Karol Murgaš – premonštrát, pedagóg a budovateľ slovenského národného života v Košiciach

Branislav Krasnovský
24. júla 2026   Slovensko   Slovenské dejiny, Slovenské osobnosti

Slovenské dejiny ukrývajú množstvo osobností, ktorých životné dielo zostalo neprávom v tieni známejších mien. Takým je aj premonštrát, katolícky kňaz, vynikajúci pedagóg, matematik, organizátor kultúrneho života a národný pracovník Karol Murgaš (1881 – 1925). Hoci dnes jeho meno pozná len úzky okruh historikov, svojou prácou výrazne ovplyvnil podobu slovenského školstva, kultúrneho života i verejného diania v Košiciach a celom Above počas prvých rokov existencie Československej republiky.

Čitateľa by som rád zoznámil s touto výnimočnou osobnosťou, pretože Karol Murgaš nebol iba profesorom či riaditeľom gymnázia. Bol to muž hlbokej katolíckej viery, verný ideálom premonštrátskej rehole, ktorý svoje vedomosti, pracovitosť a organizačný talent zasvätil službe Cirkvi i slovenskému národu. Ako pedagóg vychoval celé generácie študentov, ako organizátor stál pri zrode viacerých slovenských ustanovizní a ako vlastenec zanechal v Košiciach i celom Above stopu, ktorá je dodnes hodná úcty a pripomenutia.

Detstvo a študijné roky

Narodil sa 18. marca 1881 v Tajove pri Banskej Bystrici do chudobnej baníckej rodiny s početnými súrodencami. Rodný kraj pod Urpínom v ňom už od detstva formoval hlboký vzťah k slovenskému ľudu, jeho viere i kultúre. Bratrancom Karola Murgaša bol známy katolícky kňaz, maliar a vynálezca bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš.

Gymnaziálne štúdiá absolvoval na banskobystrickom gymnáziu, ktoré založil biskup Štefan Moyses. Po maturite vstúpil do premonštrátskej kanónie v Jasove, kde absolvoval noviciát a prijal rehoľné meno Anzelm Hegedüs. Používanie maďarskej podoby mena bolo vtedajším dôsledkom silného maďarizačného tlaku, ktorému podliehali aj cirkevné a školské inštitúcie v Uhorsku.

Premonštrátsky kláštor v Jasove

Premonštrátsky kláštor v Jasove patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie rehoľné domy na území dnešného Slovenska. Jeho počiatky siahajú do druhej polovice 12. storočia, keď sem prišli premonštráti z Veľkého Varadína. Počas stáročí bol kláštor viackrát zničený – najmä pri tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242, neskôr počas husitských vojen i tureckého nebezpečenstva. Napriek týmto skúškam sa opátstvo vždy podarilo obnoviť a stalo sa významným duchovným, kultúrnym i hospodárskym centrom regiónu Abov.

Dnešná monumentálna podoba kláštora vznikla v 18. storočí ako vrcholné dielo neskorobarokovej architektúry. Dominantou komplexu je kostol sv. Jána Krstiteľa a rozsiahly konvent s cennou knižnicou, ktorých výstavba sa spája s obdobím prepošta Andreasa Sauberera. Jasovské opátstvo bolo po stáročia aj významným strediskom vzdelanosti – premonštráti spravovali školy, gymnáziá a podieľali sa na duchovnom i kultúrnom živote celého Horného Uhorska. Aj dnes patrí kláštor medzi najvzácnejšie barokové pamiatky Slovenska a zostáva živým sídlom premonštrátskej rehole. Podrobnejšie informácie o kláštore v Jasove sa môžu čitatelia dozvedieť v našom staršom článku: https://christianitas.sk/opatstvo-jasov-klenot-slovenskeho-krasu/

Kňaz, pedagóg a matematik

Po štúdiu teológie, matematiky a fyziky na univerzite v Budapešti zložil 24. júna 1906 Karol Murgaš slávnostné rehoľné sľuby a 2. júla 1906 prijal kňazskú vysviacku. Tým sa začala jeho kňazská a pedagogická služba, ktorá mala výrazne ovplyvniť dejiny slovenského školstva na východnom Slovensku.

Od roku 1906 pôsobil ako profesor na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach. Veľmi rýchlo si získal povesť jedného z najlepších pedagógov školy. Jeho kolegovia i študenti oceňovali jeho mimoriadnu odbornosť, systematickosť a schopnosť podať aj náročné matematické či fyzikálne problémy zrozumiteľným spôsobom.

