Konečným stupňom liberálneho kresťanstva nie je ateizmus, ale myšlienka, že kresťanský Boh je vlastne „zlý“

Matej Gavlák
4. februára 2026   Spoločnosť   LGBT

Kniha Štefana Hríba O Bohu, ktorý neexistuje je ako malé zjavenie. Poukazuje nám na niečo, čoho sme si až doteraz nedokázali byť plne vedomí – a síce predstavu, že kresťanský Boh je vlastne „zlý“. Hríb sa týmto svojím počinom stáva najúprimnejším liberálnym „kresťanom“ (?) na Slovensku. Otvorene hovorí to, čo si liberálni kresťania zrejme myslia už dlhšiu dobu.

Provokácia

Hríbova kniha vtrhla do našich kníhkupectiev v posvätný čas adventný a predvianočný. Ťažko povedať či preto, aby kresťanov inšpirovala k novému zmýšľaniu, alebo aby nás rozzúrila a Vianoce nám pokazila. Možno z oboch trochu. Kníhkupectvo Martinus, známe tým, že má všade vylepenú dúhovú nálepku s nápisom „tu sú vítaní všetci“ (rozumej: „sú tu vítaní všetci okrem tradičných rodín“) charakterizovalo počin O Bohu, ktorý neexistuje nasledovne:

„Kniha O Bohu, ktorý neexistuje je provokujúcou reakciou Štefana Hríba na dobu, v ktorej pojem Boh stratil obsah, pretože sa spája s náboženstvom, ktoré je zneužívané na mocenské ciele, so sudcom kdesi hore, so zatuchnutou minulosťou, pričom prvou asociáciou väčšiny ľudí sú kultúrne vojny, zákazy, príkazy a rozdeľovanie ľudí.“

Áha, tak predsa to bola provokácia. No, nič. Poďme ďalej. Text pokračuje:

„Tento Boh, široko prijímaný, podľa autora neexistuje. V knihe ide ešte ďalej – spochybňuje peklo, prednosť viery pred jej absenciou, a dokonca aj primát ducha nad hmotou. Napriek tomu to nie je kniha o beznádeji. Autor dochádza k presne opačnému záveru, ktorý si priamo v knihe overil silnými rozhovormi s Tomášom Halíkom a Karlom Satoriom.“

Inkluzívny Boh?

Hríb tu teda prezentuje myšlienku, že kresťanského Boha si mocná stredoveká Cirkev vymyslela, pričom On nikdy taký nebol. Poznajúc zbežne Hríbov týždenník týždeň, niet pochýb o tom, že témou, ktorá všetko rozdeľuje na to „správne“ a „nesprávne“ je predovšetkým homosexualita známa aj ako „ľudské právo“.

Inými slovami: Boh, ktorého si Cirkev vymyslela je preto „zlý“, lebo odcudzuje homosexuálny životný štýl ako ťažko hriešny a vedúci do zatratenia. V Hríbovom ponímaní Kristus predsa taký byť nemohol; „pravý“ kresťanský Boh taký byť nemôže. Pretože Boh je predsa dobrý a „byť dobrý“ (v Hríbovom ponímaní) znamená byť inkluzívny (pro-LGBT).

Asi je márne na tomto mieste písať o tom, čo na homosexualitu hovorí Katechizmus katolíckej Cirkvi. Tak sa teda aspoň pozrime na to, čo hovorí Biblia:

„Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Lv 18,22)

„Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich.“ (Lv 20,13)

„Dokonca boli v krajine aj zasvätenci (v anglickej katolíckej verzii tu je použitý výraz „male cult prostitutes“ – „mužskí kultoví prostitúti“). Robili teda podľa všetkej ohavnosti národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov.“ (1Kr 14,24)

Všimnite si: toto sú výrazy zo Starého zákona a teda nie zo „zatuchnutej“, „stredovekej“ katolíckej Cirkvi. Starý zákon nazýva homosexualitu opakovane „ohavnosťou“ pred Bohom.

Takže Cirkev si nič nevymyslela a vo svojej náuke plynule prešla z učenia predkresťanského židovského náboženstva.

Zlo vychádza z ľudského srdca

Aj rané kresťanské komunity, ktoré v žiadnom prípade netvorili „všemocnú vševládnu inštitúciu“, nazerali na tento hriech podobne. Svätý Pavol píše:

„Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ (Rim 1,24–27)

„Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1Kor 6,9–10)

Samotný Ježiš priamo o homosexualite nehovoril, no vyjadril sa o nej nepriamo. Evanjelista, sv. Marek, zachytáva tieto Jeho slová:

„On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Mk 7,18–23)

Ateizmus už nie je in

Takže, liberálni kresťania môžu v Nemecku i v USA vyvesovať po kostoloch dúhové vlajky koľko len chcú, bubnovať na bubny počas omší koľko len chcú, usmievať sa do kamier a klamať koľko len chcú. Sväté Písmo hovorí úplne jasnou rečou a táto pravda sa donekonečna zamlčiavať, prehliadať a prehlušovať nedá.

Za normálnych okolností by sme teda usudzovali, že liberálne kresťanstvo bude viesť k ateizmu: ak Boh v skutočnosti neexistuje, potom je predsa úplne jedno, čo nejaká Biblia hovorí, no nie?

