Nadácia Slovakia Christiana v Lagiewnikoch pri Krakove: Odniesli sme k Obrazu Božieho Milosrdenstva prosby našich podporovateľov

13. novembra 2023   Krátke správy

Piatok 27. októbra bol mimoriadne upršaný, avšak, keď sme vyrážali z Bratislavy na sever za naším cieľom, opájali sme sa nádejou, že celý deň predsa pršať určite nebude, resp. možno bude, ale na Slovensku a po prechode cez Karpatský oblúk sa dočkáme iného počasia. Na spôsob častého úkazu, ktorý môžu pozorovať ľudia po prechode Malých Karpát na Záhorie. Lenže, Záhorie je na svete len jedno…

Opäť sa potvrdila stará devíza, že optimizmus je len nedostatok informácií. Nielenže pršalo všade, kam sme prišli, čiže v priestore, ale aj v čase – teda počas celého výletu. Pred Karpatmi aj za Karpatmi, ráno aj na obed, večer aj v noci.

A tak sme sa s neustále zapnutými stieračmi vybrali za naším cieľom: doručiť prosby našich podporovateľov do poľských Lagiewnikov pri Krakove, kláštora a pútnického miesta, ktoré je spojené so sv. Faustínou Kowalskou. V starej budove kláštora sa nachádza originál známeho obrazu Božieho Milosrdenstva, ktorý sv. Faustína namaľovala podľa jednej zo svojich vízií a ku ktorému prúdia denne zástupy pútnikov. Pod ním stojí schránka, do ktorej zbožní pútnici vkladajú svoje prosby alebo poďakovania Nášmu Pánovi, ktorý ich zahrnul a denne zahŕňa svojím milosrdenstvom.

Pamätajúc na náš sľub, že za našich podporovateľov dáme odslúžiť svätú omšu priamo v lagiewnickom chráme, poprosili sme nášho známeho kňaza, či by sa podujal na túto záslužnú službu. Po jeho kladnej odpovedi už nič nebránilo nášmu úmyslu dopracovať sa k cieľu.

Po niekoľkohodinovej ceste v daždi sme nakoniec zaparkovali pred sériou malých obchodov s devocionáliami, ktoré sa nachádzajú na kolonáde vedúcej k modernej časti Sanktuária Božieho Milosrdenstva. Obrovská betónová stavba nás svojím estetickým dojmom príliš nenadchla, na rozdiel od starého novogotického kláštora, v ktorom sa nachádza originál slávneho obrazu.

V gigantických priestoroch hornej časti moderného chrámu sme sa pomodlili spolu s desiatkami návštevníkov Korunku Božieho Milosrdenstva a po nej sme sa vybrali na svätú omšu.

V spodnom podlaží novostavby sa nachádzajú viaceré kaplnky európskych národov, medzi nimi aj kaplnka slovenská. Tá sa však svojou dispozíciou oltára nejavila príliš vhodná na špeciálny zámer, ktorý sme poňali v našich upršaných mysliach. Chceli sme totiž za našich podporovateľov dať odslúžiť tradičnú svätú omšu. Na tento účel sa nakoniec ukázala byť najvhodnejšia kaplnka, ktorú dobrá sestra starajúca sa v sakristii o organizačnú stránku celej akcie, nazvala kaplnkou „nemeckou“.

Tam odslúžil nami požiadaný dôstojný pán svätú omšu, avšak nie úplne bez problémov. Uprostred svätej omše, práve počas Ofertória, sa do kaplnky dostavil nejaký nesmierne agilný kňaz, ktorý sa v záchvate protitradičného afektu rozhodol rušiť liturgický obrad! S rozčúleným hlasom začal napádať jedného z členov našej výpravy invektívami: „Čo si to dovoľujete!“ a „Hanbite sa!“ Až na tretie vyzvanie, aby nerušil obrad a odišiel, sa rozhodol rezignovať a naozaj odísť. Vskutku to vyzeralo, na základe jeho rozhorčenia, že nie je zrejme v súčasnej katolíckej Cirkvi nič strašnejšie, než tradičná svätá omša.

Bolo by možno zaujímavé pozorovať, ako by reagoval na požehnávanie homosexuálneho páru, či nejaké veľmi originálne a duchaplné kreácie, aké je možné pozorovať na modernistických svätých omšiach, pri ktorých sa niektoré rehoľné sestry zvíjajú ako v tranze, alebo pri ktorých, ako spieval František Ringo Čech: „duní bas pod gitarou, figúrou krásnou punkovou“. Aj tam by zakročoval neohrozene in medias res? O tom by sa dalo zrejme s úspechom pochybovať.

Po úspešnom zavŕšení obety svätej omše za našich podporovateľov sme sa vybrali do historickej budovy kláštora a jeho chrámu, v ktorom sa nachádza Obraz Božieho Milosrdenstva. S taškou plnou prosieb sme vkročili do chrámu, v ktorého novogotickom interiéri na nás dýchla príjemná a upokojujúca atmosféra intimity, útulnosti, harmónie, súmernosti a pravidiel.

Pomodliac sa pod obrazom sme postupne do vyhradeného otvoru vkladali prosby. Bolo ich toľko, že sme urnu naplnili až po samý vrch. Kiež milosrdný Boh vypočuje tieto prosby a poskytne ich autorom hojnosť svojich milostí.

Splniac takto svoju povinnosť, vyšli sme do dažďa, ktorý nie a nie prestať. Nasadli sme do auta a vybrali sme sa k ďalšiemu cieľu nášho putovania – na prednášku kardinála Gerharda Müllera, o ktorej sme písali na portáli Christianitas.sk už predtým.

Ani po nej nás verný druh nášho putovania – dážď neopustil. S dôslednosťou hraničiacou s pedantériou nás sprevádzal späť za poľské hranice, aby sa zrejme už unavený rozlúčil s príchodom nového dňa o jednej hodine ráno, na diaľnici vedúcej smerom do Bratislavy.

Čo viac dodať? Za Božie Milosrdenstvo, za svätú omšu aj za dážď: Deo gratias!

Redakcia

Sprievodný ilustračný materiál, zdroj – T2.sk, Anton Kulan / archív Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)