
Nemecko: Žena sa stala biskupskou ceremoniárkou. A chce byť aj kňažkou…

18. júna 2024
Krátke správy
Nová letná sezóna praje zmenám. V nemeckej diecéze Rottenburg-Stuttgart vymenovali po prvýkrát v dejinách Cirkvi do funkcie biskupského ceremoniára ženu. Túto funkciu zvyčajne vykonávajú kňazi, resp. biskupskí sekretári. Pani Margret Schäfer-Krebsová všetko zvládne aj sama, a keď by sa podarilo, tak by sa nechala aj vysvätiť ta kňažku…

Rozhovor s ňou začína portál Katholisch.de zábavnou informáciou, ktorá zdôvodňuje jej ustanovenie do funkcie nasledovne – „keďže v diecéze Rottenburg-Stuttgart chýbal kňaz, ktorý by sa mohol tejto úlohy zhostiť“. Úbohá, nešťastná diecéza. Nemá kňaza, ktorý by mohol biskupovi robiť ceremoniára. Čo je však zaujímavé, na fotografii, ktorá je priložená k rozhovoru môžeme okolo biskupa a jeho ceremoniárky napočítať šesť kňazov (a jednu pôvabnú miništrantku s mikrofónom). Čiže nejakí kňazi tam predsa len asi budú: https://www.katholisch.de/artikel/53734-wenn-eine-frau-bischoefliche-zeremoniarin-wird
Aké sú úlohy pani ceremoniárky?
„Liturgické texty, hudobnú úpravu a harmonogram jednotlivých pontifikálnych omší a bohoslužieb koordinujem s ostatnými účastníkmi a zodpovednými na mieste a ako ceremoniárka som zodpovedná za ich hladký priebeh. Odkedy biskup Gebhard Fürst odišiel do dôchodku, moja úloha sa opäť zmenila. Teraz som zodpovedná aj za pontifikálne omše našich troch pomocných biskupov v Katedrále Rottenburg a v Konkatedrále sv. Eberharda v Stuttgarte, ako aj za konsekračné liturgie a rozsiahlejšie cirkevné služby nášho diecézneho administrátora a generálneho vikára Clemensa Stroppela, ako napríklad liturgia Božieho Tela v Rottenburgu.“
Zo začiatku trochu pochybovala:
„Pretože miesto biskupského tajomníka bolo tradične obsadzované mladým kňazom, nikdy by mi nenapadlo, že by som sa o túto úlohu zaujímala. Po tom, čo sa kňaz, ktorý mal byť pôvodne biskupským sekretárom, stiahol, biskup Fürst reorganizoval oblasť svojej zodpovednosti a dal mi liturgickú oblasť s polovičným úväzkom. Keďže už dlhodobo pôsobím ako špecialistka pre liturgiu a ekumenizmus v ordinariáte a často som sa podieľala na príprave ekumenických bohoslužieb na úrovni biskupa, práca mi nebola celkom cudzia.“
Tak nebol kňaz, alebo sa „stiahol“? Alebo bol stiahnutý? Možno nebol dostatočným „špecialistom“ na ekumenické bohoslužby…
O tom, že jej ochota nebola spôsobená len akútnym nedostatkom potenciálnych biskupských sekretárov (čo je druh zastúpený in potentia v prírode určite hojnejšie, než druh kaplána líškamdobrúnocdávajúceho), ale aj určitými špecifickými ambíciami, nás presviedča táto časť rozhovoru:
Otázka: Cítili ste niekedy túžbu slúžiť omšu pri oltári?
Odpoveď: Osobne ako ceremoniár nie, pretože sa sústreďujem na svoju úlohu.
Ale redaktor sa nedá:
Otázka: Chceli by ste sa aj Vy sama stať kňazom?
Odpoveď: Áno. Viem, že mám charizmu na to, aby som to dokázala. Ale keďže som žena, moja kariéra bola iná. Nebolo to bezbolestné. Pre mňa, ako aj pre mnohé iné ženy, je otvorenou ranou, že Cirkev nechce, aby sme boli povolané do ordinácie, pretože sme ženy. Pre mňa to bola vždy otázka, ako sa s tým vysporiadam. Ignorovať ranu nie je možné. Dodnes je pre mňa oslobodzujúcou myšlienkou, že som nemohla a nemôžem uveriť, že Boh chcel, aby som bola v Cirkvi nešťastná.“
Výborne, vrchná biskupská ceremoniárka s heterodoxnými názormi. Dokážem si živo predstaviť, ako pekne inštruuje svojich podriadených. Avšak ešte stále má pocit, že Cirkev sa žien bojí!!!
„Za tie roky sa v našej diecéze aj inde udialo veľa, čo bolo pred dvoma generáciami nemysliteľné. Ale to, čo som osobne zažila, sa odráža aj v tomto: veľa vecí sa podarilo nie preto, že to chceli ženy, ale vďaka potrebe kňazov – mužov. Chcem sa preto znova a znova pýtať mojej Cirkvi: Prečo sa nás tak bojíte?“
Nuž, ono ani nejde tak o strach z týchto pokrokových súdružiek, to sa ceremoniárka zrejme trochu precenila, ono ide skôr o intenzívny, neodohnateľný a neustále sa ozývajúci pocit trápnosti pri pohľade na tieto zjavy. Pamätáte si na tie pocity z detstva, keď v Pionierskej lastovičke nejaká bodrá súdružka redaktorka začala recitovať, alebo keď ste museli pozerať východonemeckú komédiu s banskobystrickým dabingom? Boli ste sami v obývačke, nemali ste sa pred kým hanbiť a aj tak ste pozerali, do ktorého kúta by ste sa schovali. A to sú tie pocity, ktoré majú väčšinou konzervatívnejšie ladení muži pri pohľade na „toto“…
BM
Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!