Premonštrátske gymnázium v Košiciach patrilo medzi najvýznamnejšie katolícke stredné školy v Hornom Uhorsku. Jeho korene siahajú do 17. storočia, keď po príchode premonštrátov do Jasova prevzala rehoľa významnú úlohu vo vzdelávaní mládeže. Gymnázium si počas stáročí vybudovalo povesť školy s vysokou úrovňou humanitného i prírodovedného vzdelania.

Premonštráti kládli dôraz nielen na klasické jazyky, filozofiu a teológiu, ale aj na matematiku, fyziku a prírodné vedy, vďaka čomu patrila škola medzi najlepšie katolícke gymnáziá v Uhorsku. Jej profesorský zbor tvorili vzdelaní rehoľníci, ktorí študovali na popredných univerzitách monarchie a spájali vedeckú odbornosť s duchovnou formáciou študentov.

Premonštrát Karol Murgaš ako profesor matematiky a fyziky patril medzi pedagógov, ktorí sa usilovali modernizovať vyučovanie a nahrádzať čisto teoretický výklad praktickými ukážkami a experimentmi. Popri pedagogickej práci sa venoval vedeniu školského orchestra, podporoval kultúrny život študentov a získal si povesť výborného kazateľa i mimoriadne vzdelaného profesora.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa gymnázium ocitlo uprostred zásadných politických zmien. Murgaš zohral významnú úlohu pri prechode školy do nových československých pomerov a neskôr sa stal prvým riaditeľom československého štátneho reálneho gymnázia v Košiciach, čím nadviazal na najlepšie tradície premonštrátskeho školstva a zároveň ich rozvíjal v službe slovenskému národu.

Karol Murgaš patril medzi moderných pedagógov svojej doby. Zastarané memorovanie nahrádzal praktickými príkladmi z techniky, priemyslu a obchodu. Vo vyučovaní fyziky zaviedol laboratórne cvičenia, ktoré boli na svoju dobu mimoriadne pokrokové. Neskôr sa podieľal aj na tvorbe a prekladoch slovenských učebníc matematiky a geometrie, čím pomáhal budovať slovenské odborné školstvo.

Teológ, ktorý okrem matematiky inklinoval aj k hudbe

Popri prírodných vedách sa, ako už bolo naznačené, intenzívne venoval aj hudbe. V školskom roku 1910/1911 prevzal vedenie gymnaziálneho orchestra. Orchester dovtedy hrával prevažne maďarský repertoár. Karol Murgaš pod zámienkou zvyšovania umeleckej úrovne postupne rozširoval jeho program o klasické skladby.

Výročná správa gymnázia zaznamenáva, že počet členov orchestra vzrástol na tridsať a „odchylne od terajšieho zvyku“ sa začali pestovať aj klasické hudobné diela. Išlo o nenápadný, ale významný kultúrny krok proti jednostrannému nacionalizmu tej doby.

Karol Murgaš však nebol len vynikajúcim matematikom či hudobníkom. Bol aj veľmi dobrým kňazom.

Výnimočné miesto v jeho činnosti zaujímalo aj kazateľstvo. Súčasníci ho pokladali za jedného z najvzdelanejších a najobľúbenejších kazateľov Košíc. Vďaka svojej autorite bol ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny zvolený za člena mestského zastupiteľstva na kandidátke Ľudovej strany grófa Zičiho.

Slovenský národovec

V komunálnej politike sa venoval predovšetkým otázkam modernizácie mesta, školstva a verejnej správy. Práve práca v mestskom zastupiteľstve mu priniesla cenné právne a administratívne skúsenosti. Tie sa neskôr ukázali ako mimoriadne dôležité počas dramatických udalostí rokov 1918 – 1919.

Obdobie prvej svetovej vojny predstavovalo aj pre Karola Murgaša zložitý čas. Ako profesor uhorského cirkevného gymnázia sa zúčastňoval oficiálneho verejného života monarchie. Maďarské archívne pramene uvádzajú, že roku 1916 napísal báseň Magyar!, prednesenú pri spomienkovej slávnosti na padlých vojakov v Košiciach, pričom jej úvodné verše boli vytesané aj na vojenskom pamätníku. Túto epizódu však treba posudzovať v historickom kontexte vojnového Uhorska, keď podobné vystúpenia patrili k očakávaným povinnostiam profesorov štátnych a cirkevných škôl. Zároveň existujú svedectvá, že aj počas tohto obdobia pomáhal slovenským študentom a udržiaval kontakty so slovenskými národnými kruhmi vrátane rodáka Jozefa Gregora Tajovského.

