Rakúsky kňaz počas omše na sviatok Všetkých svätých vyzval veriacich do tanca a pustil im rezkú disko odrhovačku. Všetci sa poslušne pridali ako na Spartakiáde

7. novembra 2025   Krátke správy   Cirkevná kríza

Pokiaľ ste ešte dnes nekonzumovali svoju dennú dávku trápnosti 21. storočia a cítite sa dostatočne silní nato, aby ste zvládli pohľad na infantilne rozosmiatych dospelých, či dokonca až veľmi starých rakúskych občanov v tiroláckom mundúre, ktorí v kostole počas omše všetci ako cvičené opice tancujú na povel kňaza pod rezkými tónmi primitívnej disko-volkisch odrhovačky à la Senzi senzus, tak prišla práve vaša chvíľa.

https://www.kath.net/news/88830

https://www.facebook.com/watch/?v=1109967707887150

O túto nadštandardnú dávku trápnosti (a to je v súčasnej dobe už čo povedať, keďže dnešný štandard je včerajší extrém), sa postaral veľadôstojný pán vikár Anton Nguyen z mestečka St. Stefan ob Stainz, ktorý podľa portálu Kath.net „prekvapil zhromaždenie hudobnou prestávkou počas omše na sviatok Všetkých svätých“.

Túto radostnú vsuvku mal zrejme vopred pripravenú, o čom svedčí výkonná aparatúra, s ktorou ozvučil kostol až po poslednú škáru a myšaciu dieru. Ku gotickej klenbe starodávneho chrámu sa niesli tóny mierne dementnej rakúskej odrhovačky s názvom Dobrá nálada (Gute Laune).

To však ešte nebolo všetko. Veriaci neboli len synodálne vyzvaní, aby túto úžasnú hudobnú produkciu synodálne „sprevádzali“, „prijímali“, „načúvali“ a „prežívali“, ale aby sa aj fyzicky zapojili do tanca. A čuduj sa svete, práve tak ako pred 90 rokmi, sa rakúski občania okamžite a na povel rozhodli uposlúchnuť rozkaz svojho pastiera, ktorý „predsedá“ omši a zdvihli ruky, tentokrát dve.

Nasledovalo bujaré veselie v chráme, o ktorom zaiste nič netušili jeho stavitelia v stredoveku, keď ho projektovali a pracne dávali dohromady. Rovnako by pravdepodobne boli fascinovaní tou stádovitou ochotou okamžite a na povel odhodiť akékoľvek zvyšky dôstojnosti a úcty, nehľadiac na to, čo si napríklad o svojich starých rodičoch pomyslia ich pubertálne vnúčatá, keď budú po očku a s masívnymi pocitmi zahanbenia pozorovať, ako sa v kŕčovitých pohyboch snažia vyhovieť túžbe predsedu omše po „dobrej nálade“.

Pre porovnanie kam sme sa posunuli, si dovolíme ponúknuť zábery na videu z roku 1974, na ktorých iný velikán nemeckojazyčnej kultúry a hudby, volkisch spevák Ernst Neger speva očarujúcu pesničku Rucki Zucki. V roku 1974 sa spievali takéto opusy ešte v pivárni, dnes v kostole na sviatok Všetkých svätých.

To, čo sa odohralo počas sviatku Všetkých svätých v rakúskej diecéze Graz-Seckau, v štajerskom mestečku St. Stefan ob Stainz, je v podstate typické pre celú modernú dobu: čím viac si ľudia navrávajú (a sú v tom utvrdzovaní oficiálnym naratívom), aké sú silné individuality a akú majú slobodu, tým viac sa správajú ako ľahko manipulovateľné stádo. Tento jav je paradoxne pozorovateľný viac na liberálnom Západe ako na dezolátnom Východe, napriek horám verbálnej vaty, ktorá sa tento jav pokúša vytesniť.

O tom, že populácia západnej Európy (a predovšetkým kresťanská) je už dokonale vycvičené spartakiádne stádo svedčia aj reakcie ohľadom tejto kultúrnej vsuvky na sociálnych sieťach. Portál Kath.net uvádza, že „komentáre k videu sú prevážne pozitívne“. To samozrejme môže byť spôsobené aj nechuťou a únavou konzervatívcov v rakúskej cirkvi, ktorí po všetkých tých každodenných trápnostiach, čo sa pred ich zrakmi v miestnej cirkvi odohrávajú, skrátka už nevládzu a ani nechcú reagovať. Avšak netreba podceňovať ani reálnu transformáciu katolíkov smerom k desivej infantilnosti. Inak by zábery, aké pozorujeme vo videu, ani nemohli vzniknúť.

Nadšené výkriky na internete pod videom, ktoré uvádza Kath.net: „Takto funguje moderná Cirkev“ (čo môžeme samozrejme len potvrdiť) alebo „Cirkev potrebuje takýchto kňazov“, svedčia o tom, že stádo je už dostatočne spracované. Našli sa samozrejme aj „nenávistníci“ a „staromilci“, ktorí vypisovali svoje dezolátne žlčovité sentencie typu: „Robte si to potom na oslave a nie v kostole“, avšak tí boli údajne v menšine.

Z nadšených reakcií stoja za pozornosť ešte tieto, predovšetkým ako dôkaz o tom, kam sa postupne posúvame. Kňaz Norbert Schönecker reaguje:

„Medzi Afričanmi, od ktorých sa môžeme veľa naučiť (a samozrejme, aj oni od nás), sa počas bohoslužieb vždy tancuje.“

Niekto rád Afriku, iný Indiu… Ďalší nadšenec píše:

„Bolo to raz počas katolíckeho kongresu (pravdepodobne vo Freiburgu) na slávení Eucharistie vo veľkej sále. Indické ženy vo veľkolepých sárí vytvorili skupinu (myslím, že niesli aj svetlá), aby tancovali na modlitbu Otčenáš. Bolo to neuveriteľne dôstojné a dojímavé! Bol to liturgický tanec.“

Takže, do tanca občania! A nezabúdajte, práve tak ako pri veľkom pandemickom cvičení: kto netancuje, je zradca, ničiteľ jednoty a nenávistník.

Branislav Michalka

Zdroj: Kath.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – CG Dream

PDF (formát pre tlač)