Portugalsko: Ventura, národno-konzervatívny kandidát na prezidenta, prešiel do druhého kola. Súperom mu bude stará euro-štruktúra, socialista Seguro. Médiá panikária…

20. januára 2026   Aktuality   Komentár

Včerajšok dal európskym progresívcom opäť príležitosť na mediálnu paniku: André Ventura, portugalský národno-konzervatívny politik a zakladateľ strany Chega sa prebojoval v portugalských prezidentských voľbách do druhého kola.

Lavína titulkov v európskych režimových médiách svedčí o tom, že Ventura je z rodu kandidátov nepríjemných pre EÚ. Vo všetkých článkoch a vo všetkých pádoch sa skloňuje slovné spojenie „krajná pravica“ a napriek tomu, že Ventura skončil s 24 % hlasov až na druhom mieste za osvedčeným eurohujerom Antóniom José Segurom, ktorý dostal 31 % hlasov, nad panikou sa vznáša temné tušenie, že ide o ďalší klinec do dobre vyčalúnenej rakvy zvanej Európska únia.

https://www.euronews.com/my-europe/2026/01/19/portugal-presidential-election-far-right-ventura-heads-for-runoff-against-centre-left-segu

André Ventura pochádza zo sekulárneho prostredia a jeho hypertolerantní rodičia ho ponechali až do puberty bez náboženstva, aby si mohol vybrať. V 14 rokoch si však vybral katolícku Cirkev, nechal sa pokrstiť, prijal sväté prijímanie a dal sa birmovať.

Tam však zákruty jeho života neskončili. Postupne sa stal liberálom a socialistom, pričom ešte vo svojej dizertačnej práci z roku 2013, keď študoval na univerzite v írskom Corku, kritizoval „stigmatizáciu menšín“ a „zločinný populizmus“.

Jeho politické preferencie sa začali meniť v roku 2017, keď, zrejme vďaka komunikačnej nešikovnosti, vyriekol niekoľko výrokov o rómskej komunite v Portugalsku, za čo sa stal terčom trestného oznámenia podaného členom Ľavicového bloku. V roku 2019 založil stranu Chega, ktorá sa pripojila do koalície s národno konzervatívnou stranou Basta! (Dosť!). Odvtedy sa jeho imidž v liberálnych a progresívnych médiách už len zhoršoval.

V januári 2020 vyvolal v parlamente pobúrenie návrhom, aby sa černošská poslankyňa Moreiraová, ktorá požadovala vrátenie muzeálnych predmetov z éry portugalského kolonializmu do pôvodných krajín, teda tiež spolu s muzeálnymi predmetmi „vrátila do svojej pôvodnej krajiny“. Na zjazde strany Chega v roku 2020 schválil návrh požadujúci odstránenie vaječníkov ženám, ktoré podstúpili potrat. V novembri 2020 mu bola uložená pokuta viac ako 400 eur za diskrimináciu rómskych komunít. V decembri toho istého roku mu bolo nariadené zaplatiť 3 370 eur za etnickú diskrimináciu formou verbálneho obťažovania minority. Ventura neskôr na tlačovej konferencii v Republikovom zhromaždení vyhlásil, že pokutu nezaplatí: „Lebo by sa tým obmedzila sloboda prejavu občana, poslanca národa a politického vodcu“.

André Ventura je ženatý s Dinou Marques Nunes Venturovou, detskou fyzioterapeutkou pracujúcou v nemocnici v Lisabone, ktorá sa s ním stretla po tom, čo ukončil štúdium práva na Universidade Nova de Lisboa. Nemajú deti, ale on sa túži podľa vlastného vyjadrenia jedného dňa stať otcom.

Mário Rui Leal Pedras, kňaz lisabonského patriarchátu, ktorý sobášil manželov Venturovcov a je Venturovým osobným spovedníkom a duchovným vodcom od čias, keď bol Ventura ešte študentom univerzity, uviedol, že v roku 2025 Ventura označil svoju cestu za vedenú „Božím poslaním“.