Rozpad Rakúsko-Uhorska postavil Karola Murgaša pred jedno z najťažších rozhodnutí jeho života. Zachovali sa jeho vlastné listy predstavenému jasovských premonštrátov z jesene roku 1919, ktoré dnes predstavujú mimoriadne cenné historické pramene. V liste z 2. októbra 1919 žiada predstaveného o súhlas prijať funkciu riaditeľa nového československého štátneho gymnázia v Košiciach. Zdôrazňuje pritom, že jeho cieľom nie je osobný prospech, ale zachovanie katolíckeho ducha školy aj po jej prevzatí štátom. Obával sa, že bez katolíckeho vedenia by gymnázium mohlo stratiť svoju náboženskú identitu.

Ešte otvorenejší je jeho list zo 16. októbra 1919. V ňom vysvetľuje svoje rozhodnutie odísť z jasovskej kanónie. Píše, že ako uvedomelý Slovák už po vzniku Československa nedokáže zotrvať v prostredí, ktoré podľa jeho názoru zostávalo úzko späté s maďarskou štátnou myšlienkou. Zároveň zdôrazňuje, že jeho rozhodnutie nie je namierené proti reholi ani proti Cirkvi, ale vyplýva zo svedomia a z presvedčenia, že jeho ďalšia služba patrí slovenskému katolíckemu školstvu a slovenskému národu.

Tieto listy predstavujú jedinečné svedectvo človeka, ktorý sa ocitol medzi vernosťou svojej reholi, katolíckemu poslaniu a novým historickým pomerom. Nejde o neskoršie interpretácie historikov, ale o Murgašove vlastné slová, ktoré umožňujú lepšie pochopiť zložitosť jeho životného rozhodovania.

Po vzniku Československej republiky sa Karol Murgaš vrátil k svojmu občianskemu menu a stal sa prvým riaditeľom československého štátneho reálneho gymnázia v Košiciach. Nebol iba správcom školy. V období, keď sa na východnom Slovensku vytvárali nové štátne, kultúrne a školské pomery, patril medzi osobnosti, ktoré niesli veľkú časť zodpovednosti za budovanie slovenského školstva.

Vo funkcii riaditeľa pokračoval v pedagogických zásadách, ktoré presadzoval už ako profesor. Dôraz kládol na vysokú odbornú úroveň výučby, moderné vyučovacie metódy, experimentálnu výučbu prírodných vied a kvalitnú prípravu budúcich slovenských intelektuálov. Zároveň sa podieľal na tvorbe a prekladoch slovenských učebníc matematiky a geometrie, čím pomáhal vytvárať odbornú terminológiu v slovenskom jazyku.

Karol Murgaš však nikdy neobmedzoval svoju činnosť iba na školu. Jeho súčasníci opakovane zdôrazňovali, že po skončení vyučovania začínala jeho druhá, nemenej náročná služba slovenskému národu.

Jedným z jeho najvýznamnejších činov bolo založenie slovenského študentského internátu v Košiciach. Za pomoci svojho priateľa Mereša a finančnej zbierky medzi americkými Slovákmi sa podarilo 1. septembra 1921 otvoriť internát v budove bývalého mestského chudobinca na Peštianskej triede (dnešná Južná trieda). Internát vznikol prakticky z ničoho. Keď sa ukázal jeho význam pre slovenských študentov, podporili jeho činnosť aj štátne orgány, predovšetkým minister s plnou mocou pre správu Slovenska Martin Mičura a košický župan Ján Rumann.

Veľké zásluhy získal aj počas určovania československo-maďarských hraníc po prvej svetovej vojne. Ako výborný znalec miestnych pomerov spolupracoval s delimitačnou komisiou. Dobové spomienky uvádzajú, že župani sa pri rokovaniach opierali o jeho vedomosti a argumentáciu. Práve preto vzniklo medzi súčasníkmi presvedčenie, že bez jeho práce by osud Košíc mohol byť celkom iný.

Rovnako významnú úlohu zohral pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva v roku 1921. V mnohých oblastiach východného Slovenska ešte pretrvával silný maďarizačný tlak a obyvateľstvo bolo vystavené rôznym formám presviedčania. Karol Murgaš dostal k dispozícii automobil a počas niekoľkých dní navštevoval jednotlivé obce, v ktorých vysvetľoval význam pravdivého prihlásenia sa k slovenskej národnosti. Podľa spomienok súčasníkov práve jeho rozvážne, miestami aj veľmi rozhodné vystupovanie významne ovplyvnilo výsledky sčítania.

