Kardinál Burke vyzýva na 9 týždňov modlitieb pri príležitosti 100. výročia zjavenia Panny Márie Fatimskej sestre Lucii v Pontevedre roku 1925

6. októbra 2025   Krátke správy

Kardinál Raymond Leo Burke spustil medzinárodnú výzvu na modlitbu pri príležitosti 100. výročia zjavenia Panny Márie v Pontevedre 10. decembra 1925, keď Matka Božia v sprievode Dieťaťa Ježiška požiadala sestru Luciu z Fatimy o pobožnosť Prvých sobôt. Samotné zjavenia v Pontevedre neboli predmetom formálneho kánonického vyšetrovania (aspoň k dnešnému dňu) – Cirkev nevydala definitívne stanovisko, „pozitívne“ ani „negatívne“ k ich autenticite.

„Pri príležitosti osláv 100. výročia vás pozývam, aby ste sa ku mne pridali v deviatich týždňoch modlitby, ktoré sa začnú 8. októbra a skončia 10. decembra, pri príležitosti 100. výročia zjavenia v Pontevedre,“ vysvetlil kardinál Burke vo svojom posolstve.

Výzva kardinála Burkea nie je formálne cirkevným dokumentom – je to pastoračný, mariánsky apel, ktorý zodpovedá jeho profilovaniu ako zástupcu tradičného katolicizmu. Zdôrazňuje, že táto prax Prvých sobôt je dôležitou, hoci (v očiach mnohých) opomínanou súčasťou posolstva z Fatimy a mariánskeho uctievania. Je to tiež pokus posilniť mariánsku zbožnosť a spirituálnu obnovu v Cirkvi – v duchu žiadostí, o ktorých Lucia uviedla, že ich Panna Mária požadovala.

Kardinál Burke apeluje na spoločnú úctu a ducha spojenia vo viere – vyzýva veriacich, aby sa všade spojili v pobožnosti Prvých sobôt ako odpoveď na Božiu Matku a ako prostriedok modlitby za dosiahnutie pokoja a obrátenia sveta.

10. decembra 1925 sa Panna Mária a dieťa Ježiš zjavili sestre Lucii, vtedy postulantke v kláštore Doroteas v Pontevedre v Španielsku. Pri tejto príležitosti Panna Mária požiadala o praktizovanie piatich prvých sobôt v mesiaci, čo je pobožnosť pozostávajúca zo spovede, prijímania, modlitby ruženca a pätnásťminútového rozjímania nad tajomstvami ako odčinenie za hriechy spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.

Panna Mária sestre Lucii povedala:

„Oznám svetu, že budem pomáhať v hodine smrti s milosťami potrebnými pre spásu všetkým tým, ktorí sa v prvú sobotu piatich po sebe nasledujúcich mesiacov vyspovedajú, prijmú sväté prijímanie, pomodlia sa päť desiatkov ruženca a budú mi robiť spoločnosť pätnásť minút pri rozjímaní nad pätnástimi tajomstvami ruženca s úmyslom odčiniť urážky voči mne.“

Toto posolstvo je súčasťou zjavení vo Fatime v roku 1917 a predstavuje jeden z najdôležitejších prvkov duchovného rozmeru Fatimy. Výzva kardinála Burkea sa snaží zjednotiť veriacich z celého sveta okolo tejto praxe v očakávaní výročia. Na svojej oficiálnej webovej stránke (guadalupeshrine.org/fatima) ponúka zdroje a modlitebné materiály na deväť týždňov.

Kardinál Burke zdôrazňuje, že 100. výročie je prozreteľnou príležitosťou verne sa vrátiť k výzve Panny Márie z Fatimy: modlitba, pokánie a odčinenie za hriechy sveta.

Len pripomíname: Zjavenia Božej Matky vo Fatime deťom Lucii de Jesus dos Santos, narodenej v roku 1907, jej bratrancovi Franciscovi Marto, narodenému v roku 1908, a jej sesternici Hyacinte Marto, narodenej v roku 1910 začali v roku 1915.

V poradí tretie zjavenie Panny Márie nastalo 13. júla 1917. Lucia prežívala ťažké chvíle spojené so svojím poslaním, a aj preto žiadala Pannu Máriu o zázrak, aby všetci ľudia uverili v pravdivosť týchto zjavení. Panna Mária predložila ďalšiu výzvu na trpezlivé modlitby svätého ruženca, a taktiež oznámila, že spôsobí veľký zázrak v októbri 1917. Panna Mária zverila deťom pri tomto zjavení aj správu o udalostiach týkajúcich sa sveta, ktoré v tomto období nemali byť zverejnené, a preto sa označujú ako tajomstvo. Toto tajomstvo má 3 rôzne časti. Prvé dve časti tajomstva boli zverejnené sestrou Luciou až v roku 1941. Tretie tajomstvo bolo oficiálne zverejnené až v roku 2000.

Text fatimských tajomstiev má tri časti. Prvú a druhú časť napísala sestra Lucia v kláštore v Coimbre 31. augusta 1941 a 8. decembra 1941 na žiadosť biskupa diecézy Leitria-Fatima, ktorým bol v tom čase José Bernardo Goncalves. Jemu adresovala aj obsah svojho opisu fatimských tajomstiev. Tretiu časť sestra Lucia napísala opäť na žiadosť toho istého biskupa 3. januára 1944 a text odovzdala jemu. Pripomíname čitateľom, že udalosti, o ktorých píše sestra Lucia, sa stali vo Fatime v údolí rieky Iria v roku 1917.

