Niektorí novozvolení francúzski starostovia odstránili z radníc vlajky EÚ: Preč s európskymi vlajkami! Nech žijú francúzske vlajky!

31. marca 2026   Aktuality   Európska únia

„Preč s európskymi vlajkami na radnici! Nech žijú francúzske vlajky,“ vyhlásil starosta mesta Carcassonne na juhu Francúzska, Christophe Barthès z pravicovo-nacionalistickej strany Rassemblement National na sociálnej sieti X v nedeľu.

Aj niekoľko ďalších nedávno zvolených pravicových starostov odstránilo podobne ako on vlajky Európskej únie z priečelí svojich radníc, čo francúzska vláda obratom odsúdila ako „populizmus“.

Strana Marine Le Penovej, protiimigračná a euroskeptická Rassemblement National, vo voľbách starostov posilnila svoje postavenie a dúfa, že v budúcoročných prezidentských voľbách získa najvyšší úrad v krajine. V tohtomesačných komunálnych voľbách strana zaznamenala úspechy v malých a stredne veľkých mestách, hoci nezískala žiadne veľké mestské centrá. To však nie je až také prekvapujúce, pretože veľké mestá sú vo Francúzsku už sčasti okupované cudzincami.

Starostovia z tejto politickej línie v niekoľkých mestách nezaháľali a okamžite pristúpili k odstráneniu vlajok EÚ. „Preč s európskymi vlajkami na radnici! Nech žijú francúzske vlajky,“ uviedol Christophe Barthès 29. marca na platforme X. Zverejnil aj video, na ktorom osobne sníma európsku vlajku a ponecháva iba francúzsku trikolóru a regionálnu vlajku Okcitánie.

Podobne postupovali aj Bryan Masson, nový starosta prímorského mesta Cagnes-sur-Mer pri Nice, a Anthony Garénaux-Glinkowski, pravicový starosta severného mesta Harnes. Garénaux-Glinkowski odstránil aj ukrajinskú vlajku, ktorú francúzske radnice vyvesovali ako gesto solidarity po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Francúzsky minister pre Európu Benjamin Haddad tento krok odsúdil ako „populizmus“:

„Odmietnu aj európske fondy, ktoré dostávajú naši poľnohospodári, naše podniky a naše regióny na reindustrializáciu? Vrátia svoje odmeny z Európskeho parlamentu?“ uviedol vo vyhlásení pre agentúru AFP. „Ide o populizmus, ktorý ukazuje, že RN sa nezmenilo,“ dodal.

Žiadny zákon vo Francúzsku však neukladá povinnosť vyvesovať symbol Európskej únie na radniciach, s výnimkou štátneho sviatku 9. mája – Dňa Európy. Predstavitelia Rassemblement National preto odstránenie vlajok obhajovali ako legitímne.

V roku 2022 francúzske úrady odstránili dočasnú inštaláciu vlajky EÚ z Víťazného oblúka v Paríži po tom, čo pravicoví odporcovia prezidenta Emmanuela Macrona obvinili hlavu štátu z „vymazávania“ francúzskej identity.

Z pohľadu katolíckej tradície nejde o spor o kus látky na fasáde radnice, ale o otázku poriadku vecí a hierarchie lojalít. Európa nevznikla z administratívnych štruktúr, ale z kresťanskej civilizácie, ktorá dala jej národom identitu, právo aj kultúru. Vlajka štátu preto nepredstavuje len politickú príslušnosť, ale historickú kontinuitu a konkrétny ľud so svojimi dejinami, obeťami a vierou.

Na tomto pozadí pôsobí tlak na symbolickú dominanciu bruselských znakov ako prejav ideologickej centralizácie, ktorá si postupne nárokuje viac než jej patrí. Inštitúcie Európskej únie majú odvodený mandát – sú nástrojom spolupráce medzi štátmi, nie zdrojom identity samotnej. Keď sa však ich symbolika začne presadzovať ako nadradená národným symbolom, nejde už o spoluprácu, ale o presun suverenity na úroveň, ktorá nemá ani historickú legitimitu, ani kultúrny koreň.

Zásahy a verejné výčitky zo strany európskych predstaviteľov voči demokraticky zvoleným starostom preto vyvolávajú otázku, či nedochádza k prekračovaniu právomocí. Europoslanci a komisári nemajú mandát určovať, aké symboly majú visieť na radniciach suverénnych miest, rovnako ako nemajú právo nahrádzať historickú identitu národov abstraktným projektom bez hlbšej zakorenenosti. Ich úloha je služobná, nie normotvorná v otázkach kultúrnej identity.

Z katolíckeho hľadiska je poriadok jasný: vyššie štruktúry majú podporovať nižšie, nie ich pohlcovať. Tento princíp subsidiarity stojí v ostrom kontraste s tendenciou centralizovať symboly, hodnoty aj verejný priestor pod jednotnou ideologickou značkou. Ak sa z Európskej únie stáva projekt, ktorý si nárokuje právo definovať identitu namiesto toho, aby ju chránil, potom sa dostáva do napätia nielen s národmi, ale aj s vlastnými deklarovanými princípmi.

To, čo sa dnes javí ako spor o vlajky, je v skutočnosti symptóm hlbšieho konfliktu: či Európa zostane spoločenstvom národov vyrastených z kresťanských koreňov, alebo sa premení na technokratický útvar, ktorý sa pokúša tieto korene nahradiť ideologickou konštrukciou. A práve v tomto bode sa rozhoduje, či bude európska identita ešte živou realitou, alebo len administratívnym pojmom bez duše.

Branislav Krasnovský

Zdroj: le monde.fr, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pxhere.com

PDF (formát pre tlač)