Poslúchajme svätú Cirkev

2. augusta 2026   Cirkev

„ Keď cirkev neposlúchne, nech ti je ako pohan a mýtnik.“
(porov. Mt 18,17)

Adam zadumane blúdil sem a tam po Raji. Všetkého mal dosť, len nemal sebe podobného druha. Boh sa zľutoval nad ním, dopustil tuhý spánok na neho, vybral z neho jedno rebro a z toho stvoril mu ženu: Evu. Na veľkú radosť prebudil sa Adam, pred ním stál okúzľujúci tvor nevinnej krásy, družka jeho života, od radosti takto zvolal: „Toto je kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa, preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ (Gn 2,23).

I druhý Adam, náš Pán Ježiš, k hlbokému spánku uklonil svoju hlavu na dreve kríža a keď usnul, prišiel k nemu vojak, kopijou otvoril mu bok, z jeho otvoreného boku utvorená bola jeho spanilá panenská nevesta, Cirkev svätá: kosť z kosti jeho, telo z tela jeho, radosť, rozkoš, ozdoba srdca Ježišovho. Ale ju Pán Ježiš i obsypal všetkými drahocennosťami svojej božskej moci. Vložil jej na hlavu diamantovú korunu pravej viery: „Iďte, učte všetky národy“ (porov. Mt 28,18). Zaodial ju plášťom milosrdenstva, dal jej do ruky berlu odpustenia: „Krstite (Mt 28,18.), odpúšťajte hriechy“ (Jn 20,21). Splnomocnil ju, aby tajomstvo večere Pána, Sviatosť oltárnu každý deň slávila: „Toto čiňte na moju pamiatku“ (Lk 22,19). Boha Ducha Svätého ustanovil jej za strážcu: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,21), aby bez omylu kráčala po ceste, ktorú jej označil jej božský ženích, Ježiš Kristus.Preto beda tomu, kto príkazmi Cirkvi, nevesty to Ježišovej, opovrhuje alebo zanedbá. „Keď cirkev neposlúchne, nech ti je ako pohan a mýtnik.“ (porov. Mt 18,17)

Najmilší! Doposiaľ vyložil som vám Desatoro Božích prikázaní. Podľa poriadku katechizmu nasleduje teraz Pätoro cirkevných prikázaní. Prv ako by som sa pribral do vysvetľovania týchto, zodpovedajme na túto otázku: Či nás viaže Pätoro cirkevných prikázaní? Či máme poslúchať Cirkev?

1. Vo výklade „Verím v Boha“ predniesol som, že Ježiš Kristus založil jednu spoločnosť a túto spoločnosť nazval Cirkvou. Keď teda Ježiš založil takúto spoločnosť, musel v nej ustáliť i poriadok, lebo bez poriadku nemôže jestvovať žiadna spoločnosť ani len jeden deň.

Vidíme, že hlavou rodiny je otec, jeho v rodine poslúcha každý: žena, deti, čeľaď. – V obci rozkazuje richtár; lebo keď by v nej každý robil podľa svojej ľubovôle, keby každý rozkazoval a nikto neposlúchal, vtedy by povstala taká trma-vrma, zmätok, že by náš majetok, život ani len za okamžik neboli v bezpečí. Veď vidíme, že i tí zlopovestní slobodomurári, ktorí popierajú rozkazujúce právo Cirkvi od svojich členov pod trestom smrti žiadajú poslušnosť. Nuž a kto by nebol počul o prísnom živote vojenskom, kde ani slovíčkom neslobodno späť odpovedať predstavenému. Ešte i medzi anjelmi sú kniežatstvá. Ba i Lucifer rozkazuje diablom. Poviem viac: i medzi zvieratami je kráľ: keď zareve lev, so strachom uhne sa lesná zver.

Nuž či len krvou Kristovou vykúpeného človeka bol by zanechal Pán Boh samého na seba, aby sa potĺkal bez vodcu v tomto slzavom údolí? Kam by sme potom zašli? Kam? Ta, kde Martin Luter, Ján Kalvín. – Cirkev nám Kristus ustanovil za matku. Nuž či matka ani svojim deťom nemôže rozkázať? Áno, môže. Božský ženích, na dreve kríža zomrelý Pán Ježiš, dal Cirkvi to právo a moc, aby od detí svojich žiadala poslušnosť, keď apoštolom riekol: „Kto vás počúva, mňa počúva; kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“ (porov. Lk 10,16)

2. Prikázania Cirkvi ťažké sú tým, ktorí ich nechcú zachovávať, lež ľahké tým, ktorí ich vďačne plnia. Čo za ťažkosť je v tom: „Zasväť sviatky!“ Kto svätí sviatky, ten vie vybaviť i svoje práce, ak len nechce získať celý svet. Co za ťažkosť je v tom: „Počúvaj sv. omšu!“ Vidno, že chuť po nebeských veciach vytratila sa z úst hriešnika, preto necíti sladkosť služieb Božích. Čo za ťažkosť je v tom: „Okolo Veľkej noci vyspovedaj sa a prijímaj!“ Čo za ťažkosť je v tom: „V isté dni od mäsitých pokrmov sa zdržuj!“ – od toho ešte nikto nezomrel, ale obžerstvo už nejedného pochovalo.

