K čomu prirovnávajú svätí Otcovia cnosť lásky?

9. novembra 2025   Pokladnica viery

Ách, bratia, keby sme mali túto cnosť, tak hoci sme ešte pútnikmi na zemi, podobali by sme sa svätým v Nebi a nebolo by medzi nami toľko zla! Svätí Otcovia nemôžu dostatočne vynachváliť túto cnosť. Prirovnávajú ju k slnku, ktoré nádherne svieti na nebeskej oblohe a dáva svoje svetlo a krásu hviezdam, lebo aj táto cnosť nás obohacuje, dodáva jas iným cnostiam a spôsobuje, že oni si zasluhujú život večný a stávajú sa milé Bohu. Potom Otcovia prirovnávajú lásku k ohňu – v podstate najšľachetnejšiemu a najpohyblivejšiemu živlu –, lebo i láska je výnimočne aktívna a živá; pohŕda zanedbateľnými vecami a túži po dobrách, ktoré nikdy nehynú.

Láska sa podobá zlatu – cennému, lesklému a šľachetnému kovu –, lebo ozdobuje a skrášľuje naše skutky. Najmenšiemu skutku sladkosti alebo pokory dodáva neoceniteľnú hodnotu. Boh v Písme Svätom hovorí (porov. Pies 4,9), že snúbenica zranila Jeho srdce vlasom svojej šije. Chce nám tým povedať, že najmenší dobrý skutok vykonaný z lásky, páči sa Bohu, akosi preniká Srdce Stvoriteľa a núti Ho k vzájomnej láske. Ách, krásna cnosť, aké veľké šťastie dávaš tým, ktorí ťa vlastnia! Ale ako zriedkavo sa nachádzajú na svete takíto šťastlivci!

Svätí ešte prirovnávajú lásku k ruži – najkrajším a najvoňavejším kvetom –, lebo je to cnosť zo všetkých najkrajšia, a jej skvelá vôňa sa vznáša pred trón Boha. Táto cnosť je nám tak potrebná, ako je duša potrebná telu. Kto nemá v srdci lásku Božiu, pripomína mŕtvolu, v ktorej niet života a duše. Láska podporuje a oživuje vieru, bez aktívnej lásky viera je mŕtva. Viera a nádej bez lásky zvädnú, neudržia sa dlho.

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

PDF (formát pre tlač)