Ibaže, ako sme už toľkokrát poukázali aj na tomto portáli, Zeitgeist dnes vanie iným smerom. V číry materialistický ateizmus už dnes nikto neverí vrátane jeho niekdajších najväčších podporovateľov z hnutia takzvaných „nových ateistov“.

Skrátka, už aj tí najväčší skeptici pomaly začínajú priznávať, že „nejaké nadprirodzeno“ predsa len existuje a teda zrejme existuje aj „nejaký (ten) Boh“.

No a tu je práve jadro neriešiteľného problému pre liberálnych veriacich: áno, Boh existuje, ale jednoznačne odsudzuje ľudské právo (kto vlastne ustanovil, čo je „ľudským právom“?), ktorým homosexualita „bezpochyby“ je! Čo teda teraz: budeme tvrdiť, že homosexualita je „vnútorné zlá“, ako to koniec-koncov naznačil aj sám Ježiš Kristus?

Riešenie vskutku šalamúnske

No a ako sa zdá, túto zjavne „neriešiteľnú dilemu“ šalamúnsky vyriešil Štefan Hríb. „Nie, samozrejme, že homosexualita nie je zlá, to kresťanský Boh je zlý (respektíve „jeho predstava“)!“

„Olalá!“, ako by napísal Braňo Michalka.

Ako sme však videli vyššie, aj Hríbov naratív o „predstave stredovekej zatuchnutej Cirkvi“ kríva na obe nohy, keďže Starý zákon, raná Cirkev, i sám Kristus hovorili to isté, čo hovorí Cirkev dodnes. Ostáva mu teda už len tá holá myšlienka, že to kresťanský Boh je od prirodzenosti „zlý“.

Lenže pán Hríb nie je len tak hocikto: de facto je to krstný otec novinárov, ktorí sa zhŕkli pod krídlami hlásnej trúby liberálnych kresťanov. A tí mu, po našej prvotnej kritike, aj v chvate utekali na pomoc. Máme sa údajne „zamyslieť nad otázkami novinára (Hríba)“. Nuž, tento článok je vo svojej podstate takým zamyslením sa, no nie?

Už teraz sme veľmi zvedaví, čo bude hlásna trúba hlásiť o kresťanskom Bohu o takých 10 – 15 rokov až progresívna teológia opäť raz „pokročí“.

Ale…, kto je potom „dobrým“ bohom?

Žarty bokom, ideme do hlbších vôd. Myšlienka, že kresťanský Boh existuje a že je vo svojej podstate „zlý“ totiž vôbec nie je nová. V skutočnosti je to myšlienka starobylá a dnes zrejme ďaleko rozšírenejšia, než by sa mohlo zdať.

Už gnostici žijúci v časoch Ježiša Krista tvrdili, že Stvoriteľ tohto sveta, nimi nazvaný Demiurg, mal zlé úmysly. Vraj to on je zodpovedný za všetko zlo, ktoré sa vo svete deje. Demiurga pritom priamo stotožňovali s Bohom Starého zákona.

Túto myšlienku prebrali moderní luciferiáni. Nie sú to tí satanisti, akých si možno predstavujeme – v čiernych vyťahaných tričkách, s pentagramom na krku a piercingom v nose, pre ktorých sú Boh aj satan len „abstraktným pojmom“. Títo sú tí skutoční uctievači Lucifera, padlého anjela. Rozpoznať ich nemožno: chodia v kravatách, drahých oblekoch a vozia sa v drahých autách. Zrejme sa zúčastnili aj na nejednej rituálnej obete.

Títo luciferiáni vyznávajú myšlienku, že Ježiš Kristus je skutočným stvoriteľom sveta a i Bohom, ale že je to Boh zlý, ktorý ľudí spútal svojimi prikázaniami a zákazmi. A hádajte, kto prišiel ľudí oslobodiť z rúk tohto „zlého“ Boha?

Presne tak, sám Lucifer, či Satan. On je v skutočnosti tým „dobrým bohom“, ktorý dáva svojim ctiteľom všetko, o čo ho tí žiadajú – predovšetkým peniaze, moc a slávu (len večný život im dať nemôže… respektíve môže – vo svojom kráľovstve).

A Lucifer tiež nemá nič proti homosexualite. Práveže je jej najväčším propagátorom.

Takže odkiaľ sa teda v skutočnosti berie myšlienka, že kresťanský Boh je „zlý“? Od pána Hríba? Alebo od nejakej luciferiánskej sekty odnekiaľ z bratislavského podzemia?

My nepôjdeme vašou cestou

A čo sa týka samotných liberálnych (pro-LGBT) kresťanov: čo my, katolíci dnes a denne bojujúci s hriechom a so svetom vlastne máme spoločné so smilníkmi a cudzoložníkmi, ako aj ich obhajcami, ktorým sú ľudské žiadostivosti prednejšie ako ich Stvoriteľ? Nič, samozrejme, že nič. Až do doby, kým sa nad sebou nezamyslia a nezačnú so sebou niečo robiť. Nech si idú po svojej ceste hoc aj do večného zatratenia, ak sa im ráči. My túto cestu odmietame a pôjdeme si radšej vlastnou cestou – tou presne opačnou.

Pretože Boh nie je zlý; to srdce a činy nekajúcich sú zlé.

PDF (formát pre tlač)