Sestra Lucia napísala: Teda musím hovoriť o tomto tajomstve a dať odpoveď na prvú otázku: V čom spočíva toto tajomstvo? Som presvedčená, že môžem o ňom hovoriť, lebo z Neba som už k tomu dostala dovolenie. Aj zástupcovia Pána Boha na zemi ma o to žiadali v rôznych listoch viackrát. Jeden takýto list mi napísal aj biskup José Bernardo Goncalves, ktorý mi nariadil, aby som to opísala v liste adresovanom Svätému Otcovi. Jednou zo žiadostí, o ktoré ma v liste prosil, bolo odhalenie tajomstiev. Niečo z toho som už odhalila, ale aby som nepísala tento list príliš zoširoka, pretože mám písať stručne, opíšem iba to, čo je nevyhnutné ponechajúc na Pána Boha všetko ostatné, aby on určil vhodnejší čas. O svojich pochybnostiach som už písala. Trpela som nimi od 13. júna do 13. júla. Od tohto posledného dátumu a zjavenia, ktoré sa v ten deň udiali, moje pochybnosti prestali. Dobre teda. Tajomstvo pozostáva z troch odlišných skutočností; o dvoch z nich práve začínam písať.

Prvé tajomstvo

Prvým tajomstvom bolo videnie Pekla. Panna Mária nám ukázala veľké ohnivé more, ktoré – tak sa mi zdalo – bolo kdesi v podzemí. V týchto nekonečných ohnivých plameňoch sa nachádzali démoni a duše, ktoré akoby mávali rukami sfarbenými od ohňa do čierna alebo do bronzova. Podobali sa ľudským rukám, ale z nich samotných vychádzali plamene a kúdoly ohňového dymu. Dvíhali sa a znova padali do ohňa. Počas toho bolo počuť neskutočné výkriky od veľkého utrpenia a bolesti, ktoré v nás vyvolávali ukrutnú hrôzu a hrozný strach. Démoni sa odlišovali od duší tým, že vyzerali ako strašné a robustné zvieratá rôzneho aj to nepoznaného výzoru, ale všetci boli čierni. Toto videnie trvalo iba krátky moment. Prežili sme vďaka našej Nebeskej Matke, ktorá nám skôr, než sme to videli (pri prvom videní), sľúbila. Som presvedčená, že inak by sme umreli od toľkej hrôzy.

Druhé tajomstvo

Potom sme pozreli na Pannu Máriu, ktorá sa k nám prihovorila s láskou, ale aj so smútkom: „Videli ste Peklo, do ktorého padnú duše chudákov hriešnikov. Pre ich záchranu Pán Boh chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak budú zachovávať to, čo im poviem, mnohé duše sa zachránia a dosiahnu pokoj. Vojna sa pomaly končí, ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, počas pon­tifikátu Pia XI. začne ďalšia a krutejšia vojna. Keď uvidíte, že jednu noc prežiari veľké neznáme svetlo, vedzte, že je to Božie znamenie, že začína trestať svet za jeho hriechy vojnou, hladom a nastane prenasledovanie Cirkvi a Svätého Otca. Aby sa to nestalo, žiadam zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a odprosujúce pobožnosti na prvé soboty v mesiaci. Ak poslúchnu, Rusko sa obráti a bude mier; ak nie, jeho bludy sa rozšíria po svete a budú vyvolávať konflikty a vojny, s čím bude súvisieť aj prenasledovanie Cirkvi. Dobrí ľudia budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť a rôzne národy budú zničené. Napokon však moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti a Boh udelí svetu mier na určitý čas.

Tretie tajomstvo

Tretia časť tajomstva zjaveného 13. júla 1917 v údolí rieky Iria vo Fatime. Píšem v poslušnosti Vám, môj Bože, ktorý ma usmerňujete prostredníctvom biskupa diecézy Leitria-Fatima a prostredníctvom Vašej a mojej najsvätejšej Matky. Po udalostiach, ktoré som už opísala v prvých dvoch častiach, uvideli sme po ľavici našej Panej trochu vyššie jedného anjela, ako v ľavej ruke držal ohnivý meč. Keď mečom zamával, šľahali z neho ohnivé plamene a zdalo sa, že tým zapáli celý svet. Ohnivé plamene však zhasínali vo svetelnom jase, ktorý vychádzal z pravej ruky Našej Panej vystretej proti ohňu anjelovho meča. Anjel pravou rukou ukazoval na zem a mocným hlasom volal: Pokánie! Pokánie! Potom sme videli v nesmierne veľkom svetle, ktorým bol Boh sám, (asi tak, ako keď vidíme niekoho ako prechádza popred zrkadlo), biskupa oblečeného v bielom (boli sme presvedčení, že je to Svätý Otec). Aj mnohí iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý kopec a na jeho vrchole stál veľký kríž. Skôr ako tam Svätý Otec došiel, prechádzal rumoviskami veľkého mesta chvejúcim sa krokom a s veľkou bolesťou v srdci sa modlil za mŕtvoly, ktoré ležali navôkol, kade prechádzal. Keď vystúpil na vrchol, padol na kolená pred veľkým krížom, ktorý stál na kopci, kde ho vojaci zabili tak, že ho zasiahli viacerými ranami svojich strelných zbraní. Podobným spôsobom zabili aj iných biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky a laikov, mužov i ženy rôznych spoločenských vrstiev a postavenia. Pod obidvoma ramenami veľkého kríža sa nachádzali dvaja anjeli s krištáľovými nádobami, do ktorých zachytávali krv mučeníkov a kropili ňou duše, ktoré sa približovali k Bohu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)