Novoročné rozjímanie: Keď je Boh s nami, kto sa proti nám postaví?

V. S. Široký
1. januára 2024   Cirkev

Na Nový rok srdce každého človeka omladne a naplní sa akýmsi nadšením a mimoriadnymi citmi. A vtedy priateľ priateľa, brat brata, syn otca vyhľadá a ústne mu zablahoželá. Ak je to nemožné, aspoň poštou pošle mu prianie všetkého dobrého v nastávajúcom novom roku.

Je to zvykom už od starých dôb až doteraz držaným, že ľudia si jeden druhému blahoželajú na Nový rok. Ach, čo je tých prianí! Čo sa tu navinšuje šťastia a koľko dobra! Plné koše by boli, keby to bolo možné vziať. Keby sa tak všetky tie priazne vyplnili, tak naša Zem by bola už dávno rajom ostala. Či by to však dobre bolo? Nuž, čím by sme si večné blahoslavenstvo zaslúžili?

Náš Nebeský Otec vie už dobre, čo má činiť. On len malinké percento z tých prianí nechá vyplniť, aby sme nespyšneli a nezvoľneli; ináč nás vždy krížmi navštevuje. Či tomu nie je tak? Veď sa pozrime späť do minulosti a uvedomme si, čo všeličo nás postretlo v uplynulom roku. Či sa nám vyplnili všetky priania, čo sme si navzájom vymenili? Možnože niektorí sme zažili aj dosť radosti, šťastia a blaha, ale isté je, že iní zas mali toľko trpkostí, žiaľov a rozmanitých nepríjemností, no neklesli úplne na duchu a nezúfali. Za jedno i za druhé však musíme úprimne riecť: Pán Boh zaplať!

Či dobré a či zlé, vďačne máme a musíme prijať z Jeho rúk. On dobre vie, čo činí a čo nám prospeje, čo škodí. Keď nám dáva žiale a trpkosti, musíme si byť istí, že tým len dobre mieni s nami. Pán Boh dobre vie, že tým sa cvičíme život si vážiť a vynasnažujeme sa len dobré skutky činiť. Lebo čím sa horšie vedie človeku, tým je zbožnejší, tým viac myslí na svojho Stvoriteľa a k nemu sa utieka. Na bielom dni je, že čím väčší blahobyt, tým väčšia nevšímavosť Zákonov Božích, tým väčšia ľahostajnosť v plnení náboženských povinností… Len skúmajme ten dnešný svet, tých terajších ľudí; čo vidíme? Tie najväčšie neprávosti páchať. Prečo? Nuž, svet je múdry, vzdelaný, dobre sa mu darí, tak nepotrebuje nikoho vyššieho poslúchať.

Neznabohovia, ničomníci, pokušitelia, farizeji! Nech si len hudú, však oni aj plakať budú… My kresťania katolíci neohrození sme vo viere Kristovej a všetky kríže, utrpenia a všetky radosti, šťastia a blaženosti vďačne z Jeho sv. rúk prijímame a za všetko, či dobré alebo zlé Jeho sv. meno ctíme a velebíme. Keď je Boh s nami, kto sa proti nám postaví?

Keď máme viac starostí, viac krížov a trápení, myslíme si vždy, že tak sme si to zaslúžili, to je náš ľudský údel. Náš prvý otec Adam zhrešil, tak my jeho potomkovia musíme pykať, trpieť. A za to utrpenie ešte s Jóbom poďakujeme Pánu Bohu, lebo ho on poslal k zaslúženiu našej spásy.

Abrahám musel prestáť mnoho trpkých skúšok; on však vždy dôveroval Pánu Bohu, ktorý ho o svojej pomoci uistil. „Neboj sa, Abrahám,“ riekol mu raz, „ja som tvoja ochrana a tvoja preveľká odmena. Ja som Boh všemohúci; kráčaj predo mnou a buď dokonalý.“

A k jeho synovi Izákovi, ktorý pre neúrodu mal sa vysťahovať do Egypta, riekol Boh: „Nechoď do Egypta, ale zostaň v zemi, o ktorej ti poviem. Buď v nej cudzincom a ja chcem byť s tebou, a ti žehnať.“

Jakuba Boh tiež skúšal rozličnými krížmi a žalosťami. Musel najprv utekať do Mezopotámie pred bratom Ezauom. Potom sa mu zasa stratil milý syn Jozef, ale to sa mu všetko na dobré obrátilo, a naposledy bol tak blažený, že strateného syna videl ako kráľovského námestníka účinkovať v prospech celého jeho rodu. Pán Boh všetko jeho utrpenie premenil v radosť, ktorá mu starobu jeho života osladila.

Mojžiš zasa z vôle Božej mal oslobodiť národ Izraelský. To však ale nebola veru ľahká úloha; mal dosť čo zápasiť s faraónovou tvrdošijnosťou a s tvrdohlavosťou Izraelitov. Boh mu však dodával zmužilostí a rozumu. Z horiaceho kríka k nemu prehovoril: „Ja chcem byť s tebou, ja chcem byť v tvojich ústach, a teba učiť, čo máš hovoriť.“

Aj udatnému Jozuovi Pán Boh sľúbil svoju pomoc. Keď mu riekol; „Ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou; na žiaden spôsob ťa neopustím; buď zmužilý a silný!“
Tak teda pomáhal Pán Boh všetkým týmto a aj iným spravodlivým Starého zákona; bol pri nich vo všetkých ich skúškach a strastiach, a oni mali tak pevnú dôveru, že napríklad trpezlivý Jób riekol: „A keby ma Hospodin aj usmrtil, ja predsa len v Neho budem dúfať!“

Či nebude teda Pán Boh aj pri nás? Oj áno. Veď náš Spasiteľ riekol: „A ja budem s vami až do skonania sveta.“ Čo by sme chceli viac? Keď On, Všemohúci Boh bude pri nás a s nami, kto by sa proti nám postavil?

Nemáme sa teda čoho obávať ani v tomto novom roku – nech by prišlo čokoľvek, nič nám neuškodí; ani vlas na hlave sa nám nepohne bez toho, aby o tom Pán Boh nemal vedomosť!

Tak ako doteraz, aj v tomto nastávajúcom novom roku budú nepriatelia našej sv. viery proti nám, ale oni nám nebudú môcť uškodiť, ak sa Boha nevzdáme. – Pridŕžajme sa teda Pána Boha vždy ako malé deti matkinej sukne, a On bude naším ochrancom vo všetkých protivenstvách, ktoré nás možno aj v tomto roku postretnú…

Článok vyšiel pôvodne v časopise Svätá rodina č. 1/1923, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)