré: Zúfalý Satan, ktorý chápe, že navždy stratil Raj
zdroj: wikimedia commons

Veriaci by sa nemali nechať diablom oklamať. „Vlk zviera ukradnutej ovci, ktorú unáša z ovčinca hrdlo, aby svojím mečaním nemohla privábiť pozornosť pastiera,“ hovorí sv. Augustín z Hippa. Takisto diabol zviera hriešnikom ústa, pretože sa bojí, žeby hriešnici ako zblúdené ovce v nebezpečenstve volali o pomoc Pastiera duší, ktorý by im určite na pomoc prišiel a vlka zahnal. „Úbohé ovečky, bečte, kričte, len nebuďte ticho, budete zachránené…“

Dnes by som týmto veľavravným príkladom z diela svätého sv. Augustína seriál biskupa de Ségura o spovedi zakončil. Ale už teraz sa teším na to, ako v piatok znova zavítam do spovednice za Naším Pánom Ježišom Kristom, aby mi cez osobu kňaza odpustil moje hriechy.

***

Titulný ilustračný obrázok: Ježiš Kristus odpúšťa cudzoložnej žene, obraz Nicolasa Poussina
zdroj: wikimedia commons


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Sv. Benno z Meissenu, biskup a apoštol polabských Srbov

Duch Svätý nás posilňuje a teší

Protirečenia ľavicovo-liberálneho myslenia alebo Hitparáda slniečkárskej hlúposti

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, VI. časť