Je zrejmé, že s takýmto kádrovým profilom nemôže byť Ventura pre oficiálne médiá vhodným kandidátom na prezidenta krajiny, ktorá poskytla EÚ toľko krásnych príkladov bývalých komunistov v európskych štruktúrach. Spomeňme aspoň Juana Manuela Barrosa, alebo súčasného prezidenta Európskej únie, Antónia Costu, bývalého generálneho tajomníka Socialistickej strany (2014 – 2024) a už v roku 1975 člena Socialistickej mládeže. Dodajme len, že strana má skratku PS a v čase svojho vzniku (1968) išlo o typickú ľavicovo-komunistickú a trockistickú stranu hlásiacu sa k „beztriednej spoločnosti“ a k „marxizmu“, ako k „hlavným zdrojom inšpirácie“. Členom tejto strany je aj favorit mainstreamu, António Seguro.

Tomu zodpovedajú aj reakcie médií na druhé miesto André Venturu vo voľbách. EuroNews bijú na poplach:

„Venturov silný výsledok bol ďalším míľnikom v posune Európy smerom ku krajnej pravici, keďže populistické strany sa v posledných rokoch dostali k mocenským pákam alebo sa k nim len tesne priblížili.“

Britské noviny The Gurdian okamžite a progresívne prezieravo spojili Venturove nacionalistické a konzervatívne chúťky s jeho pobytom v kostole, kde ho oslovili novinári počas vyhlásenia výsledkov:

„Ventura však znel bojovne, keď odchádzal z katolíckej omše v centre Lisabonu, ktorej sa zúčastnil: „Teraz musíme zjednotiť celú pravicu. Budem bojovať deň čo deň, minútu po minúte, sekundu za sekundou, aby nebol socialistický prezident. Vyhráme,“ povedal. „Krajina sa prebudila po týchto 40 rokoch bez druhého kola volieb,“ povedal neskôr svojim podporovateľom.“

Portál ABC News neskrýva svoje sklamanie a dokonca ohromenie:

„Líder krajne pravicovej populistickej strany sa v nedeľu umiestnil na druhom mieste v portugalských prezidentských voľbách s ohromujúcim výsledkom a v druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční budúci mesiac, sa stretne so stredoľavým súperom. Podľa takmer kompletných výsledkov by to mohlo priniesť ďalší politický prielom pre rastúce európske krajne pravicové strany.“

Portál Euractiv.com, hlásna trúba všetkých eurohujerov, sa preto chystá spolu so všetkými vernými euroštruktúrami na boj, lebo vidia, že napriek symbolickej funkcii prezidenta je to zlé:

„Napriek tomu to bude prvýkrát, čo sa krajne pravicový kandidát dostane do druhého kola prezidentských volieb. Počas kampane Seguro tvrdil, že je jediný, kto dokáže poraziť Venturov „extrémizmus“, a vyzval „všetkých demokratov“, aby sa za ním zjednotili.“

Zrejme len to jediné im už zostáva, aj vzhľadom na vývoj vo svete. Že im to ešte pomôže, to si pravdepodobne myslí čoraz menej ľudí a postupný útek europotkanov, progresívcov a kariéristov všetkých druhov z topiacej sa lode, sa už začína prejavovať v niektorých mediálnych komentároch bývalých „slušných“ a „umiernených“, ktorí odrazu vyzývajú na zmierenie sa s novou geopolitickou a ideologickou situáciou.

Ale nemajme o nich strach. Skúsenosť s rokom 1989 nás poučila, že títo súdruhovia a snaživí komsomolci sa nikdy nestratia. Svoje by nám o tom vedeli povedať páni Marián Leško, Ľubomír Feldek, Rudolf Schuster, Peter Weiss, Ján Strasser, Andrej Kiska, Robert Fico, Štefan Harabin, Ivan Mikloš, Ján Figeľ, Jozef Banáš, Michal Havran starší, Ivan Kamenec, Marián Čalfa, Eduard Kukan, Ján Budaj… A tých hércov a hérečiek…

Skrátka ten najpestrejší výber „koalície ochotných“ (ku všetkému). Tak ako to spieval Leporello v Donovi Giovannim (5. scéna) o súdružkách, ktoré sa radostne družili s jeho pánom:

„Hľa, pani tu je krások zoznam. Tých, ktoré miloval môj pán, ten spísal som ja sám. … Sú medzi nimi vidiečanky čulé, meštianky aj slúžky roztomilé. Baronesy ba aj grófky, krásne kňažné sťa ozdôbky. Mám tu všetky stavy, aj postavy, každý vek, každý vek…“

Branislav Michalka

Zdroj: EuroNews, AP, Euractiv.com, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)