Nuž a či už i to duševné očisťovanie a Najsv. Sviatosť oltárna nestálej tvojej duši nespôsobia žiadnu radosť? Či už tak hlboko klaniaš sa peniazom, zemi a rozkošiam telesným? No veď pravda, že ani tá ošípaná nekúpe sa v čistunkej vode potoka, ale len v kaluži rado sa váľa; i to je pravda, že ani pes nevie, že od pomyjí a kostí je ešte i lepší zákusok. Zvláštna vec, že proti sv. omši tí kričia najviac, ktorí na omšu nikdy nechodia. Tí bedákajú proti pôstu a spovedi, ktorí sa nikdy nespovedajú, nikdy nepostia. Odkiaľ tento jerichovský krik-vresk? Odtiaľ, lebo verné a svedomité plnenie zákona pobožných hlasno kričí vzdorovitým do ucha: „Vy ste priestupníkmi zákona!“ Tým chcú utíšiť hlas svojho svedomia, že popierajú zákonodarné právo Cirkvi. Avšak akokoľvek ho popierajú, pred nami za svätú pravdu stojí: Cirkev svätá je božská ustanovizeň, Ježiš ju založil a splnomocnil, aby svoje údy pod ťarchou hriešnika zaviazala k zachovávaniu svojich príkazov.

3. Cirkev svätá od počiatku užívala svoju moc zákonodarstva. Už i sv. Peter vyniesol ten zákon, že z mäsa modle obetovaného zvieraťa neslobodno veriacim jesť. Z jeho nástupcov každý rímsky pápež vydal nariadenie, ktoré viazalo celú Cirkev na svete. Už i sv. Pavol prikázal, aby ženy zakrytou hlavou dostavili sa v chráme Božom. Rovnako tak i jeho nástupcovia, biskupi, vyniesli zákony pre svoje biskupstvá. Tieto cirkevné nariadenia a zákony pod ťarchou hriechu viažu veriacich, ba ešte i pokuta stíha priestupníkov. Neposlušného kňaza biskup vyzdvihne z úradu, zakáže mu sv. omšu slúžiť a spovedať. Keď v niektorej krajine spáchajú nejaký väčší priestupok, rímsky pápež interdiktom, zákonom, tresce tú krajinu, to jest zakáže tam verejne konať služby Božie, vysluhovanie sviatostí je tam tiež obmedzené, dokiaľ ten priestupok nie je vykúpený verejným pokáním.

Najväčší trest cirkevný je exkomunikácia, t. j. vyobcovanie, keď na vyobcovanej osobe od slova do slova splní sa súd Ježiša: „Kto neposlúcha Cirkev, nech ti je ako pohan.“ Ten vyobcovaný nemôže sa dostaviť na sv. omšu, nemôže pristúpiť k sv. spovedi a prijímaniu, a keď umrie, neslobodno ho cirkevne pochovať. Keď pápež Pius IX. r. 1860 vyobcoval z Cirkvi tých, ktorí ozbíjali Cirkev o jej majetok, vtedy jeden z vyobcovaných išiel do kaviarne, prstom ukázal na pohárik s rumom a posmešne takto riekol: „Za dva soldy (groše) dajte mi z toho vyobcovania!“ Avšak sotva vyprázdnil ten kalíšok, padol mŕtvy na zem.

S Cirkvou sv. neslobodno sa hrať, lebo hlas Cirkvi je hlas Ježišov. Pán Ježiš nestíha síce každého protivníka tu na zemi, ale príde raz ten veľký deň, deň hnevu, keď všemohúca ruka Ježišova zarazí odbojníkov, ktorí opovrhli zákonmi Cirkvi. Pohliadnite na ruiny spustlých krajín a pýtajte sa, čo ich priviedlo do záhuby? Tie smutné skaly odpovedia vám: nesvornosť, neposlušnosť! A keď rozhorčene pýtame sa, prečo sa stala zem miestom trápenia? Odpoveď čítame vo Sv. Písme: pre neposlušnosť prvého človeka.

Poslúchajme teda Cirkev sv. a plňme jej prikázania. Poslúchajme teda dobrovoľne, z lásky k nej, ako dobre dietky poslúchajú svoju matku. Poslušnosť je dôkazom vernosti. Pre mňa môže byť niekto akýmkoľvek veľkým učencom, alebo môže chodiť z púte na púť, môže vybozkávať kríže na hladko, ak ale i len v najmenšom bode vzdoruje, protiví sa príkazom Cirkvi, tak je on na stavbe Cirkvi len padajúcou omietkou, ktorú v každom okamžiku môže strhnúť víchor ľudských náruživostí.

Boli časy, keď nebolo treba napomínať veriacich, aby poslúchali Cirkev, tak hlboko mali zaštepenú poslušnosť; prví kresťania ochotní boli radšej umrieť ako prestúpiť príkaz Cirkvi. Opravdivý kresťan i teraz takto zmýšľa: Pán Boh prikazuje cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho živý bol na zemi. Mojím otcom je Boh na Nebi, mojou matkou je Cirkev na zemi. Pokorne podrobujem sa príkazom oboch, tak dúfam dlhý, večný život. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)