Odpustenie a obeta sv. Rity dodnes vzbudzujú rešpekt

22. mája 2025   Krátke správy

Nezaložila žiaden rád, nenapísala žiadne významné dielo, nebola kráľovnou, ani princeznou iba obyčajnou ženou z malej talianskej dedinky s bolestivým osudom. Napriek tomu je dnes sv. Rita populárnejšia ako kedykoľvek v minulosti. Prečo?

Všetci svätci veľmi trpeli, ale väčšina z nich vykonala niečo, kvôli čomu si ich napokon všimli až samotní pápeži. Niektorí založili vplyvné rády (sv. Dominik, sv. František), iní napísali slávne diela (sv. Augustín, sv. Terézia z Lisieux, sv. Faustína Kowalská), ďalší sa preslávili svojou humanitárnou činnosťou, ktorá ohromila mocných tohto sveta (sv. Františka Cabriniová, sv. Matka Tereza).

Sv. Rita z Cascie, ktorá žila ešte v 15. storočí a ktorá má dnes sviatok, nič podobné nedosiahla. Bola najúbohejšou z úbohých, najposlednejšou z posledných. Napriek tomu je dnes populárnejšou ako kedykoľvek v minulosti, obracia sa k nej viac a viac ľudí, a už aj na Slovensku – konkrétne v Košiciach – len nedávno vysvätili prvý jej zasvätený kostol. Avšak nič nie je náhoda a ani novonadobudnutý záujem o sv. Ritu nie je náhodný.

Sv. Rita si prešla tými najbolestnejšími útrapami, aké si možno len predstaviť. Ale pekne po poriadku. Narodila sa ako doslova vymodlené dieťa v malej talianskej dedinke Roccaporena dvom postarším rodičom, ktorí, hoc boli zbožní, až dovtedy nemohli mať žiadne dieťa. Sama Margarita (skrátene „Rita“) bola už od útleho detstva výnimočne zbožná, pokorná a poslušná a to až do takej miery, že sa o nej rozšíril chýr do všetkých okolitých dediniek. Už od prvého svätého prijímania chcela vstúpiť do kláštora, no zasiahli jej rodičia – keďže to bola ich jediná dcéra a oni túžili aj po vnukoch, urýchlene jej našli „vhodného“ manžela z lepšej rodiny menom Paolo di Ferdinandi.

Di Ferdinandi síce bol z lepšej rodiny (na pomery vtedajšej malej talianskej dedinky), ale to bolo asi tak všetko. Bol to totiž hlavne pijan, vášnivý hráč, je dokonca možné, že bol namočený vo viacerých podvodoch, bol to tiež bitkár a predpokladá sa, že mal aj nejaké milenky. Veľmi rýchlo spoznal Ritinu jemnú a poddajnú povahu. Len pár dní po svadbe tak pre Ritu začalo obdobie ponižovania, urážania, a celkom určite aj bitiek. Ona však všetko znášala v kresťanskom duchu. Ježiš povedal, že sa máme modliť tak za blížnych, ako aj za nepriateľov, ako i to, že máme nastavovať druhé líce. A týmto sa Rita riadila. Čím väčšie útrapy zo strany manžela na ňu prichádzali, tým viac sa zaňho modlila, tým prívetivejšie sa k nemu správala, tým väčším príkladom – na jeho vlastné zahanbenie – mu bola.

Paolo sa po čase skutočne obrátil. Začal chodiť do kostola, prestal hrať karty, menej pil. Nepriateľstvá s inými vplyvnými rodinami však naďalej pretrvávali. Pre rodinu di Ferdinandiovcov nastalo šťastné obdobie: Rita porodila dvoch chlapcov, ktorí dostali mená Paolo (po otcovi) a António (po starom otcovi). Rita sa snažila viesť chlapcov ku kresťanskej zbožnosti a úcte, tí však boli po otcovi dosť hlavatí. Rodina nažívala niekoľko rokov pokojným vidieckym životom – až kým ju nezasiahla séria tragédií, ktoré ju napokon zničili.

Paolove nepriateľstvá sa mu stali osudnými. Na jednom odľahlom mieste si ho počkala skupinka vrahov a dobodali ho na smrť. Rite o tragédii povedali susedia krátko po tom, ako sa stala, a žena sa na miesto ponáhľala ešte za tmy. Prvé, čo urobila bolo, že ihneď vo svojom srdci odpustila vrahom svojho manžela a následne sa začala modliť za Paolovu dušu aj za obrátenie tých, čo mu vzali život. Najviac sa trápila nad tým, či a kedy bol Paolo naposledy na spovedi. Dobre totiž vedela, že to, čo sa skutočne ráta, je až ten druhý život, večný, a nie tento pozemský, časný.

Synovia Paolo a António už boli na prahu dospelosti a zožierala ich spaľujúca túžba po krvnej pomste (čo bola nielen v renesančnej Itálii bežná prax vybavovania si účtov). Márne im matka dohovárala, žeby spáchali smrteľný hriech a urazili Boha, tvorcu celého vesmíru. Nezaberali modlitby, ani pôsty, chlapci, zrejme povzbudzovaní širšou otcovou rodinou, žili iba pre to, aby pomstili otca vzatím života jeho vrahom.

Nevieme presne ako to bolo, no niektorí veria, že sám Boh oslovil Ritu s tým, že chlapci zamýšľaný hriech nespáchajú a že ich duše budú spasené, ale to preto, že zanedlho sami obaja zomrú. A ich matka s Božím návrhom súhlasila. V Roccaporene sa o niekoľko mesiacov rozniesla nákaza, zrejme dyzentéria, ktorej obaja chlapci podľahli.

Rita zostala sama. Opäť však pocítila Boží hlas, ktorý ju volal do kláštora v neďalekej Cascii. A hoci ju tam pre jej vek trikrát odmietli, predsa jej na pomoc prišli jej patróni sv. Ján Krstiteľ, sv. Mikuláš a sv. Augustín, a tí jej zázračným spôsobom pomohli dostať sa za múry kláštora, kde ju napokon matka predstavená, vidiac takýto zázrak, prijala.

Okamžité odpustenie sv. Rity vrahom jej manžela, ako aj súhlas so stratou vlastných detí pre záchranu ich duší vzbudzujú dodnes rešpekt. Sú príkladom nevídanej viery a dôvery v Boha, ktorý jediný môže zachrániť naše duše pre život večný a od plameňov Pekla.

Sv. Rita, oroduj za nás.

P. S.: Farnosť sv. Rity v Košiciach ponúka na svojom youtubovom kanáli buď živé prenosy alebo záznamy ružencových modlitieb a omší k svojej patrónke s názvom „Štvrtky sv. Rity“. Viac na tomto odkaze.

Matej Gavlák

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube Rodgers & Hammerstein

PDF (formát pre tlač)