National Geographic: „Exorcizmus je skutočný fenomén“

22. septembra 2023   Krátke správy

V redakcii sme si už dávnejšie všimli, že v slávnom vedecko-populárnom časopise National Geographic občas zvyknú vyjsť vskutku až prokatolícke články. Takto jedno celé číslo nieslo názov „Najmocnejšia žena sveta“ – a na obálke bola Panna Mária. Číslo prinieslo článok o jej zjaveniach a zázrakoch vo svete. Inokedy sa časopis venoval pápežovi Františkovi a vlani vo februári zas na jeho obálke žiarila katedrála Notre-Dame. Teraz sme zaregistrovali, že aj tento rok mal časopis silnú katolícku tému – exorcizmus.

V apríli tohto roku uzrel svetlo sveta film Pápežov exorcista v hlavnej úlohe s „gladiátorom“ Russellom Crowom. Film rozpráva o jednom prípade otca Gabriela Amortha, hlavného vatikánskeho exorcistu, no vo všeobecnosti je označovaný za fikciu ani len sa nepribližujúcu realite. V každom prípade, film bol inšpiráciou pre National Geographic, aby sa bližšie pozrel na samotný obrad exorcizmu. Autorka Melissa Sartoreová si dala za cieľ preskúmať históriu exorcizmov.

V podkapitole s názvom „Exorcizmy sú skutočné – tak aké boli tie prvé?“ ozrejmuje, že prvotné vyháňania zlých duchov sa praktizovali už v Mezopotámii asi 1000 rokov pred Kristom, kedy tieto rituály vykonával čarodejník nazývaný ašipu. Článok ďalej ozrejmuje, že slovo „démon“ pochádza z gréckeho výrazu „daimon“ a v mytológii šlo o duchovné božstvo, ktoré mohlo byť dobré aj zlé. Až kresťanstvo dalo všetkým pohanským božstvám vyslovene zlú konotáciu a všetko, čo bolo spojené s pohanstvom, kresťania exorcizovali. Autorka pokračuje:

„V dôsledku toho sa zrieknutie sa pohanstva ako zla stalo požiadavkou krstu do kresťanskej viery. Upadnúť pod vplyvom pohanskej viery bolo preto podobné posadnutiu. Exorcizmus bol v tomto kontexte dobrovoľným mechanizmom používaným na posilnenie kresťanskej viery, aj kresťanského spoločenstva.“

Krst sa teda vnímal ako istá forma exorcizmu a pred jeho absolvovaním bola osoba pomazaná olejom, ktorý bol taktiež označovaný za „exorcizovaný“. Slovo „exorcizmus“ malo však vtedy oveľa širší význam ako dnes, a za formu exorcizmu bolo považované aj volanie na svätých v pokušení, či dokonca púť – skrátka všetko, čo veriaceho vzďaľovalo od moci zla. V stredoveku sa zas exorcizmus orientoval na oslobodzovanie ľudí spod duchovnej moci mnohých rozšírených gnostických siekt, ako boli napríklad katari. V 15. storočí, počas rozšírenia protestantizmu, prebral formulky exorcizmu úrad svätej inkvizície, pretože sa rozdelenie Cirkvi považovalo za výsledok zväčšenej moci démonov vo svete.

Exorcizmus, ako ho poznáme dnes, bol sformulovaný v roku 1614 v zbierke s názvom Rituale Romanum, ktorá sa používala až do II. vatikánskeho koncilu. Tento Rímsky rítus zahŕňal časť De Exorcismis et Supplicationibus Quibusdam alebo O exorcizmoch a určitých prosbách. Počas koncilu bol De Exorcismis pozmenený a tento nový publikačne vyšiel v roku 1999. Podľa Sartoreovej sú však oba ríty do značnej miery totožné a to tak štruktúrou, ako aj formou.

Občas si prečítať National Geographic by sme okrem iného odporučili aj švajčiarskemu (modernistickému) biskupovi Bonnemainovi, ktorý odmietol do svojej diecézy vymenovať nových exorcistov – po tom, čo tí starí zomreli – s tým, že ľudia „nepotrebujú exorcizmus“, pretože väčšinou „jednoducho trpia duševným alebo psychickým stresom“. Tak to vyzerá, keď si dnešní modernisti (aj tí cirkevní) myslia, že sú vrcholom dejinného vývoja…

MG

Zdroj: nationalgeographic.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)