Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 4. časť

Branislav Krasnovský
30. októbra 2025   História

predchádzajúce časti:
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 1. časť
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 2. časť
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 3. časť

***

Už sme si uviedli, že talmudský kánon je odlišný od židovského kánonu do Ukrižovania Krista. Je rozdiel medzi saducejmi, farizejmi a talmudskými rabínmi. Rozdiel medzi židovstvom do čias Krista a rabínskym judaizmom Talmudu je kľúčový, pretože práve na tomto zlome sa kresťanstvo oddelilo od starozákonného Izraela a vznikol úplne nový model židovskej viery, vzájomné vzťahy v staroveku a stredoveku ostávali napäté, pričom iniciátormi tohto napätia boli v drvivej väčšine Židia, rovnako ako Židia iniciovali útoky na členov svojho etnika, ktorí prijali Kristovo učenie.

Priznám sa, že som pomerne dlho hľadal na internete informáciu o tom, že by do roku 1000 katolíci cielene prenasledovali židovské etnikum a existovali by nejakí mučeníci zo židovstva, ktorí by sa stali obeťou kresťanského prenasledovania. Nenašiel som žiadnu relevantnú zmienku.

Pre potreby dnešnej časti pokračovania materiálu o katolicizme a talmudskom judaizme, ktorý je mladší ako katolicizmus si pripomeňme základné fakty ohľadom židovstva do roku 70 po Kr. a v období po roku 70 po Kr., aby čitatelia nemuseli listovať v predchádzajúcich častiach, kde si však môžu nájsť podrobnejšie informácie.

Nasleduje porovnávacia tabuľka s rozdielmi medzi kresťanstvom a talmudským židovstvom v období 70 až 200 po Kr., niektoré z nich budem rozoberať v ďalších textoch.

Židovstvo do roku 70 po Kr. Stredobod židovskej viery úzko súvisel s Jeruzalemským chrámom. Kľúčovou postavou náboženstva bol kňaz (kohén) a veľkňaz. Boh bol uctievaný predovšetkým prostredníctvom obiet (krv, kadidlo, chlieb, zvieratá). Autorita bola definovaná najmä v Tóre (5 kníh Mojžišových), toto bol písaný Zákon. Spoločenské skupiny: saduceji, farizeji, eséni, zelóti – každá mala vlastný výklad Zákona. Nádej Izraela bola priamo spojená s mesiášskymi očakávaniami, ktoré mali zabezpečiť obnovu Izraela a príchod kráľa z Dávidovho rodu.

Židovstvo po roku 70 po Kr., rabínsky judaizmus Chrám a obety zanikli. Kňazstvo stratilo funkciu. Náboženské vedenie prebrali rabíni, učitelia Zákona. Vzniká synagóga ako nový stred kultu. Boh je uctievaný modlitbou, pôstom a štúdiom Zákona, nie obetami. Tradícia sa presúva z oltára do knihy – „od krvi k pergamenu“. Pád Jeruzalema a snem v Javnii v roku 70 po Kr. má pre ďalší vývoj judaizmu kľúčový význam, uvedieme si hlavné znaky vývoja rabínskeho a talmudského judaizmu.

1. Zničenie Chrámu – duchovný zlom Keď v roku 70 po Kr. rímske légie zničili Druhý chrám, chrámový kult obiet, ktorý bol stredom náboženského života, prestal existovať. De facto sa stratili saduceji a vzrástol význam farizejov, ktorí vytvorili základ budúceho rabínskeho judaizmu.

2. Zhromaždenie v Javnii (Jamnii) Po zničení Chrámu sa okolo rabína Jochanana ben Zakkaja vytvorila akadémia v meste Javne (pri mori). Cieľom bolo zachovať Tóru a identitu bez chrámu. Tu sa kládli základy rabínskeho učenia, ktoré nahradilo chrámový kult štúdiom a modlitbou.

3. Nové chápanie Tóry Tóra (Zákon) sa stala živým chrámom. Rabíni učili, že modlitba, štúdium a skutky milosrdenstva nahrádzajú obetu zvierat. Tým sa judaizmus stal „náboženstvom knihy“, dôraz sa presunul z rituálu na interpretáciu.