Predseda miestneho spolku Matice slovenskej v Košiciach a jeden zo zakladateľov Spolku profesorov Slovákov

Mimoriadne rozsiahla bola aj jeho spolková činnosť. Patril medzi zakladateľov a vedúce osobnosti Spolku profesorov Slovákov; v rokoch 1921 – 1925 predsedal Miestnemu odboru Matice slovenskej v Košiciach; pôsobil v Národnom klube, Červenom kríži, Združení slovenských odborových organizácií i v skautskom hnutí. Pomáhal organizovať slovenský kultúrny život, divadelné predstavenia, koncerty, prednášky a verejné podujatia.

Práve jeho zásluhou patrili Košice v prvých rokoch Československej republiky medzi najvýznamnejšie centrá slovenského kultúrneho života na východnom Slovensku. Po vzniku Československa sa jeho záujem o hudbu ešte viac prehĺbil, vzrástol najmä jeho záujem o slovenský folklór. Každé leto navštevoval salaše v okolí rodného Tajova, zbieral ľudové piesne, rozprával sa s bačami a neraz si sám zahral na fujare. Mnohé piesne zapisoval a upravoval pre ďalšie generácie.

Bol tiež hudobným skladateľom. Až po dlhom naliehaní priateľov priznal autorstvo piesne „Šípová ružička sama kvitne v poli“, ktorá už pred prvou svetovou vojnou natoľko zľudovela, že ju mnohí pokladali za anonymnú ľudovú pieseň. Podobný osud mala aj jeho druhá skladba „Šumná víla na mňa mihá očima…“, ktorá sa rozšírila po celom Slovensku. Napísal tiež libreto k opere Junák, čím opäť potvrdil svoj široký kultúrny rozhľad.

Aj kvôli jeho obrovskému pracovnému nasadeniu sa jeho zdravotný stav postupne zhoršoval. Jeho náhla smrť, rovnako ako smrť župana Jána Rumanna v roku 1925, symbolicky uzatvorila prvé priekopnícke obdobie činnosti košickej Matice slovenskej. Zomrel 23. júna 1925 v Ružomberku vo veku iba štyridsaťštyri rokov, pravdepodobne na následky mozgovej príhody. Slovenská verejnosť prijala jeho smrť ako bolestnú stratu človeka, ktorý v sebe spájal hlbokú katolícku vieru, mimoriadnu pracovitosť a nezištnú službu národu.

Na jeho počesť bola 26. júna 1970 na budove Gymnázia na Kováčskej ulici v Košiciach odhalená pamätná tabuľa s bustou (https://matica.sk/wp-content/uploads/2021/04/Kosice-marec-2-2.jpg). Najväčšiu zásluhu na tom mali vtedajší riaditeľ školy prof. Ján Fečo a dlhoročný pedagóg Dr. Ferdinand Šteliar, ktorí sa pričinili o zachovanie pamiatky na svojho významného predchodcu.

Pri hodnotení života Karola Murgaša nemožno zabúdať na zložitosť historických okolností, v ktorých pôsobil. Ako mladý premonštrát a profesor žil v prostredí Uhorska, kde boli cirkevné školy súčasťou štátneho systému a verejné vystupovanie sa prirodzene prispôsobovalo dobovým pomerom. Po roku 1918 však všetky svoje sily venoval budovaniu slovenského katolíckeho školstva a kultúrneho života. Jeho zachované listy z roku 1919 dokazujú, že svoje rozhodnutia robil po dôkladnom zvažovaní a s vedomím veľkej osobnej obety. Nevystupuje v nich ako človek hľadajúci kariéru, ale ako kňaz, pedagóg a vlastenec, ktorý sa snažil nájsť cestu, ako čo najlepšie slúžiť Cirkvi i slovenskému národu v nových dejinných podmienkach.

Karol Murgaš zostáva jednou z najvýznamnejších osobností slovenského katolíckeho školstva prvej polovice 20. storočia. Bol kňazom, ktorý vychovával, profesorom, ktorý modernizoval vyučovanie, organizátorom, ktorý budoval slovenské inštitúcie, a vlastencom, ktorý svoj talent, vedomosti i život zasvätil službe Bohu a svojmu národu. Aj preto si zaslúži, aby jeho meno zaujalo dôstojné miesto medzi významnými osobnosťami slovenských cirkevných a národných dejín.

PDF (formát pre tlač)