Pápež odkázal v nedeľu všetkým imigrantom: „Ste vždy vítaní!“ Aj vo Vatikáne?

6. októbra 2025   Krátke správy   Migračná kríza

Od úmrtia pápeža Františka prešlo pol roka a zdá sa, že všetko je v starých koľajach. Nádeje konzervatívcov začínajú pomaly, ale isto blednúť pod slnkom reality a z pápeža Leva XIV., ktorý ich po svojom zvolení príjemne rozrušil obliekaním sa do tradičných pápežských odevov, postupne odpadávajú (veď je jeseň) iluzívne očakávania, ktoré na neho naložili.

Lev XIV. krok za krokom rozbíja tento ich nereálny krištáľový palác v témach ako je LGBT katolicizmus, klimatický alarmizmus, bezbrehý ekumenizmus a najnovšie aj v téme nehatenej imigrácie, ktorá bola jeho predchodcovi obzvlášť milá. Smer je jasne daný: napriek katastrofe, ktorá sa završuje (nie začína) od roku 2015 a desať rokov po tom, čo Angela Merkelová oblažila svet výrokom „My to zvládneme“, sa pápež Lev XIV. v nedeľu 5. októbra počas svätej omše k príležitosti Jubilea misií a migrantov vyjadril v tej politicky najkorektnejšej tónine zvolaním na adresu imigrantov:

„Imigrantom však hovorím: vedzte, že ste vždy vítaní! Moria a púšte, ktorými ste prešli, Písmo nazýva „miestami spásy“, v ktorých sa Boh zjavuje, aby zachránil svoj ľud.“

https://www.vatican.va/content/leo-xiv/en/homilies/2025/documents/20251005-giubileo-mondo-missionario.html

Slovo „vždy“ sa nedá inak interpretovať, len tak, že to znamená – za každých okolností. Čiže bez regulácie, selekcie a odmietania. To je naratív, ktorý doviedol do dokonalosti už pápež František, ktorý dokonca tvrdil, že neprijatie imigrantov a regulácia imigrácie je ťažkým hriechom:

https://christianitas.sk/papez-frantisek-najnovsie-tvrdi-ze-branenie-migracii-je-smrtelny-hriech-zrejme-teda-aj-jej-regulacia-a-strazenie-hranic-hoci-predosli-papezi-hovorili-nieco-ine/

a navyše si od imigrantov sľuboval v duchu toho najbizarnejšieho sociálneho inžinierstva záchranu natality v Európe:

https://christianitas.sk/casopis-la-civilta-cattolica-zverejnil-rozhovor-papeza-frantiska-s-belgickymi-jezuitmi-migranti-nas-zachrania-inkulturacia-bez-limitov-a-cirkev-budovana-zdola/

Zdá sa, že sme sa od týchto vízií zatiaľ príliš nevzdialili. Imigranti sú glorifikovaní bez akejkoľvek selekcie a skúmania motívov migrácie, či nebezpečenstva pre pôvodnú kresťanskú kultúru a civilizáciu:

„Myslím najmä na našich bratov a sestry imigrantov, ktorí museli opustiť svoju vlasť, často zanechávajúc svojich blízkych, prežívajúc noci strachu a osamelosti, zažívajúc diskrimináciu a násilie na vlastnej koži.“

Konzervatívni katolíci dostávajú k stráveniu opäť trinásť rokov prihrievanú ideologickú polievku, v ktorej pláva ľavicová terminológia, korenená „diskrimináciou“:

„Príbeh toľkých našich migrujúcich bratov a sestier o tom svedčí: tragédia ich úteku pred násilím, utrpenie, ktoré ho sprevádza, strach z neúspechu, nebezpečné riziko cestovania pozdĺž pobrežia, ich výkrik smútku a zúfalstva. Bratia a sestry, tie lode, ktoré dúfajú, že zazrú bezpečný prístav, a tie oči naplnené úzkosťou a nádejou, ktoré sa snažia dosiahnuť breh, nemôžu a nesmú nájsť chlad ľahostajnosti, ani stigmu diskriminácie!“

A keďže bolo jubileum nielen migrantov ale aj misií, stáva sa z katolíckeho misionárstva, čiže ohlasovania jedinej pravej katolíckej viery a obracania na túto vieru – sociálna služba:

„Misia nie je ani tak o „odísť“, ale skôr o „zostať“, aby sme ohlasovali Krista prostredníctvom pohostinnosti a prijatia, súcitu a solidarity. Máme zostať bez toho, aby sme utiekli do pohodlia nášho individualizmu; zostať, aby sme hľadeli na tých, ktorí prichádzajú zo vzdialených a násilných krajín; zostať a otvoriť im svoju náruč a srdce, privítať ich ako bratov a sestry a byť pre nich prítomnosťou útechy a nádeje.“

– Nebolo by však okrem pohostinnosti a prijatia vhodné ohlasovať Krista aj tým, že budeme o Kristovi aj hovoriť a obracať na katolícku vieru? Také výzvy sme však od prelátov zapálených pre imigráciu, ako sú napr. kardinál Zuppi, kardinál Hollerich alebo kardinál Marx nikdy nepočuli. Naopak, sme vyzývaní na medzináboženský dialóg, spoločné sprevádzanie sa rôznych náboženstiev a to bez motívu obracania na pravú vieru. Ako to potvrdil už pápež František, keď odmietol akýkoľvek „prozelytizmus“.

A aby už nikto príliš nevajatal v tom, čo sa myslí tou „misiou“, pápež Lev XIV. to v homílii otvorene vyjadruje:

„Existuje mnoho misionárov a misionárok, ale aj veriacich a ľudí dobrej vôle, ktorí pracujú v službe imigrantom a propagujú novú kultúru bratstva na tému migrácie, prekonávajú stereotypy a predsudky.“

Táto veta obsahuje vskutku všetky pojmy, ktoré sú podstatné: propagandu, novú kultúru a búranie stereotypov. Je nejaký progresívec, ktorý by sa pod toto nepodpísal?

Toto pokračovanie propagácie bezbrehého vítania imigrantov, ktoré posunulo západnú Európu až na okraj krátera občianskej vojny, však pozoruhodne kontrastuje s praxou v samotnom Vatikáne. Nie je to tak dávno, čo v cirkevnom štáte došlo k pozoruhodnému sprísneniu boja proti nelegálnej imigrácii:

https://christianitas.sk/stat-vatikan-sprisnuje-pravidla-proti-nelegalnej-migracii-na-svoje-uzemie-ako-to-sedi-s-adoraciou-nelegalnej-migracie-jeho-vysokymi-predstavitelmi-vitanie-migrantov-je-len-pre-prostych-veriacich/

Taktiež opatrenia, ktoré požadovala Svätá stolica od rímskeho magistrátu z dôvodu Jubilejného roka vykazujú zaujímavú argumentačnú paralelu s tým, čo tvrdia a čoho sa dožadujú kritici nelegálnej imigrácie:

https://christianitas.sk/vatikan-je-odrazu-rozhorceny-bezdomovci-a-spina-kazia-rim-pred-pripravou-na-svaty-rok-ako-to-ved-hovorili-ze-treba-este-viac-migrantov-a-socialneho-sprevadzania/

Takže, ako to vlastne je? Sú imigranti vždy vítaní, a to aj vo Vatikáne, alebo majú byť vítaní len nami, v našich krajinách, v našich domovoch a na úkor našich rodín, kultúry a bezpečnosti?

Branislav Michalka

Zdroj: vatican.va, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)