4. Ústna Tóra, základ rabínskeho autorstva Tu je prvý značný odklon od židovského učenia do roku 70 po Kr. (Tóra – 5 kníh Mojžišových, Pentateuch u nás katolíkov). Rabíni začali tvrdiť, že Mojžiš dostal na Sinaji nielen 10 Božích prikázaní, ale aj ústnu Tóru (vysvetlenia a doplnky k písanému Zákonu), ktorú samozrejme erudovane dokážu vysvetľovať len rabíni. Táto „ústna tradícia“ sa stala neskôr základom Mišny a celého Talmudu (bude vysvetlené v texte nižšie. Takže opäť vidíme: ústna Tóra je znakom, že talmudské učenie je iné ako učenie do roku 70 po Kr. a teda je mladšie ako kresťanstvo).

Pri Mojžišovi na hore Sinaj sa na chvíľu zastavíme. Podľa Pentateuchu dostal Mojžiš na hore Sinaj 2 kamenné tabule, ktoré napísal Boh svojím prstom (Ex 31,18; Dt 9,10). Toto je jediné miesto vo Svätom Písme, kde sa hovorí o priamom Božom zápise. Zvyšok zákonov, príkazov, obetných predpisov a nariadení Boh nadiktoval Mojžišovi, ktorý ich zapísal vlastnou rukou (Ex 24,4; 34,27). Takže Desatoro, morálny Zákon zjavený Bohom, bolo priamo napísané Božím prstom na kameni (Ex 31,18), obetné, občianske, rituálne predpisy boli Bohom nadiktované Mojžišovi, ktorý ich zapísal (Ex 24,4; Dt 31,24).

Katolícka Cirkev vo svojej tradičnej dogmatike ústami sv. Augustína a Tomáša Akvinského učí, že Desatoro je nemenné morálne jadro Zákona, vyryté Bohom v kameni i v ľudských srdciach (porov. Rim 2,15). Zvyšok Tóry (rítus, predpisy, čistota, obety) bol časný a mal pripraviť príchod Krista. Sv. Tomáš (S. Th. I–II, q. 98, a. 5). „Zákon morálny bol daný priamo Bohom, lebo je trvalý; zákony ceremoniálne a súdne Boh dal skrze Mojžiša, lebo mali pominúť.“

Rabínsky judaizmus učí, že Mojžiš dostal na Sinaji celú Tóru vrátane Mišny v zárodku, teda aj ústnu tradíciu. Podľa tejto tradície Boh Mojžišovi zjavil všetko, čo neskôr rabíni len „rozvinuli“. Toto sa nazýva Torah shebichtav (písaná Tóra) a Torah shebe’al peh (ústna Tóra). Kresťanská tradícia to odmieta, pre Cirkev je Mojžiš nositeľom Zákona, nie jeho večný spolutvorca.

Ježiš Kristus v Evanjeliách (Mt 5,17) hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ Tým potvrdzuje, že morálny zákon (Desatoro) je večný, no rituálne a ceremoniálne časti Mojžišovho zákona naplnil v sebe – teda už nie sú záväzné, lebo sa zmenili na duchovný princíp milosti.

Piata kapitola Matúšovho Evanjelia je jedným z nosných textov Nového Zákona, obsahuje aj známu reč o blahoslavenstvách. Dovolím si, aby ste nemuseli hľadať, vložiť text z Matúša (Mt 5,1–20), v ktorom si môžete nájsť mnohé odpovede na otázky, ktoré sa vám pri čítaní tohto textu objavia v hlave, dôležité pre pochopenie sú časti zvýraznené tučným písmom (Mt 5,17 a Mt 5,20).

1 Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. 2 Otvoril ústa a učil ich: 3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami. 13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.

14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. 15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. 17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. 20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

5. Kánon Písma, rozhodnutia v Javnii V Javnii sa potvrdil kánon Tanachu (hebrejská Biblia). Boli zavrhnuté niektoré knihy, ktoré prijímala diaspóra (napr. Múdrosť, Sirachovec), zostali iba v gréckej Septuaginte. Tým sa židovský kánon odlíšil od kresťanského Starého zákona.

6. Rabíni ako noví kňazi Po zániku kasty levitov prebrali autoritu učenci Tóry – rabíni. Ich autorita spočívala v znalosti, nie v pôvode. Vznikol nový typ náboženskej moci – učiteľská trieda.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)